God Eater (20.Kapitola - part 1)

20. Kapitola

---

"Len preto, že som napoly Aragami neznamená, že som ich najlepší kamoš," zašomral.

"Tak som to nemyslela. Keď som bola malá naše mesto napadol Hannibal. Bariéra, ktorá bola okolo celého mesta pred ním kompletne zlyhala. Vtedy som prišla o celú rodinu, prežila som len preto lebo som sa ukryla v malej pivničke ako mi prikázal brat. Kým ma Hannibal stihol nájsť niekto ma zachránil. Moc si to nepamätám iba útržky, bola som tak vystrašená a v takom šoku, že moje telo proste vyplo a prestalo vnímať. Odpadla som a prebrala sa až, keď ma našla polícia. Dali ma do detského domova lebo všetci moji príbuzní pri tom útoku zomreli, nezostal mi nikto. Adoptovala si ma rodina, nie pretože by som sa im páčila, ale pretože za moju výchovu dostávali peniaze. Neboli to tí najlepší pestúni na svete. Chlap, ktorému som musela hovoriť pane ma stále bil, za každú maličkosť, aj za to čom neurobila. Dokonca mi raz zlomil ruku mal vtedy veľmi vypité, myslela som, že ma zabije, ale jeho žena ho stopla, pretože za mŕtve dieťa by peniaze nedostali. V nemocnici som musela klamať a povedať lekárom, že som spadla. Druhýkrát, keď tak nad sebou stratil kontrolu to zašlo ešte ďalej. Začal ma škrtiť. Vtedy sa ho už žena nesnažila zastaviť bola tak nafetovaná, že ledva vnímala svet. Pozerala so svojimi deckami televíziu zatiaľ, čo ja som umierala a vtedy...vtedy sa tam objavil Vajra. Tak ako Hannibalovi aj jemu sa podarilo zničiť bariéru. Zabil ich, všetkých a zachránil mi život. A ja som mu bola tak vďačná a bola som tak šťastná. Smiala som sa a hladkala ho. Nerada si to pripúšťam, ale doteraz som mu vďačná," pozrela som na nebo posiate hviezdami.

"Ako vidím obidvoch nás zradili ľudia," zašepkal pochvíľke ticha a ja som sa trpko pousmiala.

"Vieš ten disk som našla náhodou. Mala ho Shio, povedala, že ho zobrala zo Sakakiho šuplíka, kde bol zastrčený pod doskou. Bolo mi jasné, že to musí byť niečo tajné, keď to tak skrýva a preto som si to požičala..."

"Ukradla," opravil ma.

"Hej, vrátila som to takže som si to požičala!" zavrčala som.

"Samozrejme," slabo sa uškrnul.

"Na tom disku boli záznamy z pokusov na Aragami a...záznamy o tebe a tvojom vývine s A73, tiež tam bol záznam po tvojom narodení, kde Johannes žiadal o pomoc Sakakiho," zašepkala som.

"Žiadal o pomoc? Bastard jeden, isto to bola pretvárka za účelom vlastného obohatenia sa," zavrčal a ja som pokrútila hlavou.

"Soma, Johannes je všelijaký len nie dobrý to som zistila už dávno, ale v tom zázname nežiadal o pomoc pre seba, vlastne takého zúfalého a nešťastného som ho nikdy ešte nevidela. V tom zázname hovoril, že umieraš, pretože tvoj metabolizmus je moc veľký a on ti nedokáže pravidelne dávať potrebné množstvo A73, žiadal ho o pomoc, aby zachránil tvoj život," pozrela som na neho a on sa pozrel do boku.

"Isto len preto, aby jeho testovací subjekt nezahynul hneď na začiatku, ale pre všetkých by bolo lepšie keby som skapal," zašomral a ja som ho tresla po hlave.

"To už nikdy nechcem počuť! Pre nás by to nebolo lepšia, pre Kouta, Alisu, Sakuyu, Sakakiho a mňa by to vôbec nebolo lepšie! A čo Shio?! Veď pre ňu znamenáš všetko! Keby...keby si tu nebol zostala by sama, cítila by sa znovu opustená, keby si tu nebol, keby sa tie niečo stalo," spomenula som si na Petra spiaceho v kóme, z ktorej sa už možno nikdy nedostane, "Keby sa ti niečo stalo všetkým by si nám ublížil. Ako môžeš byť tak sebecký a povedať niečo také?! A čo my? Tvoji priatelia? Tvoja rodina? To by si nás len tak opustil?! Vykašľal sa na nás?!" Kričala som po ňom so slzami na krajíčku a on sa chvíľku na mňa šokovane díval s pootvorenými ústami. Potom sa však pousmial.

