The Prisoners (42.Kapitola)
KAPITOLA 42
"No šup!! Nečumte tak po sebe! Ideme na to!" dala Toushirovi štetec do ruky a Shandris meter.: "Ty nameráš, ja naznačím ceruzkou a ty budeš vyfarbovať!" rozdelila každému úlohy ale oni po Tsuki neprestali zazerať. "Čo je?? Mám niečo na tvári??" začala sa čistiť. "Ty nemáš mozog!!" vyhŕkol na ňu Toushirou. "No dovoľ?!! Iná možnosť nie je! Rýchlo nech to stihneme!" pohnala Shandris aby podľa rámov namerala šírku a výšku. Toushirou si znudene sadol za stôl a začal miešať farbu.: "Jej preplo.... Je načisto preplo.." krútil pri tom neveriacky hlavou.: "A mne tiež... Lebo s tým pomáham...." šomral si popod nos.
Biele mača si spokojne pochodovalo okolo, keď si všimlo, čo ostatný robia. Bubu zažmurkala svojimi modrými očkami, zamňaukala, zaujato si sadla a pozerala sa na Shandris, Tsuki a Toushira ako kreslia televízor. "Nedočiahnem!!" zasyčal naštvane, keď ho to už prestalo baviť sa neustále naťahovať. "Tak si vezmi rebrík." povedala mu Tsuki, ktorá v pohode dočiahla. "No to isto! Budem vypadať jak idiot! Ty stojíš a ja vedľa teba s rebríkom??" Na to sa Shandris zachichotala a Tsuki pozrela na Toushira s vážnou tvárou.: "Ty vypadáš ako idiot aj bez rebríka..." "To odvoláš!!" vyplazila mu jazyk, že ho ma u riti a to už Toushira úplne rozčúlilo. Zobral štetec a pomaľoval nim Tsuki, ktorá prekvapene odskočila.: "Ty kretyno!! Čo robíš za kokotiny!!!" namočila si ruku do farby a zahnala sa ňou po Toushirovi, ktorý to schytal pekne cez celú tvár. "Toto si nemala robiť..." schmatol hrnček so špinavou vodou a oblial nim Tsuki, ktorá zvýskla.: "Moje oblečenie!!!!" vyhŕkla a už sa začali ako besný striekať farbami a hádzať je po sebe . "Prestaňtee!!" snažila sa Shandris ich munícii uhýbať. Rýchlo zobrala Bubu, ktorá znova zamňaukala a utekala s ňou z izby preč akoby bola vojna a dopadali tam výbušniny. "Ty hajzel nedonosený!!" "Odpal ty krava!! Uvedomuješ si, že si tehotná?!!!"
"Som doma!!" v tom zvolal Grimmjow na celý dom a vtedy akoby sa v obývačke čas zastavil. "Kurva!" jednohlásne vyhŕkli a nadzvukovou rýchlosťou skočili ku dverám, ktoré okamžite zavreli. Keď sa na sekundu pozreli ako obývačka vypadá.....priam až strácali chuť žiť. Záclony od farby, nehovoriac o nábytku, ktorý bol aj porozbíjaný z toho ako splašene pobehovali. Steny ostriekane, všade bordel, obrazy sa museli silou vôle držať na stene. A akoby nestačilo Toushirou s Tsuki vypadali ako omalovanky, ktoré vyfarbovalo dvojročné dieťa.
"Ehm....nie je to až tak zlé!" snažila sa to Tsuki brať optimistický, no bolo vidieť, že sa musí neuveriteľné premáhať. Toushirou mal chuť plakať.
"Halo?? Kde ste kto???" znova sa ozval Grimmjow a potom sa Tsuki vybrala rýchlo za ním tak aby si nič nevšimol, pri tom Toushirovi naznačila aby rýchlo upratoval.
