Tsuki-chan

Ahojte tak som sa konečne vrátila z brigády. Bola som kastrovať kukuricu, ak niekto v budúcnosti plánuje ísť na takýto druh brigády dobre mu radím nech sa na to vykašle, pretože sa viac narobí a viac minie ako zarobí :D Ale tak celkom sa to dalo, ale to horko bolo k nevydržaniu. Náš šéf bol kretén a o gazdinej ani nehovorím :D A staré babky boli na zabitie- keby im tá robota išla tak ako tie ufrflané huby :D A zaujímavé je na tom, že niektoré decká sa tam poznali dva týždne a ohovárali sa medzi sebou akoby sa poznali roky, slečny, ktoré doma čakali dlhoroční priatelia, ale im to bolo očividne jedno, pretože balili koho mohli a to sa ani nezmieňujem o frajeríkoch, ktorí sa tam opili a potom mali silné reči, že sa idú medzi sebou biť (traja na jedného- fakt férové a hrdinské, tlieskam im, som zvedavá či by boli takí machri keby boli sami bez kamarátov za zadkom) ale tak ja som natrafila na celkom dobrú partiu takže my sme si rozbroje medzi sebou nerobili :D Som už šťastná, že som doma, k...

20. Kapitola "Len preto, že som napoly Aragami neznamená, že som ich najlepší kamoš," zašomral. "Tak som to nemyslela. Keď som bola malá naše mesto napadol Hannibal. Bariéra, ktorá bola okolo celého mesta pred ním kompletne zlyhala. Vtedy som prišla o celú rodinu, prežila som len preto lebo som sa ukryla v malej pivničke ako mi prikázal brat. Kým ma Hannibal stihol nájsť niekto ma zachránil. Moc si to nepamätám iba útržky, bola som tak vystrašená a v takom šoku, že moje telo proste vyplo a prestalo vnímať. Odpadla som a prebrala sa až, keď ma našla polícia. Dali ma do detského domova lebo všetci moji príbuzní pri tom útoku zomreli, nezostal mi nikto. Adoptovala si ma rodina, nie pretože by som sa im páčila, ale pretože za moju výchovu dostávali peniaze. Neboli to tí najlepší pestúni na svete. Chlap, ktorému som musela hovoriť pane ma stále bil, za každú maličkosť, aj za to čom neurobila. Dokonca mi raz zlomil ruku mal vtedy veľmi vypité, myslela som, že ma zabije, ale j...

KAPITOLA 42 "No šup!! Nečumte tak po sebe! Ideme na to!" dala Toushirovi štetec do ruky a Shandris meter.: "Ty nameráš, ja naznačím ceruzkou a ty budeš vyfarbovať!" rozdelila každému úlohy ale oni po Tsuki neprestali zazerať. "Čo je?? Mám niečo na tvári??" začala sa čistiť. "Ty nemáš mozog!!" vyhŕkol na ňu Toushirou. "No dovoľ?!! Iná možnosť nie je! Rýchlo nech to stihneme!" pohnala Shandris aby podľa rámov namerala šírku a výšku. Toushirou si znudene sadol za stôl a začal miešať farbu.: "Jej preplo.... Je načisto preplo.." krútil pri tom neveriacky hlavou.: "A mne tiež... Lebo s tým pomáham...." šomral si popod nos. Biele mača si spokojne pochodovalo okolo, keď si všimlo, čo ostatný robia. Bubu zažmurkala svojimi modrými očkami, zamňaukala, zaujato si sadla a pozerala sa na Shandris, Tsuki a Toushira ako kreslia televízor. "Nedočiahnem!!" zasyčal naštvane, keď ho to už prestalo baviť sa neustále naťahovať....

