The Prisoners (25.Kapitola)

25. KAPITOLA

---

Zatiaľ čo Rukiu pomaly ukladal na posteľ, ona pootvárala oči.: "Ichigo..." prehovorila naňho. "Milujem ťa." nežne jej povedal a pobozkal ju na ústa. "Čo sa mi stalo?? Pamätám sa, že som stala, keď som zacítila zvláštny tlak..." začala keď sa odlepil z jej úst. "Vieš..." trocha cúvol a pozrel smutne do zeme. Musí jej to povedať. Teraz sa modlil o to aby nebola smutná. "Rukia-chan....si....si..." na sucho preglgol a zahryzol si do jazyka. "Čo??? Prosím povedz mi to. Nestraš ma!" posadila sa. "Tehotná..." vykĺzlo to z neho a nastalo chvíľkové ticho. "Prosím??" zažmurkala naňho a on sa od nej otočil.: "Prepáč...nechcem aby si to ľutovala...." smutne povedal. "Ichigo...ja to ale neľutujem."

"Čože??" pozrel zrakom na ňu.: "Naozaj??"

"Samozrejme! Budeme mať spolu bábätko! Však to je úžasné! Je to síce trocha skoro, ale ja sa..." chytila sa so slzami v očiach za bruško. "Prečo plačeš???" prekvapene sa po nej pozeral. "To sú slzy šťastia! Ja sa strašne teším! Čakám dieťatko!" vyhŕkla nadšene a začala sa smiať. Aj on sa pousmial.: "Som tak rád, že si šťastná. Prisahám ti, že sa budeš takto usmievať do konca svojho života..." sadol si ku nej a pevne ju stisol. "Ľúbim ťa....otecko." usmiala sa naňho a Ichigo očervenel. Znelo to tak krásne. Je otcom! A jeho najmilšia sa teší!!

**********

Shandris vbehla do domu nasledovaná Tsuki. Tá sa zastavila. Bolo tu ticho, to znamená, že Grimmjow ešte spí. "Shandris idem ho pozrieť." Zašepkala a Shandris sa na ňu otočila. "Na čo? Aj tak isto spí. Vykašli sa na neho, čo ťa je po ňom." Nechápavo nadvihla obočie a Tsuki si zahryzla do pery. "Ja...aj tak sa ho musím spýtať či môžem na strechu, aby mi potom nenadával a nedal nejaký trest, ak bude spať nechám ho tak." Povedala a už jej nebolo.

Pomaly vošla do spálne a pozrela na Grimmjowa, ktorý ležal na posteli a odpočíval. Hruď mal ešte obviazanú, ale rana sa mu dobre celila. Keď zacítil jej reaitsu v miestnosti otvoril oči a slabo sa usmial. "Ahoj." Pozdravil ju, ona sa už dlhšie neudržala. Rozbehla sa k nemu a silno ho objala. Prekvapene na ňu pozrel, no potom jej objatie vrátil. Od tej nehody ešte nemali čas sa spolu poriadne porozprávať. "Prepáč." Zašepkala a on na ňu prekvapene pozrel. "Je mi to tak ľúto, tá naša hádka. Ja som to tak nemyslela, veľmi ma to mrzí." Šepkala a po lícach sa jej spustili slzy. Zase plakala, tak neznášala plač, ale bolo jej to všetko tak veľmi ľúto. "Vieš si debil, ale mám ťa rada." Vzlykala. Chcela povedať, že ho miluje, ale bála sa, že jej city neopätuje. "To je v poriadku Tsuki. Bolo to nesprávne, že som ťa nasilu tlačil do toho mať dieťa. Proste...kým nebudeš sama chcieť tak nebude." Zašepkal a ona na neho pozrela a vášnivo ho pobozkala. Bozk jej s ešte väčšou vášňou vrátil. Z hrdla sa jej vydral slabý slastný ston, keď sa jeho jazyk hral s tým jej a skúmal jej ústa. Pochvíľke sa od seba oddelili. "No...ja musím ísť za Shan, ale nechceš niečo priniesť? Nemám ti previazať ranu alebo tak?" Spýtala sa a on znovu zostal zaskočený. Zmenila sa. Cítil to z jej správaniam z jej pocitov, cítil že ho má naozaj rada, nie bolo to niečo viac, niečo, čo u nej cítil, keď sa v obchode stretla s tým parchantom Akisem. "Nie, idem si ešte pospať, tá rana má úplne vyšťavuje." Zamumlal a zakryl sa. "Dobre...tak..." Pobozkala ho na líce. "Zachvíľku som naspäť." Zašepkala a odišla z izby.