"Grimmjow, miláčik!" Pribehla k nemu Tsuki a on na ňu prekvapene zazrel. Nie len preto, že vypadala ako obraz, ale...vážne mu povedala miláčik? Nie debil, perverzák, prasa, šmolko a inak ako mu zvykne hovorievať? Niečo sa muselo stať!
"Čo sa stalo?" Premeral si ju podozrivým pohľadom a ona na sucho preglgla. "Vieš...ako veľmi ma ľúbiš?" Spýtala sa ho.
"Čo je to za sprostú otázku?" Nechápal.
"To vôbec nie je hlúpa otázka!" Zavrčala. Vzdychol si. Nemal rád vyznávanie sa z citov.
"Vieš, že si pre mňa to najdôležitejšie v živote." Povedal.
"Dôležitejšia ako tento dom?"
"Samozrejme!"
"A dôležitejšia ako tvoja telka?"
"No jasné!...tak počkať...čo si urobila telke?!" Zazrel na ňu.
"Ja nič! Toushirou si začal!" On ju však úplne odignoroval a už sa rútil do obývačky.
"Grimmjow!" Snažila sa ho zastaviť.
"No tak počúvaj ja som..." V tom sa sekla, pretože keď prišli do obývačky televízia bola na svojom mieste celá a zdravá a ešte sa trblietala akoby ju niekto tisíckrát vyleštil. Grimmjow na ňu prekvapene pozrel.
"Ja som...no vieš Toushirou ju upackal tak som ju vyleštila lebo viem ako ju máš rád." Nasilu sa zasmiala, on ju objal a pobozkal.
"To je skvelé! Je nádherná leskne sa ako nová. Za to bude v noci odmena." Uškrnul sa a ona sa zase nasilu usmiala. Čo to má byť? Kto to... V tom sa pozrela do okna, z ktorého sa na ňu usmieval Akise.
Akiseho sila je...elektrina, ktorou ničí ale dokáže ňou zároveň dať dokopy aj pokazene elektronické veci, ale ako získal svoje schopnosti? To musela nejak zariadiť Loly.
"Ďakujem." Naznačila mu. "Ako si to vedel?" Znovu naznačila pusou.
"Rukia." Tiež naznačil a potom žmurkol, čo znamenalo: "Nemáš začo." A potom odišiel preč.
"Počkať!!!" zasekol sa v chôdzi a Tsuki na sucho preglgla. "Jak to, že celá izba je od farby!!!" rozbehol sa späť, pretože pri tej panike, že stratil svoju plazmu zabudol na výzor svojej izby. Až po chvíli mu došlo, že jediná vec, ktorá tam bola čistá je práve ten televízor. "No vieš...Toushirou." zdvihol ruku aby nič nevravela.: "Je mi to jasne. To hovado mi zničilo celú izbu!!! Ja ho zabijem!! A potom ešte raz!! Toto si odpracuje a umyje!!!!!! Toushirou!!!!!" zvreskol na celý dom, na čo sa Toushirou až zapotil, tak sa rýchlo zamkol vo svojej izbe. Takú spúšť, ktorá mimochodom aj Tsukinou vinou vznikla, nebude predsa upratovať sám....: "Do riti!! Som mŕtvy!!" začal chodiť nervózne po izbe a Shandris, ktorá držala Bubu v náruči ho pozorovala. "Mal by si sa ísť umyť.... Len si zakydáš svoju izbu..." navrhla mu, no potom sa musela chytiť za hlavu pretože ju nepríjemne zabolela. Cítila sa zle, nesvoja a občas počula hlasy, ktoré sa snažila odignorovať a presvedčiť sa, že sa jej to len zdá. Mala pocit, že sa zblázni ten nepríjemný hlas ju nútil zaútočiť a pomstiť sa. Pri tom ju trápili jej sily. Ak sa jej rýchlo zmenia môže sa stáť, že sa prezradí alebo je nebude kontrolovať a tak by sa tiež prezradila. "Shandris, si v poriadku??" šiel k nej, keď započul kop do dverí. "Toushirou!! Vylez ty potkan! Čo si to spravil s mojou izbou!! Mohol si ohroziť Tsuki! Mohla niečo prehltnúť!!! Ja nechcem retardované decko!!!"
