Tsuki-chan

Druhá a konečná časť 5. Kapitoly Trvalo mi len chvíľku kým som sa spamätala z toho šoku a rozbehla sa ku Koutovi. Skočila som k nemu a schytila ho okolo trupu zatiaľ čo on sa rukou podoprel o moje plecia. V druhej ruke som držala svoju Jinku. Ešte šťastie, že som bola vďaka kontraktu s Jinkou silná takže sa ani ona ani Kouta nezdali byť moc ťažký. Zaregistrovala som Soma, ktorý schytil jeho Jinku. Obidvaja sme odskočili na bok pred elektrickou guľou a rozbehli sme sa preč cez úzke uličky. Zbadali sme miesto, kde asi kedysi bol potravinový obchod a zamierili sme tam. Skryli sme sa za regálmi. "Sme vo veľkej nevýhode." Zašepkal Soma. "Nachádzame sa v uzavretom priestore. Boj nepripadá do úvahy, miesta sú tu moc úzke. Kvôli tomu nemôžeme pred ním ani utekať, nemali by sme sa ako vyhnúť jeho elektrickým gúľam. A keby sa nám s ním aj podarilo bojovať tak..." Zostal ticho. Vedela som čo chce povedať. Kouta by nás brzdil. Nedá sa ho chrániť a zároveň bojovať proti Vajrovi...

Po dlhej dobre konečne pokračovanie :D 16. Kapitola Boli Vianoce a Hinamori si práve rozbaľovala darčeky, ktoré dostala od Rangiku, Gina a Toushira. Celý večer bol úžasný naozaj bola šťastná. Navyše Toushirou jej rozprával, že prepustili malú Fumie na Vianoce domov. Bol veľmi rád, že ich bude môcť stráviť s rodinou. Aj ona bola za ňu šťastná. Doma s rodinou... keby bola teraz doma tiež by si rozbaľovala darčeky a... "Hinamori," prekvapene pozrela na Toushira, ktorý na ňu upieral zrak. "Á-Áno?" spýtala sa. "Hej, si akosi mimo. Len som hovoril či by sme si všetci nepozreli nejaký vianočný film," chytil ju za ruku. "No jasné! Budem rada, prepáč len som sa trochu zamyslela," usmiala sa. Keď dopozerali film Hinamori sa nachvíľku rozhodla vyjsť na záhradu a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vonku bola dosť veľká zima a stále padal nový čerstvý sneh. Hinamori si vzdychla. V tom k nej niekto pristúpil zozadu a prikryl ju teplou mäkkou dekou. "Rangiku,...

26 KAPITOLA Bolo okolo 8-mej v noci, keď sa Toushirou vrátil cez okno do svojej izby. Poobzeral sa po nej. Shandris v nej nevidel čo bol aj na jednu stranu rád. Chcel byť sám. Tak ako bol do teraz... Vyzliekol si vrch a uložil sa do postele. Keď zavrel oči po chvíli mu vytiekli slzy, ktoré si hneď utrel. ********** Orihime sa akurát pozerala na telku, keď k nej podišiel Ulquiorra a silno ju objal.: "Milujem ťa..." zašepkal a ona mu jeho objatie opätovala.: "Aj ja teba...." dali si nežný bozk, ktorý sa postupne začal prehlbovať do vášne. "Ja...." naraz to prerušila.: "Ja by som chcela..." Ulquiorra ju skúmal spýtavým pohľadom. V tom sa Orihimine oči rozšírili dokorán a hneď na to aj tie jeho. Cítil ako v nej vybuchlo reaitsu a nekontrolovateľne naplnilo celú miestnosť. Reaitsu ho pošteklilo po tvári a preniklo až do jeho vnútra. Ten príjemný a šťastný pocit. Tá láska, ktorá ho naplnila, nie je pochýb. Chytil Orihime, ktorá mu padla do náručia a zd...

