13. Kapitola

13. Kapitola

---

Rukia sa na druhý deň zobudila v Lordom objatí. Ešte spal. Usmiala sa. Vyzeral veľmi zraniteľne, keď bola jeho tvár vyrovnaná v pokojnom spánku. Zobrala do ruky pár prameňov jeho dlhých čiernych vlasov, ktoré ju šteklili na nahej pokožke a začala sa s nim hrať.

Pochvíľke sa zamrvil a s mrnčaním sa prebudil. Zmätene pozrel okolo seba až mu pohľad padol na Rukiu.

"Čo sa stalo?" Spýtal sa jej zachrípnutým hlasom a ona prekvapene zažmurkala.

"Myslíš v noci?" Spýtala sa a on sa zasmial.

"Nie, nie to viem s určitosťou čo sa stalo," pritúlil sa k nej,

"Ale teraz. Mám pocit akoby som bol chvíľku mimo," zašepkal.

"No áno, bol si, pretože si spal," pohladkala ho po vlasoch no on sa z ničoho nič prudko posadil a šokovane na ňu pozrel.

"Čože som robil?" Zašepkal.

"S-Spal," odpovedala mu zmätene. Prečo je z toho taký zaskočený.

"Ja nemôžem spať, odkedy sa zo mňa stalo toto," povedal trpko. Rukia sa zamyslela, tým asi myslel odkedy uzavrel kontrakt s diablom.

"Ichigo, ale ja môžem s istotou povedať, že si spal," zašepkala a on prekvapene pozrel pred seba.

"Čo to má znamenať?" Spýtal sa sám seba.

"Možno, že sa nejako meníš," povedala a on na ňu zaskočene pozrel.

"Mením? Myslíš tým znovu na človeka? Tak o tom pochybujem. Od kontraktu s diablom sa nedá ujsť," protirečil jej

"Nezostáva nám nič iné ako spýtať sa White," ozvala sa pochvíľke a on prikývol.

Snažila sa nájsť White celý deň, ale nikde ho nebolo. Lord jej povedal, že to má zatiaľ nechať tak, aj tak sa White zjaví až keď bude sám chcieť.

To ju naštvalo, ten odporný diabol bol vždy ako tŕň v päte. Otravoval ju neustále, vždy bol pri nej, keď nechcela a teraz, keď ho konečne potrebuje nemôže ho nikde nájsť.

Vzdychla si a podišla k veľkej bráne, chytila jej studený kov a zadívala sa do hlbokého lesa.

Koľko už prešlo času odvtedy, čo sem prišla? Bude to už polrok.

Čo sa tak asi deje v kráľovstve? Čo robí Renji? Ako sa má jej mama? A čo stará pani, ktorej sľúbila, že sa vráti? Ten jed, ktorý jej dala mala ešte stále ako sľub odložený. Ibaže ona sa nechcela vrátiť, nemohla, pretože nedokázala opustiť Lorda.

"Rukia!" Ozval sa zrazu známy hlas a ona sa šokovane zahľadela do lesa. To znelo ako Renji. Dívala sa na všetky strany, ale nikoho nevidela.

Asi sa jej to len zdalo.

"Rukia!" Zakričal tentokrát hlasnejšie a Rukia si ho všimla ako beží z lesa. Na sebe mal zelené lovecké oblečenie a cez chrbát prehodenú pušku.

Renji," zašepkala prekvapene a on k nej dobehol.

"Renji, čo tu robíš? Ako si sa sem dostal cez ten útes?" Spýtala sa ho.

"Prišiel som pre teba. Ten útes je len nejaký druh ilúzie, zistil som to náhodou, keď som tam hodil kameň a on zostal visieť vo vzduchu. V skutočnosti je tam chodník," vysvetlil jej to.

"Rukia, som tak rád, že žiješ. Neurobil ti Lord nič?" Ustráchane si ju obzrel a ona pokrútila hlavou.

"Renji tie povesti sa úplne mýlili. Lord je naozaj milý muž. Všetci sú tu na mňa veľmi dobrí," zastala si ich. Renji na ňu prekvapene pozeral.

"Rukia musíš sa vrátiť, prosím ťa, vráť sa naspäť. Lord ťa musel očarovať," zašepkal a ona na neho zazrela.