Posledná kapitola tak si ju užite :-) 20. Kapitola "Vitajte na každoročnom turnaji stredných škôl!" Zvrieskol moderátor do mikrofónu a rodiny, ktoré prišli povzbudiť svoje deti zaburácali. "Dnes ako inak tu máme veľmi veľa škôl! Tak vám ich po jednom predstavím!" Začal vymenovávať školu po škole, ktoré sa líšili športovými uniformami. "Taktiež tu máme Xcution High School!" Dramatickým švihom ruky ukázal na žiakov oblečených v čiernobielych športových uniformách. Všetci začali horlivo trieskať, vypiskovať a kričať. "Kreténi," zašomral Grimmjow. "Obyčajný odpad," pridal sa Ulquiorra. "Tie hnusné habity z nich budú lietať spolu s časťami ich tiel," Nnoitra zovrel ruky v päsť, pukol si prsty a uškrnul sa. "A nakoniec Bleach High School!" Moderátor tentokrát dramaticky ukázal na 3. A a 3. C. Znovu obrovské vresky, dokonca ešte väčšie ako pred tým. Mohol za to Isshin a Grimmjowova mama Yoshiko, ktorý držali v rukách obrovs...

Tale of Unlucky Girl and Lonely Lord Nie všetky rozprávky sú tak krásne a čarovné ako sa na prvý pohľad zdajú. Ako táto rozprávka o nešťastnom dievčati a osamelom lordovi. Dnes sa hovorí deťom na dobrú noc. No, nie vždy tak tomu bolo lebo skutočný príbeh je oveľa temnejší a pre deti veľmi zlovestný. Aj keď nie je tak krásny od začiatku dokonca ako jeho upravená verzia, nemal by upadnúť do zabudnutia, pretože tento neupravený príbeh je ten pravdivý a zaslúži si byť porozprávaný a predávaný z generácie na generáciu, aby ľudia vedeli ako to skutočne s nešťastným dievčaťom a osamelým lordom bolo. 1. Kapitola 2. Kapitola 3. Kapitola 4. Kapitola 5. Kapitola 6. Kapitola 7. Kapitola 8. Kapitola 9. Kapitola 10. Kapitola 11. Kapitola 12. Kapitola 13. Kapitola 14. Kapitola

14. Kapitola Rukia vošla do hradu, kde sa stretla so Shirayuki. Nevedela prečo, ale bola si istá, že je to ona. "Shirayuki mám pre teba odkaz od tvojej dcéry Yoshiko. Chce, aby si vedela, že žila krásny život. Má tri deti a päť vnúčat, milujúceho manžela a veľmi starého lenivého kocúra," usmiala sa na Shirayuki a tej sa pochvíľke prekvapenia zjavil na perách úsmev a po lícach jej začali stekať slzy. "Tak to som naozaj šťastná. Som naozaj šťastná, že má krásny život, vždy som v tom veľmi dúfala a modlila sa za to," zašepkala s radosťou v hlase. Zastavila sa pred dverami knižnice a sama pre seba sa pousmiala. Celý jej život bol ako z príbehov bratov Grimmovcov. Horko-sladký a trpký. Možno preto ju tá červená kniha tak zaujala, možno preto si tie príbehy čítala stále dookola. A práve kvôli tomu aká bola v živote osamelá a ako tú osamelosť neznášala nemohla opustiť Lorda. Rukami sa dotkla hladkého dreva dverí a pomaly ich otvorila. Lord sedel v kresle, ale nečítal knihu...

13. Kapitola Rukia sa na druhý deň zobudila v Lordom objatí. Ešte spal. Usmiala sa. Vyzeral veľmi zraniteľne, keď bola jeho tvár vyrovnaná v pokojnom spánku. Zobrala do ruky pár prameňov jeho dlhých čiernych vlasov, ktoré ju šteklili na nahej pokožke a začala sa s nim hrať. Pochvíľke sa zamrvil a s mrnčaním sa prebudil. Zmätene pozrel okolo seba až mu pohľad padol na Rukiu. "Čo sa stalo?" Spýtal sa jej zachrípnutým hlasom a ona prekvapene zažmurkala. "Myslíš v noci?" Spýtala sa a on sa zasmial. "Nie, nie to viem s určitosťou čo sa stalo," pritúlil sa k nej, "Ale teraz. Mám pocit akoby som bol chvíľku mimo," zašepkal. "No áno, bol si, pretože si spal," pohladkala ho po vlasoch no on sa z ničoho nič prudko posadil a šokovane na ňu pozrel. "Čože som robil?" Zašepkal. "S-Spal," odpovedala mu zmätene. Prečo je z toho taký zaskočený. "Ja nemôžem spať, odkedy sa zo mňa stalo toto," povedal trpko. Rukia sa zamyslel...