"Ja musím ísť preč!!" naraz vyhŕkla Shandris a Toushirou nevedel či ma plakať alebo sa rovno odstreliť.: "To nemyslíš vážne?! Keď otvorím, vbehne sem Grimmjow." "Rýchlo otvor tie dvere!" oprela sa o ne rukou. "Dneska si čudná..." skonštatoval čo už Shandris vytočilo.: "Boha pohni sa!" pohla sa k nemu a potom ho sotila do dverí na čo po nej prekvapene zazrel. Bubu sa radšej schovala pod posteľ. Cítila, že niečo nie je v poriadku. "Ale...Shandris... Čo.." skočila mu do rečí. "Mám ich zlomiť, alebo čo??! Otvor tie posrané dvere aspoň sa nebudem cítiť akoby si ma tu schválne držal a chcel zase znásilniť!!" Z toho šoku skoro zabudol dýchať... Ako omámený sa otočil ku dverám a trocha zronene je otvoril. Tie slova, ktoré mu povedala ho zranili. Prečo by jej blížil, keď sa už uvedomil? To sa naozaj cíti pri ňom, ako väzeň? Uvedomoval si, že to čo jej spravil, musí veľmi bolieť, ale...myslel si, že sa cez to už prehrýzli, hoci rany sa nemusia zahojiť už nikdy....
Shandris vybehla rýchlo von a chytila Tsuki, ktorú odtiahla do kuchyne. Ani nestačila prehovoriť a už Shandris začala.: "Mám problém a to dosť veľký! Niečo sa so mnou deje! Cítim v sebe strašne veľa hnevu a proste ja sa asi zbláznim! Pred chvíľou som skoro zaútočila na Toushira.Včera sa mi stalo niečo čudné a deje sa to stále. Ja sa bojím!" nahrnuli sa jej slzy do očí na čo sa už Tsuki spamätala a objala Shandris. "Dobre...a teraz poporiadku. Povieš mi to ešte raz a pomaly áno?? Všimla som si, že ťa niečo dosť trápi a....ako by som to povedala...mám z teba divný pocit." "Dobre..." obe si sadli zatiaľ čo chlapci boli spolu Shandris porozprávala Tsuki o tom čo sa jej zdalo a o tom, že prestáva krotiť svoje emócie. Akoby boli bumerang. Vracajú sa a do toho tie zvláštne chute zabíjať. "Tsuki...čo sa so mnou deje?? Ja necítim radosť. Cítim sa prázdna akoby som nežila a niečo vo vnútri ma chce ovládnuť." "Mala by si si oddýchnuť..." "Ale nie pri Toushirovi. Nechcem byť s ním. A ja ho, ja...proste len nie s ním, prosím..." "Tak dobre..." Čo má robiť? Vôbec nevedela pomôcť svojej rozbitej najlepšej priateľke. Má požiadať Grimmjowa o pomoc? Alebo Toushira? Veď už Shandris miluje. Neublížil by jej, tak čo má robiť?!"
"Shandris mala by si, si s ním o tom pohovoriť." Vyhlásila nakoniec.
"Čože?" Prekvapene na ňu pozrela.
"Vieš, proste by sme mu mali povedať pravdu o našich schopnostiach." Povedala vážne Tsuki.
"Ale...ale to nejde!" Vyhŕkla Shandris a Tsuki pokrútila hlavou.
"Máte pred sebou veľa tajomstiev, pretože sa k tebe správal tak odporne, ale je na čase, aby sa to zmenilo. Keď mu to povieš uľaví sa ti. Možno, že ti to pomôže vyriešiť aspoň trošku aj tento problém. Navyše, nemôžeme to pred ním skrývať večne. Už aj tak niečo tuší." Zašepkala a Shandris si vzdychla. "Ja neviem Tsuki." Zašomrala.