"Renji prestaň s tým! Nie je taký ako si myslíte!" Vyprskla na neho.

"Rukia, ale ak tu zostaneš zomrieš, prosím vráť sa," dotkol sa jej rúk, ktorými držala chladnú oceľ brány.

"Pred nedávnom zomrela Hinamori," zašepkal a Rukiine oči sa šokovane rozšírili.

"Podľahla chorobe. Unohana sa po tom zabila a Aizen sa úplne zrútil. Vojvodstvo teraz vedie Ginjou a je to naozaj hrozné, ale keby si sa vrátila ako dcéra Aizena by si mala právo na jeho miesto. Mohla by si začať od začiatku. Ľudia by si ťa vážili, konečne by si mala život po akom túžiš," pozrel jej priamo do očí.

Život po akom túži? Srdce jej poskočilo. Môže sa vrátiť? Naozaj? Začalo jej biť ako splašené.

V tom svet okolo Rukie stratil farbu a Renji zostal nehybne stáť ako socha. Jej ruky bez problémov prešli skrz jeho, za ktoré ju držal. Prestrašene pozrela okolo seba. Čo to má znamenať?

"Chceš sa vrátiť?" Ozvalo sa za ňou a ona pozrela na snehovo bieleho muža zahaleného v čiernom plášti.

"White," zašepkala.

"Viem, že sa v hĺbke srdca túžiš vrátiť. Ak chceš prepustím ťa," na tvári sa mu objavil zvrátený úškrn.

"Ale, čo Ichigo?" Spýtala sa ho.

"Jeho trestom je zostať navždy uväznený v tomto hrade, nepomôžeš mu. Navyše ak tu zostaneš..." zmizol, objal ju zozadu a naklonil sa k jej uchu.

"Zabije ťa," zašepkal hrozivo a potom sa rozosmial. Znovu zmizol a objavil sa pred ňou. Začal okolo nej krúžiť.

"Si pre neho jediný prísun miazgy života. Bude ju postupne z teba brať až kým nezomrieš, pretože aj ty máš svoje limity, nevydržíš to večne. Nechápeš to Rukia? Nemôže ti dať šťastie, po ktorom túžiš," znovu sa škodoradostne zasmial a zmizol.

Objavil sa za ňou.

"Ak sa tu aj tak napriek tomu rozhodneš zostať..." pomaly sa na neho otočila.

"Uväzní ťa tu kliatba, ktoré sužuje tento hrad. Už ho nikdy nebudeš môcť opustiť. Vysaje z teba život a staneš sa nemŕtvou tak ako ostatní, ktorí sú tu. A poviem ti byť chodiaca mŕtvola nie je nič príjemné. Zostaneš tu uväznená, navždy a navždy budeš trpieť. Oveľa viac ako si doteraz trpela," jeho hlas znel chladne až hrozivo. Rukii z toho naskakovali zimomriavky.

Pozrela na Renjiho a potom na hrad. Ak teraz neodíde, už sa odtiaľto nikdy nedostane.

Svet znovu nabral farby a Renji sa šokovane pozrel ako sa brána pred ním otvorila a Rukia vyšla von.

"Renji," zašepkala a on sa usmial.

"Tak poďme, rýchlo než to Lord zistí," potiahol ju za ruku, ale ona sa vôbec nepohla. Prekvapene na ňu pozrel a zistil, že sa díva na hrad. Potom sa s úsmevom otočila na neho.

"Renji chcem, aby si dal toto Yoshiko, tej starej pani, ktorá sa so mnou niekedy na záhrade rozprávala," podala mu fľaštičku s jedom.

"Odkáž jej, že svoj sľub nemôžem splniť, ale odkaz som jej mame odovzdala. Povedz jej, že bola naozaj šťastná a je na ňu veľmi hrdá. A tiež nech si o mňa nerobí starosti pretože sa mám dobre," povedala, odstúpila od neho a otočila sa mu chrbtom.

"Rukia, nechoď," zašepkal.

"Zbohom Renji, maj krásny život a ďakujem za všetko, čo si pre mňa spravil. Vďaka tebe som úplne nezatrpkla na svet," poslednýkrát sa na neho s úsmevom otočila a potom odišla.

To bolo poslednýkrát, čo ju Renji videl.