12. Kapitola Rukia tento deň vstala veľmi skoro a rozhodla sa hneď zájsť do knižnice. Ibaže, keď tam prišla na modrom kresle uvidela sedieť White. "Kde je Ichi...teda Lord?" Opravila sa. "Oh, tak ty mu už hovoríš menom aké sladké," zaklapol knihu, ktorú čítal. Boli to Príbehy bratov Grimmovcov. "Chudera Šípová Ruženka, tá to mala asi najhoršie," zasmial sa. "Minule som vás videl na záhrade, boli ste veľmi očarujúci, skoro som sa z vás rozpustil," povedal ironicky a Rukia sa zamračila. "Kde je Lord?" Zopakovala otázku. "Asi niekde v pivniciach kňučí bolesťami," povedal bez záujmu a pokrčil plecami. "Ako to myslíš od bolesti?" Nadvihla obočie. "No sú to už štyri mesiace, čo nemal miazgu života a po mesiaci to už začína pekne cítiť, nechápem, že tak dlho vydržal tu bolesť prekonávať, asi som ho veľmi podcenil," škodoradostne sa zasmial. Rukia celá zbledla. Chce jej tým povedať, že celý ten čas trpel bolesťami?...

11. Kapitola Uplynul ďalší mesiac. Počasie bolo naozaj horúce. Tak ako sa na leto patrí. Shirayuki vošla do izby Rukie, ktorá ležala na posteli a zamyslene pozerala do stropu. "Pán, by si dnes želal s vami obedovať," povedala a Rukia okamžite upriamila svoj pohľad na ňu. "To naozaj?" Spýtala sa a Shirayuki prikývla. Dvaja služobníci otvorili dvere do obrovskej jedálne. Pri stole ju už čakal Lord. Keď vošla dovnútra okamžite sa zdvihol a usadil ju na miesto po svojej pravici. "Som veľmi rada, že ste sa ku mne pridali pri obede," usmiala sa na neho. "Jedlo vždy chutí lepšie, keď je pri stole viac ľudí," odpovedal jej. Obidvaja sa pustili do jedla. Rukia si všimla, že Lord toho moc neje. Vlastne on asi ani jesť nemusí keďže ako jej to White potvrdil sa musí živiť miazgou života, ale aj tak tu teraz s ňou sedel za jedným stolom a spolu obedovali. Niečo v jej vnútri sa veľmi potešilo. Je tu kvôli nej. Neubránila sa úsmevu na perách. Aby reč nestála ro...

10. Kapitola Rukia sa ako každý deň vybrala do knižnice tentokrát však rozhodnutá požičať si nejakú knihu, s veselým dejom, na ktorej by sa pobavila, a v ktorej by bola aj láska. Doteraz sa jej podarilo požičať si len samé s pochmúrnym dejom. Vošla do knižnice. Lord ako vždy sedel v modrom kresle. Znovu pozrela, čo číta. Vždy to tak robila, keď vošla dovnútra. "Búrka" od Shakespeare. Lord k nej ako obvykle zdvihol červené oči. "Dobré ráno," zaželal jej. "Aj vám," usmiala sa na neho a vybrala sa medzi regály kníh. Najprv vrátila tu, ktorú mala požičanú a potom začala hľadať nejakú, ktorá by vyhovovala jej kritériám. Bohužiaľ, po polhodine si uvedomila, že iba podľa nadpisov to nezistí a obsah sa na žiadnej nenachádzal Vzdychla si a nakukla, čo robí Lord. Samozrejme čítal. "Em..." Ozvala sa nesmelo a Lord na ňu znovu pozrel. "Stalo sa niečo?" Spýtal sa jej. "Vy ste prečítali všetky knihy, čo sú tu?" Tá otázka bola hlúpa, nie je...