"Ale áno, vieš. Musí to vedieť. Uvedomuješ si, že tvoje dieťa možno po tebe zdedí schopnosti? Zistí to. Skôr či neskôr." Trvala si na svojom Tsuki.
Shandris si zakusla do pery a pozrela sa do zeme. Má mu to povedať? Má sa mu zdôveriť?
"A nemôžeš mu to povedať ty??" spýtala sa po chvíľkovom uvažovaní. "Shan....ty s nim chodíš...teda.." sekla sa.: "Chodíte spolu?? Vlastne aký máte vzťah?" "Ja neviem. Taký divný...nemôžeš sa s nim porozprávať ty??? Prosím." hodila na Tsuki smutne očka.: "Prosím, prosím..." Naraz sa Tsuki postavila a šla preč. Shandris prekvapene zažmurkala.: "To som ju tak rýchlo presvedčila???" prekvapene si povedala pre seba.
"A vravím ti bude sa to tu lesknúť!!" hrmel na Toushira, ktorý mal v ruke handru a kýbeľ s vodou. "Ale to." "Ticho!" skočil mu Grimmjow do reči.: "Žiadne výhovorky! Máš čas do večera!" V tom vošla Tsuki do obývačky, chytila Toushira a odvliekla ho preč. Grimmjow prekvapene zazrel na dvere, ktoré sa zabuchli.: "Ale...toto....to čo sú za spôsoby?" pohodil rukami a urazene si sadol.: "Ani bu ani mu...."
"Tak Shandris..." vrátila sa Tsuki do izby a dovliekla k nej Toushira. "Čo tu robí??" prekvapene po ňom pozrela a on podvihol plecami. Tváril sa rovnako ako Shandris, nemal ani šajnu prečo ho Tsuki sem dovliekla, ale aspoň nemusel umývať izbu. "Tak a teraz sa pekne porozprávate." "Tsuki! To nie, idem preč." chcela odísť, no Toushirou ju chytil za ruku.: "Viem, že sa s tebou niečo deje..." "Áno deje sa. Povedz mu celú pravdu už ho neklam." schválne sa vykecala aby v Toushirovy vyvolala záujem. "Ale Tsuki..." smutne na ňu pozrela. "Nechám vás samých, nech ti to povie... A neublíž jej!" odišla z izby a Toushirou pozrel na Shandris s cieľom nájsť v nej odpovede.
"No vieš..." začala neisto, ale potom stíchla. "Čo sa deje?? Cítiš sa zle?? Chcem ti pomôcť a nie ti byť na príťaž, chcem byť niekto o koho sa budeš môcť oprieť. Aj keď...som ti tak ublížil..." sklonil zrak a Shandris si vzdychla.: "Budeš sa hnevať. Mám strach, že mi ublížiš...." "Neublížim. A nie preto, že si tehotná ale preto, že ťa MILUJEM." odhodlane zdôraznil posledné slovo a ju zahrialo pri srdci. "Tajím ti niečo dôležité...ja..." Chytil ju za ruku, ale ona sa odtrhla čo ho rozhodilo. Niekedy mal pocit, že sa mu vyhýba. "Nie som shinigami!" vyhŕkla a Toushirou na ňu prekvapene zazrel.: "Nechápem..." "Čo na tom nerozumieš? Nie som shinigami, nemám zanpakuto nič. Som úplne inej rasy." "To nie je možné, musíš byť shinigami..." preglgol na sucho a trocha cúvol.: "Musíš!" "Ale nie som! Tak čo sa tak tváriš, pochop, že nie som a chcem ti povedať pravdu!" "Lenže ja som ti blížil preto, že som si myslel, že si shinigami! Ak to nie je pravda..." cúvol k stene a chytil sa za hlavu.: "Keby to viem...neubližoval by som ti!!" "Toto teraz nerieš....Toushirou..." podišla úplne k nemu.: "Som...som anjel...dieťa života." zašepkala a on zostal šokovane postavať bez jediného slova. "A mám veľmi veľký problém..." dodala so šepotom.: "Ide o naše dieťa! Niečo sa so mnou deje a ja ti to chcem povedať tak mi prosím pomôž!! Chcem sa o teba oprieť!" nahrnuli sa jej slzy do oči a potom ho zo zúfalstva rýchlo objala.