"Tche, ty máš problém ovládať sa aj bez toho, že by si mala v sebe Aragamiho. Samozrejme, že by som vás neopustil, hlupaňa," vzdychol si. Pochvíľke som sa pousmiala.

"Debil," zašomrala som.

"Hovoríš, že si zistila, že môj bastard otec je kretén. Akoto, že si zmenila názor? Veď doteraz bol milý a pekne sa smial," neodpustil si štipľavú poznámku. Zostalo ticho. V hlave som sa snažila vymyslieť nejakú uverenia hodnú lož.

"Pre tvoj oddiel bude mať oveľa väčšiu hodnotu pravda akoto, že by si ich mala držať v klamlivej ilúzii," ozvali sa mi v hlave Lukyho slová.

"Ja..." zašepkala som a potom som mu pozrela priamo do očí.

"Soma ja som vám klamala. Všetkým, pretože som sa bála...bála som sa, že vás Johannes zabije," zašepkala som a jeho oči sa šokovane rozšírili.

Všetko som mu porozprávala: o Rindouvových záznamoch ,o Davidovi a Lissy, o tom ako zomreli, ako zomrel Rindou a prečo teraz Peter leží v kóme na ošetrovni. Povedala som mu o pravých zámeroch projektu Aegis, ktorý sa v skutočnosti volal projekt Ark a aj o tom ako vznikla Shio a za akým účelom. Dokonca som mu povedala aj o nových typoch Jiniek a o Tensaiovi.

Keď som skončila Somova reakcia bola taká ako som predpokladala. Postavil sa, kopol do prvej veci, ktorú zbadal a vypustil spŕšku hrubých nadávok.

"Ten zkurvysyn! Bastard! Ako len...a ja ešte ako taký debil som mu zháňal materiál ne ten jeho pojebaný projekt! Mohlo mi napadnúť, že ten bastard to využije pre seba! Obyčajný odporný vrah! Ešte si aj utrel ručičky a prenechal to Alisi! A...pokúsil sa zabiť Petra! Dokonca riskoval vaše životy už na začiatku, keď ste museli uzavrieť kontrakt s tými Jinkami! A ešte sa ti potom všetkom bude vyjebanec vyhrážať! A Shio...ako len mohol. Nikdy mu ju nedám. NIKDY! " Zvrieskol.

Potom mu pohľad padol na moju stužku, ktorú ešte stále zvieral v rukách. Pozrel na mňa a už trochu ukľudnený si zase ku mne sadol.

"Odkedy si toto všetko vedela?" Spýtal sa ma.

"Niektoré veci už od smrti Rindouva, iné som sa dozvedela až neskôr," zašepkala som a on si vzdychol.

"Celý ten čas si to niesla na ramenách sama," zašepkal aj on.

"Mrzí ma to, ale keby som niečo povedala ohrozila by som vás," povedala som a on na mňa zazrel.

"Hlupaňa! Keby si bola chalan dostaneš jednu cez papuľu! Mohla si zomrieť! Ako Rindou! A nikto by nikdy nezistil prečo! Mala si nám to povedať! Sme predsa rodina, nie?!" Zvrieskol a ja som zarazene pootvorila ústa. Uvedomil si, čo povedal a pozrel sa do boku pričom si kapúcu prisunul bližšie k tvári.

"Toto nikomu nepovedz," zamumlal a ja som sa zasmiala.

"Jasné a prepáč. Odteraz už nebudem mať pred vami žiadne tajomstvá," s úsmevom som sa zdvihla a on sa tiež postavil. Znovu ku mne vystrel dlaň so stuhou a ja som ju srdečne prijala.

"Všetko najlepšie," zašomral s malou červeňou na lícach a ja som sa znovu zoširoka usmiala.

"Ty si nezabudol?" Spýtala som sa.

"Aj keby som chcel Kouta mi to stále pripomínal, už asi tri mesiace dopredu. Bolo to k nevydržaniu a tento týždeň mi napísal minimálne tisíc e-mailov a SMS, aby som nezabudol. Bože, je tak otravný," vzdychol si.

"Ale skvelý kamarát," podotkla som s úsmevom. Neodpovedal na to, ale vedela som, že súhlasí.

"Tú stuhu som mal už dlhší čas. Mal som sólo misiu neďaleko nákupného centra a nedalo mi to, tak som sa rozhodol, že sa po nej pozriem a našiel som ju tam. Nič lepšie ma ako darček nenapadlo," zašomral.

"Lepší darček si mi dať nemohol. Naozaj ti ďakujem Soma. Tak a teraz si idem úplne zaklincovať tento deň," vybrala som sa k dverám.

