12. Kapitola

12. Kapitola

---

Rukia tento deň vstala veľmi skoro a rozhodla sa hneď zájsť do knižnice. Ibaže, keď tam prišla na modrom kresle uvidela sedieť White.

"Kde je Ichi...teda Lord?" Opravila sa.

"Oh, tak ty mu už hovoríš menom aké sladké," zaklapol knihu, ktorú čítal. Boli to Príbehy bratov Grimmovcov.

"Chudera Šípová Ruženka, tá to mala asi najhoršie," zasmial sa.

"Minule som vás videl na záhrade, boli ste veľmi očarujúci, skoro som sa z vás rozpustil," povedal ironicky a Rukia sa zamračila.

"Kde je Lord?" Zopakovala otázku.

"Asi niekde v pivniciach kňučí bolesťami," povedal bez záujmu a pokrčil plecami.

"Ako to myslíš od bolesti?" Nadvihla obočie.

"No sú to už štyri mesiace, čo nemal miazgu života a po mesiaci to už začína pekne cítiť, nechápem, že tak dlho vydržal tu bolesť prekonávať, asi som ho veľmi podcenil," škodoradostne sa zasmial.

Rukia celá zbledla. Chce jej tým povedať, že celý ten čas trpel bolesťami?

"Vieš, on zomrieť nemôže, ale bolesť cítiť môže a nie je nič horšie ako bolesť z nedostatku miazgy života. Ako by som ti to len popísal? Hm, je to ako keď ti niekto postupne trhá celé telo na kusy," uškrnul sa a vytratil sa. Jediné, čo po ňom zostalo bola červená kniha.

Rukia chvíľku stála bez pohnutia na mieste a potom sa rozbehla do podzemia, kde boli veľké pivnice s jedlom a vínom.

"Ichigo!" Kričala.

"Ichigo kde si?!" Neúspešné sa ho snažila nájsť.

Prečo jej o tom nepovedal?

"Ja vám neublížim, sľubujem, tak prestaňte plakať," spomenula si na jeho slová. Chcel ju chrániť, pretože sa bál, že by sa z nej stála nemŕtva. A aj ona sa chcela pred tým uchrániť, pred tým, aby z nej vysal život, ale teraz? Keď ho spoznala, keď jej konečne dal zmysel života. Stane sa pre neho aj nemŕtvou.

V tom ho uvidela sedieť v kúte. Dobehla k nemu. Po tvári mu stekali veľké kropaje potu, sťažka dýchal a celý sa triasol. Bolo na ňom vidno, že veľmi trpí.

"Panebože, Ichigo," kľakla si k nemu.

"Odíď," zachripel na ňu.

"Okamžite odíď," zopakoval a bolestne zaťal zuby.

"Ichigo potrebuješ miazgu inak..."

"Neublížim ti, nikdy, nikdy," vrčal cez zaťaté zuby.

"Ale ty mi týmto ubližuješ!" Zvrieskla.

"Ubližuje mi, keď ťa vidím trpieť. Prosím, Ichigo aspoň trochu, len, aby si tak veľmi netrpel," naliehala. Zostalo ticho. Zrazu jej Ichigo zaboril zozadu hlavy ruku do čiernych vlasov a pritiahol si ju k sebe. Rukia nevedela, čo sa bude diať, nevedela ako sa tou miazgou živý. Niektorí hovorili, že ju pije z tela ako upír preto čakala, že sa mu zjavia dva špicaté zuby, ktorými pretne jej pokožku miesto toho nasledoval bozk.

Lord ju pobozkal. Veľmi dravo. Cítila ako z nej vysáva energiu. Bol to horko-sladký bozk. Nádherný, ale smrteľný.

Tuho ju zvieral v náručí, jazykom skúmal jej ústa a pritom prehĺtal miazgu, ktorá z jej tela unikala do jeho. Rukii sa zatočila hlava. Cítila ako jej ubúdajú sily, no ten bozk bol pre ňu nezabudnuteľný, nádherný. V tom prestal, odtiahol sa od nej. S očami zavretými si s úľavou vydýchol potom však na ňu pozrel s veľkým previnilým pohľadom.