Biele mača si spokojne pochodovalo okolo, keď si všimlo, čo ostatný robia. Bubu zažmurkala svojimi modrými očkami, zamňaukala, zaujato si sadla a pozerala sa na Shandris, Tsuki a Toushira ako kreslia televízor. "Nedočiahnem!!" zasyčal naštvane, keď ho to už prestalo baviť sa neustále naťahovať. "Tak si vezmi rebrík." povedala mu Tsuki, ktorá v pohode dočiahla. "No to isto! Budem vypadať jak idiot! Ty stojíš a ja vedľa teba s rebríkom??" Na to sa Shandris zachichotala a Tsuki pozrela na Toushira s vážnou tvárou.: "Ty vypadáš ako idiot aj bez rebríka..." "To odvoláš!!" vyplazila mu jazyk, že ho ma u riti a to už Toushira úplne rozčúlilo. Zobral štetec a pomaľoval nim Tsuki, ktorá prekvapene odskočila.: "Ty kretyno!! Čo robíš za kokotiny!!!" namočila si ruku do farby a zahnala sa ňou po Toushirovi, ktorý to schytal pekne cez celú tvár. "Toto si nemala robiť..." schmatol hrnček so špinavou vodou a oblial nim Tsuki, ktorá zvýskla.: "Moje oblečenie!!!!" vyhŕkla a už sa začali ako besný striekať farbami a hádzať je po sebe . "Prestaňtee!!" snažila sa Shandris ich munícii uhýbať. Rýchlo zobrala Bubu, ktorá znova zamňaukala a utekala s ňou z izby preč akoby bola vojna a dopadali tam výbušniny. "Ty hajzel nedonosený!!" "Odpal ty krava!! Uvedomuješ si, že si tehotná?!!!"
"Som doma!!" v tom zvolal Grimmjow na celý dom a vtedy akoby sa v obývačke čas zastavil. "Kurva!" jednohlásne vyhŕkli a nadzvukovou rýchlosťou skočili ku dverám, ktoré okamžite zavreli. Keď sa na sekundu pozreli ako obývačka vypadá.....priam až strácali chuť žiť. Záclony od farby, nehovoriac o nábytku, ktorý bol aj porozbíjaný z toho ako splašene pobehovali. Steny ostriekane, všade bordel, obrazy sa museli silou vôle držať na stene. A akoby nestačilo Toushirou s Tsuki vypadali ako omalovanky, ktoré vyfarbovalo dvojročné dieťa.
"Ehm....nie je to až tak zlé!" snažila sa to Tsuki brať optimistický, no bolo vidieť, že sa musí neuveriteľné premáhať. Toushirou mal chuť plakať.
"Halo?? Kde ste kto???" znova sa ozval Grimmjow a potom sa Tsuki vybrala rýchlo za ním tak aby si nič nevšimol, pri tom Toushirovi naznačila aby rýchlo upratoval.
"Grimmjow, miláčik!" Pribehla k nemu Tsuki a on na ňu prekvapene zazrel. Nie len preto, že vypadala ako obraz, ale...vážne mu povedala miláčik? Nie debil, perverzák, prasa, šmolko a inak ako mu zvykne hovorievať? Niečo sa muselo stať!
"Čo sa stalo?" Premeral si ju podozrivým pohľadom a ona na sucho preglgla. "Vieš...ako veľmi ma ľúbiš?" Spýtala sa ho.
"Čo je to za sprostú otázku?" Nechápal.