"Shandris som tu!" Vyštverala sa hore na strechu. "Akosi ti to trvalo, čo si tam tak dlho robila?" Spýtala sa podozrievavo Shandris. "Ale...začal sa so mnou zase naťahovať..." Tsuki sa nasilu usmiala a potom si ľahla vedľa nej. "Shandris nemrzí ťa trochu, že si prišla o to dieťa?" Spýtala sa jej a Shandris si vzdychla. "Vlastne trošku áno, vieš, predsa len bolo nevinné nemohlo za to ako vzniklo a...bolo prvé." Zašepkala smutne Shandris a Tsuki prešla pohľadom z nej na modrú oblohu. Dieťa. Tú antikoncepciu už neužíva, sama nevedela prečo proste s tým sekla, vlastne odkedy si uvedomila svoje pocity ku Grimmjowovi rozmýšľala nad dieťaťom. Mohla by mať dieťa? Bola by mu dobrá mama, aj keď je tak mladá? Chytila si bruško. Zľakla sa svojich myšlienok, ale vážne uvažovala o dieťati, ktoré by bolo jej a Grimmjowove. "Tsuki....premýšľala som o tom povstaní. Najprv teda začneme pomáhať a zabíjať slabších Arrancarov, ty vždy usexuješ toho Grimmjowa ako si minule vravela. Platí to ešte?" "Hm?? Hej."

"Fajn ja sa už nejako postarám o môjho. A nakoniec, keď budeme mať armádu zaútočíme takou plnou silou, že sa z toho Aizen nespamätá do smrti! Hehe...a ako prvý zdochnú títo naši bastardi. Už sa toho nemôžem dočkať." uškrnula sa. Tsuki sa pozrela na Shandrisin nenávistný výzor. Zabiť Grimmjowa?? Však Tsuki zachránil! Ona ho....miluje, nechce aby zomrel. Vzdychla si. Na streche si vysedávali takmer celý deň, potom skočili na dvor a rozprávali sa s Rukiou a Orihime. "Baby! Som tehotná!!" vypískla šťastne Rukia. "Jeej gratulujem!" vystrela Tsuki ruku cez plot a chytila Rukiinu. "Dúfam, že budete šťastný...." pozrela sa Shandris do strany a zamyslela sa. Prečo ani ona nemohla mať také šťastie?? Prečo práve ona musela tak hnusne otehotnieť. Mala chuť Toushira zabiť. To dieťa bola nevinná duša. "Shandris!" zakričala na ňu Tsuki a ona sa prebrala. "Hm??" "Vôbec si ma nevnímala. Rozprávam na teba aspoň minútu a ty nič. Si v poriadku??"

"Jasne som." na silu sa usmiala a potom si všetky baby vzdychli. "No my už pôjdeme za chlapcami tak sa zatiaľ majte!" zakývali im Orihime s Rukiou. "Baby, nech vám to s chlapcami vide aby ste už konečne boli šťastné." odbehli . "Vide?? No to určite!" odfrkla Shandris, ale Tsuki nič nepovedala.

V tom si obe všimli, že prichádza Toushirou. "No paráda, konečne. Idem si pre ten papier aby mi uveril." bežala Shandris preč. "Shan..." otočila sa za ňou Tsuki.: Nie je to trochu kruté?? pomyslela si, ale potom zatriasla hlavou.: "Nie, nie je! Zaslúži si to!" nahnevane povedala sama pre seba a šla dnu. Prečo na tu chvíľu prejavila súcit??

"Toushirou..." ironicky až sladko povedala jeho meno a oprela sa škodoradostne o stenu.: "Mám pre nás veľmi dobrú novinku."

"Hm....dobru?" zaujato podišiel ku Shandris a ona mu dala lekársky papier. Začítal sa doňho a ona sa stále usmievala.

Nevedela prečo, ale Tsuki sa rozhodla, že ich bude nenápadne sledovať spoza rohu. Chcela vidieť Toushirovu reakciu. A ak by sa nasral aspoň bude vedieť, že má rýchlo bežať za Grimmjowom.

Ako čítal slovo po slove pomaly celý bledol a zmenšili sa mu zreničky. "Č-čože??" zhrozene zašepkal a neubránil sa slzám, ktoré sa mu tlačili von z očí. "Super však?? Nemôžem mať deti, zničil si ma!! Zničil si seba!! Je to tvoja vina! Tvoja......len a len tvoja!" začala ho psychicky deptať.: "Nikdy nebudeš mať so mnou deti....je mŕtve....počuješ? Mŕtve...tak ako to tvoje dievča."