Prepáčte, že tu nič nepridávam, ale keďže sa blížil polrok musím opravovať známky xD Ale budúci víkend už pridám aj poviedku z Bleachu, sľubujem :D 5.Kapitola "Miku." Trvala som si na svojom. "Luka." Nedal sa odbiť Kouta. Vyrazili sme na misiu a cestou sa hádali o tom, ktorý z Vocaloidov je najlepší. "Nie, Miku je Miku. Miku je prvá tým pádom jedinečná a najúžasnejšia." Ďalej som si stála za svojim. "Tche, to je jedno, pretože najjedinečnejší a najúžasnejší výmysel ľudí sú motorky a seriál Bugarally." Koutovi zaiskrili oči. Už sme zase boli pri jeho najobľúbenejšej téme. Motorky a seriál Bugarally, ktorý pozeral nonstop dokonca bol ochotný pozrieť si ho so mnou od začiatku. Je to o chlapcovi s nadprirodzenými schopnosťami, ktorý zachraňuje svet pred zločincami. Mám ten seriál naozaj rada "Nie, to teda nie sú. Nemajú ani ruky, nohy, tvár, vlasy a nevedia spievať." Zašomrala som narážajúc na motorky, ale on ma očividne nepočúval, pretože...

25. KAPITOLA Zatiaľ čo Rukiu pomaly ukladal na posteľ, ona pootvárala oči.: "Ichigo..." prehovorila naňho. "Milujem ťa." nežne jej povedal a pobozkal ju na ústa. "Čo sa mi stalo?? Pamätám sa, že som stala, keď som zacítila zvláštny tlak..." začala keď sa odlepil z jej úst. "Vieš..." trocha cúvol a pozrel smutne do zeme. Musí jej to povedať. Teraz sa modlil o to aby nebola smutná. "Rukia-chan....si....si..." na sucho preglgol a zahryzol si do jazyka. "Čo??? Prosím povedz mi to. Nestraš ma!" posadila sa. "Tehotná..." vykĺzlo to z neho a nastalo chvíľkové ticho. "Prosím??" zažmurkala naňho a on sa od nej otočil.: "Prepáč...nechcem aby si to ľutovala...." smutne povedal. "Ichigo...ja to ale neľutujem." "Čože??" pozrel zrakom na ňu.: "Naozaj??" "Samozrejme! Budeme mať spolu bábätko! Však to je úžasné! Je to síce trocha skoro, ale ja sa..." chytila sa so slzami v ...

Druhá a konečná časť 4. kapitoly V polke schodoch som to už nevydržala. Zase ma ovládal príval obrovskej radosti a rozbehla som sa ku Koutovi, ktorý div, že neodsotil Rindouva na bok aby sa so mnou mohol prvý privítať. Vleteli sme si do náručia a začali sme nadšene skackať. "Sme spolu v oddiely! Sme spolu v oddiely!" Spievali sme. Museli sme vyzerať ako malé decká. Rindou a Sakuya sa na nás začali smiať, ešte aj ten druhý oddiel. Otočila som sa na Petra a ten na mňa žmurkol. Aj ja som na neho žmurkla . Potom sme sa každý vybrali iným smerom. Peter mal hneď misiu zatiaľ čo mi voľno tak sme išli do našej obľúbenej časti jedálne. Cestou som im stihla povedať o mojom trapase pred šéfom. "Čože? Ty si fakt niečo také povedala pred Johannesom?" Sakuya na mňa vyvalila oči. "Bola to fakt nehoda. Nechcela som to povedať." Všetci sme si sadli k jednému stolu okrem Soma, ktorý samozrejme s nami asi nemal záujem sedieť, pretože sa posadil k druhému stolu. "A čo on...

4.Kapitola "Je to magor, jasné?! Totálny magor! Je mi jedno, čo o ňom hovoríš! Však Eric tam skoro včera zomrel!" Hádala som sa so Sakuyov a pritom likvidovala Aragami. "Ja neviem prečo to Soma spravil, ale isto by nedopustil, aby ten chlapec zomrel." Hovorila úplne kľudne kým vo mne kypel hnev. Naštvane som sa na ňu otočil. "Sakuya on na nás čumel z toho prekliateho mostu a nepohol ani prstom!" Rozhodila som voľnou rukou. Prečo si toho kreténa tak zastáva? Sakuya mi nič nepovedala, len namierila Jinku na miesto, kde som stála a vystrelila. Rana preletela okolo mňa a zničila Aragamiho, ktorý sa na mňa zozadu vrhal kým som sa soptila nad včerajškom. Prekvapene som pozrela zo Sakuyi na Aragamiho a potom naspäť na ňu. "Nemala by si sa toľko rozptyľovať a mala by si dávať väčší pozor." Usmiala sa. Vzdychla som si. To bol posledný Aragami. "Ale on ma tak vytočil." Zamrmlala som a podišla som k jednému z tiel Aragami, aby ho moja Jinka mohla ...