"To vôbec nie je hlúpa otázka!" Zavrčala. Vzdychol si. Nemal rád vyznávanie sa z citov.
"Vieš, že si pre mňa to najdôležitejšie v živote." Povedal.
"Dôležitejšia ako tento dom?"
"Samozrejme!"
"A dôležitejšia ako tvoja telka?"
"No jasné!...tak počkať...čo si urobila telke?!" Zazrel na ňu.
"Ja nič! Toushirou si začal!" On ju však úplne odignoroval a už sa rútil do obývačky.
"Grimmjow!" Snažila sa ho zastaviť.
"No tak počúvaj ja som..." V tom sa sekla, pretože keď prišli do obývačky televízia bola na svojom mieste celá a zdravá a ešte sa trblietala akoby ju niekto tisíckrát vyleštil. Grimmjow na ňu prekvapene pozrel.
"Ja som...no vieš Toushirou ju upackal tak som ju vyleštila lebo viem ako ju máš rád." Nasilu sa zasmiala, on ju objal a pobozkal.
"To je skvelé! Je nádherná leskne sa ako nová. Za to bude v noci odmena." Uškrnul sa a ona sa zase nasilu usmiala. Čo to má byť? Kto to... V tom sa pozrela do okna, z ktorého sa na ňu usmieval Akise.
Akiseho sila je...elektrina, ktorou ničí ale dokáže ňou zároveň dať dokopy aj pokazene elektronické veci, ale ako získal svoje schopnosti? To musela nejak zariadiť Loly.
"Ďakujem." Naznačila mu. "Ako si to vedel?" Znovu naznačila pusou.
"Rukia." Tiež naznačil a potom žmurkol, čo znamenalo: "Nemáš začo." A potom odišiel preč.
"Počkať!!!" zasekol sa v chôdzi a Tsuki na sucho preglgla. "Jak to, že celá izba je od farby!!!" rozbehol sa späť, pretože pri tej panike, že stratil svoju plazmu zabudol na výzor svojej izby. Až po chvíli mu došlo, že jediná vec, ktorá tam bola čistá je práve ten televízor. "No vieš...Toushirou." zdvihol ruku aby nič nevravela.: "Je mi to jasne. To hovado mi zničilo celú izbu!!! Ja ho zabijem!! A potom ešte raz!! Toto si odpracuje a umyje!!!!!! Toushirou!!!!!" zvreskol na celý dom, na čo sa Toushirou až zapotil, tak sa rýchlo zamkol vo svojej izbe. Takú spúšť, ktorá mimochodom aj Tsukinou vinou vznikla, nebude predsa upratovať sám....: "Do riti!! Som mŕtvy!!" začal chodiť nervózne po izbe a Shandris, ktorá držala Bubu v náruči ho pozorovala. "Mal by si sa ísť umyť.... Len si zakydáš svoju izbu..." navrhla mu, no potom sa musela chytiť za hlavu pretože ju nepríjemne zabolela. Cítila sa zle, nesvoja a občas počula hlasy, ktoré sa snažila odignorovať a presvedčiť sa, že sa jej to len zdá. Mala pocit, že sa zblázni ten nepríjemný hlas ju nútil zaútočiť a pomstiť sa. Pri tom ju trápili jej sily. Ak sa jej rýchlo zmenia môže sa stáť, že sa prezradí alebo je nebude kontrolovať a tak by sa tiež prezradila. "Shandris, si v poriadku??" šiel k nej, keď započul kop do dverí. "Toushirou!! Vylez ty potkan! Čo si to spravil s mojou izbou!! Mohol si ohroziť Tsuki! Mohla niečo prehltnúť!!! Ja nechcem retardované decko!!!"