"Shandris!" Tsuki sa k nej rozbehla. Aj keď Toushira neznášala toto sa proste nedalo počúvať. "No tak Shandris prestaň!" Chytila ju za ruku, ale Shandris ju od nej odtrhla. "Prečo by som mala?! Za to všetko, čo mi spôsobil!" Vyštekla na ňu. "Ja viem Shandris, ale..."

"Ty." Zavrčal Toushirou hľadiac pritom na Tsuki. Namieril na ňu rukou, v ktorej sa mu začala formovať modrá guľa. "Cero!" Vykríkol, ale kým ho stihol na ňu vystreliť postavil sa pred ňu Grimmjow a jeho Cero odrazil svojou dlaňou. Tsuki ohúrene zažmurkala očami. "Tak dosť Toushirou!" Zvrieskol na celý dom Grimmjow a jeho zlovestné reaitsu sa tak zdvihlo, že sa Tsuki zatriasli kolená. Pochvíľke ho stlmil a od zúrivosti prerývane dýchal. "Jediná vec prečo si nedostal ešte trest od Aizena, že si napadol moju partnerku je tá, že som ťa pred ním kryl! Ale ak na ňu znovu zaútočíš budeš sa musieť popasovať s ním a nie so mnou! Spamätaj sa už! Tsuki za to nemôže čo sa stalo, môžeš si za to sám. Mal si sa k svojej partnerke chovať normálne a nie si na nej vybíjať zlosť kvôli strate Hinamori, za ktorú ona nemohla. Tche, povedz mi vrátilo ti to Hinamori, keď si jej ubližoval? Nie! Ešte ti to zobralo aj tvoje dieťa a môžeš si za to sám. Tak z toho kurva neobviňuj iných!" Po týchto slovách zavládlo v miestnosti hrobové ticho. Toushirou zaškrípal zubami a zmizol. Grimmjow si vydýchol, ale podlomili sa mu kolená a nebyť Tsuki padol by na zem. Tá ho zachytila. "To je v pohode, prejdem po vlastných." Zašomral. "No to vidím." Vzdychla si a on sa na ňu uškrnul. "To cero bolo trochu viac silnejšie ako som predpokladal." Pozrel na svoju spálenú ruku. Tsuki ho podoprela. Už zase ju chránil, bol ranený, ale aj tak ju chránil. "Grimmjow ďakujem. Nabudúce už ochránim ja teba." Usmiala sa a on sa začal smiať. "No jasné, akoby som ja potreboval ochranu!" Odfrkol si.

"Prepáčte...." naraz zašepkala Shandris a Grimmjow s Tsuki na ňu pozreli. "Nechcela som, aby ti ublížil... Nemala si sem ísť." "Shandris, to je v poriadku, ale...prosím nerýp doňho. Nechajme to tak. Viem, že ti veľmi ublížil však ťa celú zmenil, ale....vraví sa mi to ľahko, ja by som bola rada, keby si už nerobíte zle. Kiež by sa to dalo nejako zariadiť..." smutne sklonila zrak a Grimmjow zase pocítil Tsukin žiaľ, aj keď nevypadala, že ide plakať skôr bola utrápená. Mal sto chutí jej pomôcť aby sa konečne usmiala. Potom cítil vo svojom srdci príjemný pocit, ktorý teraz strácal. "Musím sa odreagovať, idem variť..." šla Shandris do kuchyne a Grimmjow sa poškrabal na hlave.: "Ale zješ si to!" zakričal na ňu. "Hehehe...aký si alergický na jej jedlo." zachichotala sa Tsuki. "Viem že to je tvoja kamarátka." z ťažká sa pohol a ona mu trocha pomáhala.: "Ale varí naozaj príšerne. Prepáč." uškrnul sa. "Niektoré jedla varí perfektne.... 2." usmiala sa a na to sa Grimmjow musel veľmi kontrolovať, pretože mal takmer výbuch smiechu. A keď sa smial všetko ho bolelo ešte viac. "Idem teda oddychovať. Presne som vedel, že sa toto stane keď som zacítil Toushirove reiatsu." vošiel do izby a Tsuki za nim.: "Ty si sa o mňa bál, že??" zamykala obočím a Grimmjow sa pozrel do jej krásnych očí.: "Veľmi..." odpovedal jej a potom zaľahol do postele.