"Čože?" Nechápal.

"Poviem ostatným všetko, čo viem," usmiala som sa a on mi úsmev opätoval. Ako na zavolanie sa dvere rozrazili a v nich stál Kouta, Alisa a Sakuya.

"Bibi tak tu si! Všade ťa hľadáme! Už sme ti nachystali oslavu, tak poď!" potiahol ma za ruku, ale ja som sa zastavila.

"Čo sa deje?" necápavo na mňa pozrel.

"Kouta, musím vám niečo povedať a ani zďaleka to nie sú dobré správy," povedala som vážne a oni na mňa so záujmom, ktorý sa však miešal s obavami pozreli.

V miestnosti nastalo hrobové ticho. Dokonca aj Shio, ktorá bola vždy veselá, aj keď ostatní boli smutní mlčky sedela vedľa Soma.

"Tu je ten papier s menami tých, ktorí sa dostanú do Ark Projektu. Kouta okrem teba je tu napísaná aj tvoja rodina," zašepkala som a podala mu papier.

Alisa sa zrazu prudko zdvihla a podišla k Sakakiho fotkám, kde mal zarámovanú aj fotku jeho, Tsubaki, Johannesa a Rindouva.

"To ja som ho zabila," zavzlykala.

"Zabila som Rindouva," rozplakala sa a ja so Sakuyou sme k nej hneď pribehli.

"Nie, nezabila. To Johannes. On to urobil," snažila som sa ju presvedčiť.

"Je to moja vina! Ja som ho zabila!" Podlomili sa jej kolená a keby som ju nedržala padla by na zem.

"Jej Jinka tvrdí niečo iné. Ona na neho nevystrelila. V ten deň, keď ho mala zabiť," zašepkal Tensai, ktorý bol položený vedľa Alisinej Jinky. Na to Shio zareagovala, pribehla k nemu a kľakla si pred neho.

"Tensai máš pravdu! Ona to nebola," usmiala sa a všetci na ňu prekvapene pozreli. Shio sa otočila na mňa.

"Alisina Jinka ti chce niečo ukázať," schytila ma za ruku a donútila ma, aby som sa dotkla jej Jinki.

Znovu som sa ocitla v Alisinej spomienke, ale tentokrát to bolo iné. Akoby som nebola ona, ale niekto v jej vnútri, niekto kto je z časti ona, ale nie je ňou úplne. Musela to byť duša Aragamiho, s ktorou bola zviazaná.

Dívala som sa na Rindouva, ktorý bojoval s tým obrovským Aragami.

"Alisa, vystrel na neho!" Prikázal jej a odskočil pred jeho labou. Alisa sa však ani nepohla. Rindou začal miznúť a miesto neho sa tam miešali rôzne druhy Aragami. Nakoniec ani nevedela rozoznať kto je to. Zamerala sa na Rindouva a namierila na neho Jinkou.

"Ajin," začala šepkať.

"No tak Alisa!" Kričal niekde v diaľke Rindou, ale bolo to skôr ako slabá ozvena akoby ho poriadne ani nevnímala.

"Duva," Jinka sa jej v ruke nekontrolovateľne triasla.

"Touri," chystala sa z nej vypáliť, keď v tom sa jej vybavila iná spomienka. Bola s Rindouvom na streche Dena. Vyzeralo to ako v deň nástupu. Fajčil cigaretu a keď si všimol jej upretý pohľad do neznáma usmial sa.

"No tak relax. Bude to v poriadku. Nemusíš sa ma báť ja ťa predsa nezjem," uškrnul sa.

"J-ja sa vás nebojím! Len...trošku sa bojím...Aragami," zašepkala a on sa pochvíľke pousmial.

"To my všetci, ale neboj ty to zvládneš. Vieš, čo robím ja, keď sa bojím, keď si nie som ničím istý alebo sa mi zdajú vecí chaotické? Pozriem sa na oblohu. Pretože tam za tými mrakmi je všetko pokojné a to upokojuje aj mňa. Skús to niekedy. A prosím ťa nevykaj mi, znie to akoby som mal minimálne sto," zasmial sa a ona pochvíľke zdvihla svoj zrak k modrej oblohe.

Táto spomienka spôsobila to, že Jinku mieriacu na Rindouva zdvihla do výšky a vystrelila na strop. Celý strop sa prepadol a múry sa začali rútiť aj na ňu.

"Alisa nabok!" zvrieskol Rindou, skočil k nej a sotil ju pred východ, no sám už ujsť nestihol, pretože kamene a múry zo stropu ho zablokovali.