"Ja musím ísť preč!!" naraz vyhŕkla Shandris a Toushirou nevedel či ma plakať alebo sa rovno odstreliť.: "To nemyslíš vážne?! Keď otvorím, vbehne sem Grimmjow." "Rýchlo otvor tie dvere!" oprela sa o ne rukou. "Dneska si čudná..." skonštatoval čo už Shandris vytočilo.: "Boha pohni sa!" pohla sa k nemu a potom ho sotila do dverí na čo po nej prekvapene zazrel. Bubu sa radšej schovala pod posteľ. Cítila, že niečo nie je v poriadku. "Ale...Shandris... Čo.." skočila mu do rečí. "Mám ich zlomiť, alebo čo??! Otvor tie posrané dvere aspoň sa nebudem cítiť akoby si ma tu schválne držal a chcel zase znásilniť!!" Z toho šoku skoro zabudol dýchať... Ako omámený sa otočil ku dverám a trocha zronene je otvoril. Tie slova, ktoré mu povedala ho zranili. Prečo by jej blížil, keď sa už uvedomil? To sa naozaj cíti pri ňom, ako väzeň? Uvedomoval si, že to čo jej spravil, musí veľmi bolieť, ale...myslel si, že sa cez to už prehrýzli, hoci rany sa nemusia zahojiť už nikdy....
Shandris vybehla rýchlo von a chytila Tsuki, ktorú odtiahla do kuchyne. Ani nestačila prehovoriť a už Shandris začala.: "Mám problém a to dosť veľký! Niečo sa so mnou deje! Cítim v sebe strašne veľa hnevu a proste ja sa asi zbláznim! Pred chvíľou som skoro zaútočila na Toushira.Včera sa mi stalo niečo čudné a deje sa to stále. Ja sa bojím!" nahrnuli sa jej slzy do očí na čo sa už Tsuki spamätala a objala Shandris. "Dobre...a teraz poporiadku. Povieš mi to ešte raz a pomaly áno?? Všimla som si, že ťa niečo dosť trápi a....ako by som to povedala...mám z teba divný pocit." "Dobre..." obe si sadli zatiaľ čo chlapci boli spolu Shandris porozprávala Tsuki o tom čo sa jej zdalo a o tom, že prestáva krotiť svoje emócie. Akoby boli bumerang. Vracajú sa a do toho tie zvláštne chute zabíjať. "Tsuki...čo sa so mnou deje?? Ja necítim radosť. Cítim sa prázdna akoby som nežila a niečo vo vnútri ma chce ovládnuť." "Mala by si si oddýchnuť..." "Ale nie pri Toushirovi. Nechcem byť s ním. A ja ho, ja...proste len nie s ním, prosím..." "Tak dobre..." Čo má robiť? Vôbec nevedela pomôcť svojej rozbitej najlepšej priateľke. Má požiadať Grimmjowa o pomoc? Alebo Toushira? Veď už Shandris miluje. Neublížil by jej, tak čo má robiť?!"
"Shandris mala by si, si s ním o tom pohovoriť." Vyhlásila nakoniec.
"Čože?" Prekvapene na ňu pozrela.
"Vieš, proste by sme mu mali povedať pravdu o našich schopnostiach." Povedala vážne Tsuki.
"Ale...ale to nejde!" Vyhŕkla Shandris a Tsuki pokrútila hlavou.
"Máte pred sebou veľa tajomstiev, pretože sa k tebe správal tak odporne, ale je na čase, aby sa to zmenilo. Keď mu to povieš uľaví sa ti. Možno, že ti to pomôže vyriešiť aspoň trošku aj tento problém. Navyše, nemôžeme to pred ním skrývať večne. Už aj tak niečo tuší." Zašepkala a Shandris si vzdychla. "Ja neviem Tsuki." Zašomrala.
"Ale áno, vieš. Musí to vedieť. Uvedomuješ si, že tvoje dieťa možno po tebe zdedí schopnosti? Zistí to. Skôr či neskôr." Trvala si na svojom Tsuki.
Shandris si zakusla do pery a pozrela sa do zeme. Má mu to povedať? Má sa mu zdôveriť?