"Rukia, prepáč, nechcel som, nechcel," hlas sa mu zatriasol, no ona mu priložila prst na pery.

"Prestaň sa ospravedlňovať, za nič nemôžeš, som rada, že sa už cítiš lepšie," zašepkala a stratila vedomie.

Lord sedel na parapete pri otvorenom okne vo svojej izbe a rozmýšľal. Prečo ju len pobozkal? Prečo? Aby si od nej zobral miazgu nemusí ju pobozkať, stačilo len, aby pootvorila ústa a on bol pri nej trochu bližšie tak prečo?

Položil si hlavu do dlaní. Čo sa to s ním deje? Kde je jeho chladný pokoj? Prečo má v hlave len samý zmätok.

"Miluješ ju?" Ozvalo sa za ním a on sa otočil na snehovo bieleho muža v čiernom plášti, ktorý sedel na jeho posteli. Keď White zbadal jeho zmätený výraz nahlas sa rozosmial.

"Ty ju naozaj miluješ! Tak to ma podrž! Toto je oveľa lepší vývin situácie ako som na začiatku predpokladal," nemohol sa prestať smiať.

"Zmizni White," zavrčal.

"Ale, ale nebuď taká netýkavka. Mal by si, si pogratulovať to bolo prvýkrát, čo si z niekoho vysal miazgu tak aby si ho nezabil," uškrnul sa.

"Navyše jej miazga je jedinečná však? Nemusel si ju ani zabiť a dokázala ťa nasýtiť tak, že necítiš žiadnu bolesť. No povedz nedoniesol som ti drahocenné jedlo?" Spýtal sa so smiechom.

"Ona nie je žiadne jedlo!" Zvrieskol a skočil po ňom ibaže White sa rozplynul a ako vždy po ňom zostal iba škodoradostný smiech.

Lord si sadol na posteľ. Neznáša White, neznáša toho bastarda! Ale v jednom má pravdu. Zamiloval sa, nechcel si to za nič na svete pripustiť, ale znovu sa zamiloval. Bál sa toho, bál sa, že ju stratí, tak ako kedysi Orihime. Už nikdy nechce zažiť tú bolesť, nikdy, ale na druhej strane nechce ani žiť sám, už sa nechce utápať v tej samote.

Rukia zaklopala na izbu Lorda. Keď sa zobudila nachádzala sa v svojej posteli. Shirayuki povedala, že odpadla a Lord ju doniesol v náručí. Najprv jej trvalo než si uvedomila, čo sa vlastne stalo a potom si spomenula na ten bozk.

"Vstúpte," ozval sa Ichigov pokojný hlas a ona vstúpila dovnútra. Našla ho sedieť na posteli.

"Ichigo si v poriadku?" Dobehla k nemu a on prikývol.

"To vďaka tebe, ďakujem," usmial sa na ňu a ona si vydýchla.

"To som rada, naozaj som mala strach," zašepkala a sadla si vedľa neho.

"Pripravil som ťa o prvý bozk, však?" Spýtal sa z ničoho nič a ona celá sčervenala.

"Čo to je za otázku?!" Vyhŕkla.

"Prepáč, tak by prvý bozk nemal vyzerať," zašepkal a ona si vzdychla.

"Tche, a ako teda?" Zamrmlala oduto. V tom si ju k sebe pritiahol a nežne ju pobozkal.

"Takto," zašepkal a znovu sa prisal na jej pery. Rukia zavrela oči a dovolila jeho jazyku preniknúť do jej úst. Ichigo ju položil na posteľ a začal ju celú obsypávať bozkami.

Nebránila sa, nemala dôvod, ten muž ju úplne opantal a očaril. Dal jej šťastie, ktoré jej chýbalo. V tom prestal a pozrel sa jej do očí.

"Rukia, milujem ťa," zašepkal a ona prekvapene zažmurkala. Potom sa však usmiala, nadvihla sa a pobozkala ho.

"Aj ja teba Ichigo," zašepkala. V tú noc spečatili svoj sľub lásky, v tú noc sa všetko zmenilo.