Bleach High School Never Ends! (16. Kapitola)

Po dlhej dobre konečne pokračovanie :D

16. Kapitola

---

Boli Vianoce a Hinamori si práve rozbaľovala darčeky, ktoré dostala od Rangiku, Gina a Toushira. Celý večer bol úžasný naozaj bola šťastná. Navyše Toushirou jej rozprával, že prepustili malú Fumie na Vianoce domov. Bol veľmi rád, že ich bude môcť stráviť s rodinou. Aj ona bola za ňu šťastná.

Doma s rodinou... keby bola teraz doma tiež by si rozbaľovala darčeky a...

"Hinamori," prekvapene pozrela na Toushira, ktorý na ňu upieral zrak.

"Á-Áno?" spýtala sa.

"Hej, si akosi mimo. Len som hovoril či by sme si všetci nepozreli nejaký vianočný film," chytil ju za ruku.

"No jasné! Budem rada, prepáč len som sa trochu zamyslela," usmiala sa.

Keď dopozerali film Hinamori sa nachvíľku rozhodla vyjsť na záhradu a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vonku bola dosť veľká zima a stále padal nový čerstvý sneh. Hinamori si vzdychla. V tom k nej niekto pristúpil zozadu a prikryl ju teplou mäkkou dekou.

"Rangiku," prekvapene na ňu pozrela. Rangiku mala na sebe oblečený kabát a v ruke dve šálky horúcej čokolády, tú jednu podala Hinamori.

"Vidím, že ťa niečo trápi. Ak je to tak kľudne mi to môžeš povedať," usmiala sa na ňu a Hinamori s povzdychom pozrela pred seba.

"Ide...o mojich rodičov. Spomenula som si ako sme spolu každý rok trávili Vianoce. Vieš, aj keď nemali na mňa nikdy veľa času na Vianoce si ho vždy našli, preto tak Vianoce milujem a proste..." hlas sa jej zatriasol.

"Chýbajú ti," doplnila ju Rangiku a Hinamori prikývla.

"Tak veľmi si želám byť na nich naštvaná, ale...ale nejde to a to ma štve ešte viac," pevne zovrela šálku v rukách.

"Je ťažké hnevať sa na rodičov však? Spomínaš ako sme ja a Toushirou boli nahnevaný na našu mamu? Veľmi mi za tie roky chýbala už dávno pred tým som jej odpustila a tiež som bola na seba za to nahnevaná, ale som veľmi rada, že sme sa uzmierili. Teraz ako budúca mama to chápem viac," pohladkala si bruško a Hinamori sa usmiala.

"Mala by si rodičom zavolať, aspoň svojej mame," pozrela na ňu a Hinamori pochvíľke prikývla.

"Asi máš pravdu. Idem to urobiť, hneď teraz kým si to nerozmyslím a Rangiku," silno ju objala.

"Ďakujem ti, si pre mňa ako druhá mama," zašepkala. Rangiku sa usmiala a objatie jej opätovala.

"A ty si pre mňa ako dcéra," pobozkala ju na vrch hlavy.

Hinamori vošla do Toushirovej izby, ktorá patrila teraz aj jej a zobrala do ruky mobil. Rýchlo našla mamu v zozname no dlhšiu chvíľku trvalo než sa odhodlala zavolať. Keď mobil začal pípať tak sa zľakla, že chcela hovor zrušiť, ale už bolo neskoro, pretože mama ju zdvihla.

"Hinamori si to ty srdiečko?" spýtala sa, no Hinamori jej nedokázala odpovedať.

"Hinamori je mi to tak všetko ľúto," zašepkala jej mama plačlivo a Hinamori sa tiež spustili slzy.

"Mami..." zavzlykala. "Prepáč mi to," povedala ticho.

"Nemám čo, to ja som urobila chybu...prosím vráť sa domov, chýbaš nám..." povedala s plačom aj jej mama a Hinamori prikývla.

"Vrátim sa," povedala cez slzy s úsmevom na perách.

***

"Grimmjow to bola moja ryba!" zvrieskol Ichigo.

"Kto zaváha nežere, máš smolu!" odbil ho Grimmjow.

"No tak chalani prestaňte, na stole je ďalšia porcia rýb," vzdychla si Yuzu a oni na ňu prekvapene pozreli.

"Yuzu ty si proste skvelá a tvoje kuchárske umenie je úžasné," uškrnul sa Grimmjow a ona sa začervenala.

"Ďakujem, som rada, že aspoň ty to dokážeš oceniť, na rozdiel od niektorých," zazrela na Ichiga, ktorý jej jedlo nikdy takto nechválil.

"Ale no tak Yuzu! Vieš, že tvoje jedlo milujem! Bože, Grimmjow, čo keby si aspoň raz držal hubu, teraz pôsobím ako najhorší brat na svete!" osopil sa na Grimmjowa.

"To pretože si. Ja som na rozdiel od teba ten najlepší," zdvihol do výšky nos.

"Ty jeden..." zavrčal Ichigo.

"No či ste najlepší bratia to sa nedá povedať ale najhlúpejší sto percente," odbila ich obidvoch Karin a oni na ňu vytreštili oči.

"Ale Karin..." začali sa prekrikovať jeden cez druhého.

Isshin a Yoshiko si vzdychli. Bol to už mesiac, čo sa rodina Kurosaki a Jeagerjaquez začala stretávať. Yuzu a Karin rýchlo Grimmjowa prijali a veľmi si ho obľúbili. Grimmjow mal obidve dievčatá veľmi rád a vždy im pri návšteve niečo doniesol,. Nikdy nemal súrodencov a veľmi chcel byť niekomu bratom takže bol teraz nadmieru spokojný. Ichigovi nezostávalo nič iné ako sa s tým iba zmieriť, navyše teraz v ich dome bývalo oveľa veselšie.

Rozhodli sa, že spolu strávia aj Vianoce a takto dopadla Štedrovečerná večera. Isshin sa musel zasmiať. Bolo to už dávno, čo mali takéto rušné a veľmi veselé Vianoce. Bol naozaj šťastný.

***

"Ginrei nejedz ten papier!" vyhŕkol Byakuya a pribehol k svojmu synovi, ktorý si pchal do úst papiere z darčekov.

"Ach, bože, dieťa ty musíš všetko vyskúšať," mrmlal a potom ho zobral na ruky.

"Aha, Chappy, čo si dostala od Santy," Rukia nasypala svojmu milovanému bielemu zajacovi do misky granule a on sa do toho hneď veselo pustil.

"Ten prívesok, čo si dostala od Ichiga je veľmi pekný," usmiala sa Hisana a pozrela na polku srdiečka, ktoré mala Rukia zavesené na krku. S Ichigom sa dohodli, že na Vianoce si kúpia toto. On dostal zase druhú polku. Rukia sa usmiala.

"Len aby to nosil," zašomral Byakuya a obidve na neho zazreli.

"Panebože, Byakuya nebuď na neho taký hnusný ten chlapec je veľmi dobrý," zavrčala Hisana.

"Áno, Ichigo je veľmi dobrý!" pridala sa s vrčaním aj Rukia.

"Ichi je doblý," zahuhňal s úsmevom aj Ginrei a Byakuya si ich všetkých prekvapene prezrel.

"Rodinná zrada," zašomral a Rukia s Hisanou sa zasmiali.