"A nemôžeš mu to povedať ty??" spýtala sa po chvíľkovom uvažovaní. "Shan....ty s nim chodíš...teda.." sekla sa.: "Chodíte spolu?? Vlastne aký máte vzťah?" "Ja neviem. Taký divný...nemôžeš sa s nim porozprávať ty??? Prosím." hodila na Tsuki smutne očka.: "Prosím, prosím..." Naraz sa Tsuki postavila a šla preč. Shandris prekvapene zažmurkala.: "To som ju tak rýchlo presvedčila???" prekvapene si povedala pre seba.
"A vravím ti bude sa to tu lesknúť!!" hrmel na Toushira, ktorý mal v ruke handru a kýbeľ s vodou. "Ale to." "Ticho!" skočil mu Grimmjow do reči.: "Žiadne výhovorky! Máš čas do večera!" V tom vošla Tsuki do obývačky, chytila Toushira a odvliekla ho preč. Grimmjow prekvapene zazrel na dvere, ktoré sa zabuchli.: "Ale...toto....to čo sú za spôsoby?" pohodil rukami a urazene si sadol.: "Ani bu ani mu...."
"Tak Shandris..." vrátila sa Tsuki do izby a dovliekla k nej Toushira. "Čo tu robí??" prekvapene po ňom pozrela a on podvihol plecami. Tváril sa rovnako ako Shandris, nemal ani šajnu prečo ho Tsuki sem dovliekla, ale aspoň nemusel umývať izbu. "Tak a teraz sa pekne porozprávate." "Tsuki! To nie, idem preč." chcela odísť, no Toushirou ju chytil za ruku.: "Viem, že sa s tebou niečo deje..." "Áno deje sa. Povedz mu celú pravdu už ho neklam." schválne sa vykecala aby v Toushirovy vyvolala záujem. "Ale Tsuki..." smutne na ňu pozrela. "Nechám vás samých, nech ti to povie... A neublíž jej!" odišla z izby a Toushirou pozrel na Shandris s cieľom nájsť v nej odpovede.
"No vieš..." začala neisto, ale potom stíchla. "Čo sa deje?? Cítiš sa zle?? Chcem ti pomôcť a nie ti byť na príťaž, chcem byť niekto o koho sa budeš môcť oprieť. Aj keď...som ti tak ublížil..." sklonil zrak a Shandris si vzdychla.: "Budeš sa hnevať. Mám strach, že mi ublížiš...." "Neublížim. A nie preto, že si tehotná ale preto, že ťa MILUJEM." odhodlane zdôraznil posledné slovo a ju zahrialo pri srdci. "Tajím ti niečo dôležité...ja..." Chytil ju za ruku, ale ona sa odtrhla čo ho rozhodilo. Niekedy mal pocit, že sa mu vyhýba. "Nie som shinigami!" vyhŕkla a Toushirou na ňu prekvapene zazrel.: "Nechápem..." "Čo na tom nerozumieš? Nie som shinigami, nemám zanpakuto nič. Som úplne inej rasy." "To nie je možné, musíš byť shinigami..." preglgol na sucho a trocha cúvol.: "Musíš!" "Ale nie som! Tak čo sa tak tváriš, pochop, že nie som a chcem ti povedať pravdu!" "Lenže ja som ti blížil preto, že som si myslel, že si shinigami! Ak to nie je pravda..." cúvol k stene a chytil sa za hlavu.: "Keby to viem...neubližoval by som ti!!" "Toto teraz nerieš....Toushirou..." podišla úplne k nemu.: "Som...som anjel...dieťa života." zašepkala a on zostal šokovane postavať bez jediného slova. "A mám veľmi veľký problém..." dodala so šepotom.: "Ide o naše dieťa! Niečo sa so mnou deje a ja ti to chcem povedať tak mi prosím pomôž!! Chcem sa o teba oprieť!" nahrnuli sa jej slzy do oči a potom ho zo zúfalstva rýchlo objala.
Komentáre
Zverejnenie komentára