9. Kapitola Rukia prechádzala množstvom kníh. Každú si chytila, obzrela a potom vrátila naspäť na miesto. Našla ich už toľko koľko by chcela prečítať, ale nevedela, ktorými začať. V tom jej pohľad padol na jednu zabalenú v červenom koženom obale. Zobrala ju do ruky. Zlatým písmom bolo na nej napísané: "Príbehy Bratov Grimmovcov" Zarazila sa. Nemali by to byť Rozprávky bratov Grimmovcov? Ich rozprávky poznala naspamäť, zbožňovala ich. Mala aj knižku, ibaže Ginjou jej ju zobral a spálil. Rozhodla sa, že si ju prečíta ako prvú. Zaujala ju, ani nevedela prečo. Pomaly sa vrátila naspäť k Lordovi. Sedel na jednom z kresiel zahĺbený do svojej vlastnej knihy. Rukia si všimla jej nadpis: "Gróf Monte Christo" Poznala tento príbeh. Túto knižku mal totižto aj Renjiho otec, ktorý jej ju kedysi požičal. Milovala ten príbeh, veľmi jej učaroval. Lord si ju všimol a zdvihol k nej zrak. "Máte rád túto knižku?" Spýtala sa ho. Mala pocit, že ju už nečíta prvýkrát. Prikývol...

8. Kapitola "Aha, prišla za tebou sama, aké milé," uškrnul sa White. Rukia prestrašene pozerala z jedného na druhého, zrazu Lord zmizol a objavil sa tesne pred ňou. S hrôzou pozrela do jeho krvavočervených očí, ktoré sa na ňu zlostne dívali. Zabije ju! Preblesklo jej mysľou a plná strachu pred ním zaspätkovala, ibaže sa potkla o vlastné nohy a nepodarilo sa jej udržať rovnováhu. Lord si všimol, že padá a rýchlo ju zachytil, no Rukia si myslela, že to urobil preto, aby si ju mohol k sebe pritiahnuť a vysať z nej miazgu života. "Nechytaj sa ma!" Zvrieskla a zapichla mu do brucha nožnice, ktoré ešte stále držala v ruke. Lord bolesťou zakričal a ustúpil od nej dozadu. Na zem začali dopadať kvapky jeho krvi. Rukia na nič viac nečakala a rozbehla sa preč. Nevedela kam uteká, nevedela kde je východ, zúfalo sa ho snažila nájsť. Podarilo sa jej nájsť cestu na prvé poschodie odkiaľ skočila z okna a veľkou záhradou sa rozbehla až k obrovským kamenným múrom. Bezmyšlienkovite sa...

7. Kapitola Rukiina nová izba bola oveľa väčšia ako Hinamorina a bola nádherná. Na stenách boli pomaľované najrozličnejšie kvety, obrovský balkón a posteľ s nadýchanými perinami, ktorú si mohla zatiahnuť nádhernou bielou hodvábnou látkou. Veľký stolík s nádherným zrkadlom a v skrini množstvo prekrásnych drahých šiat. Bola to izba, po ktorej Rukia vždy túžila, po ktorej vždy snívala, no nikdy si nemyslela, že ju dostane. A teraz, keď ju skutočne mala nedokázala sa z nej tešiť lebo vedela, čo za osud ju čaká ak sa jej nepodarí utiecť. Zomrie. Lord ju zabije, pomaly a isto bolestne, tak ako hovoria povesti. Shirayuki jej rozčesávala čierne vlasy a pritom si hmkala nejakú pesničku. Vyzerala byť spokojná, ale bolo na nej niečo zvláštne. Rukia vedela, že nie je človek. Tie krvavočervené oči a ľadový dotyk. Že by bola démon? Ak Lord zapredal jej dušu diablovi tak ako to urobil s mnohými mohla to kľudne byť iba chodiaca mŕtvola. Neisto si ju prezerala v zrkadle a rozmýšľala, čo môže byť zač. ...