God Eater (5.Kapitola - part 2)

Druhá a konečná časť 5. Kapitoly


Trvalo mi len chvíľku kým som sa spamätala z toho šoku a rozbehla sa ku Koutovi. Skočila som k nemu a schytila ho okolo trupu zatiaľ čo on sa rukou podoprel o moje plecia. V druhej ruke som držala svoju Jinku. Ešte šťastie, že som bola vďaka kontraktu s Jinkou silná takže sa ani ona ani Kouta nezdali byť moc ťažký. Zaregistrovala som Soma, ktorý schytil jeho Jinku. Obidvaja sme odskočili na bok pred elektrickou guľou a rozbehli sme sa preč cez úzke uličky. Zbadali sme miesto, kde asi kedysi bol potravinový obchod a zamierili sme tam. Skryli sme sa za regálmi. "Sme vo veľkej nevýhode." Zašepkal Soma. "Nachádzame sa v uzavretom priestore. Boj nepripadá do úvahy, miesta sú tu moc úzke. Kvôli tomu nemôžeme pred ním ani utekať, nemali by sme sa ako vyhnúť jeho elektrickým gúľam. A keby sa nám s ním aj podarilo bojovať tak..." Zostal ticho. Vedela som čo chce povedať. Kouta by nás brzdil. Nedá sa ho chrániť a zároveň bojovať proti Vajrovi. Kouta to asi tiež vytušil. "Nechajte ma tu a utečte." Povedal.
"Tak to teda nie." Keby sa na blízku nenachádzal Vajra tak po ňom aj navrieskam čo za sprostosti to trepe. "Biba má pravdu. Prišli sme sem pre teba takže bez teba neodídeme." Soma sa zdvihol.
"Čo to robíš? Uvidí ťa." Prekvapene som na neho pozrela. "O to mi ide." Usmial sa vybehol vztriec Vajrovi, ktorý sa nachádzal len neďaleko od miesta, kde sme sa skrývali a hľadal nás. "Utekajte!" Skríkol po nás a vystrelil na Vajra, ktorý sa na neho hneď rozbehol. Soma skočil do skleneného výkladu a vyhol sa pred jeho ranou. Vajra bol úplne zúrivý. Ničil všetko okolo sebe. Zareval a vyslal na miesto, kde sa Soma skryl elektrickú guľa. Ten odtiaľ vyletel pričom prebúral ďalšiu časť skleneného výkladu. Všimol si, že sa ešte stále skrývame za regálmi. "No tak bež!" Zakričal a do mňa akoby udrel blesk. Schytila som Kouta na ruky, ktorý tam však musel nechať Jinku a rozbehla sa s ním preč. "Bibi nie! Nemá šancu! Kým sa mu vrátite na pomoc bude dávno mŕtvy!" Kričal po mne, no keď videl, že ho nepočúvam začal kopať nohami a rukami sa snažil vytrhnúť z môjho náručia. Dokonca pustil na zem moju Jinku, ktorú som mu dala do rúk, pretože som ju nemala ako odniesť. "To nie je správne!" Zvrieskol po mne a ja som ho nechtiac pustila na zem, pretože som ho už vážne nemohla udržať. Snažil sa utlmiť bolestný ston, ktorý sa z neho dral potom čo na dlážke pristál s poriadnym plesknutím. Rýchlo som sa rozbehla pre moju Jinku, ktorá nebola až tak ďaleko od nás, podala mu ju do rúk a znovu som ho schytila na ruky, ale rozbehla som sa naspäť k Vajrovi. "Čo robíš?" Spýtal sa. "Kouta, keď ťa donesiem k Jinke tak na môj povel vypáliš na Vajra." Povedala som mu. Dobehla som k regálom a položila som ho k jeho Jinke. "Spoľahni sa." Uškrnul sa. Rozbehla som sa na miesto odkiaľ sa ozývala streľba, výbuchy a rev Vajra. Bola to tá veľká kruhová sála. Všimla som si, že Soma sa skrýva za fontánou zatiaľ čo Vajra na neho vysiela eklektické gule. Naštvane som prepla Jinku na mód streľby a vystrelila na Vajra. Venoval všetku moju pozornosť mne. "Tu som ty prerastená mačka!" Zakričala som po ňom. Soma sa prekvapene vykukol zo svojej skrýše, ale jeho prekvapenie hneď nahradil hnev. "Ty krava! Prečo si neušla?!" Zvrieskol po mne. "Sklapni!" Okríkla som ho a namierila znovu na Vajra. "Už som ti to raz povedala Soma! Chcem sa stať oveľa silnejšou ako si ty! Chcem ti to dokázať, chcem ťa poraziť, ale to by som mohla asi ťažko keby si tu teraz zomrel!" Vystrelila som na Vajra a ten na mňa zaútočil. Rozbehla som sa k obchodu s potravinami, pred ktorým som sa zastavila a čakala kým ma Vajra dobehne. Ten sa ku mne rýchlo blížil ani sa neobťažoval na mňa vyslať elektrickú guľu, pretože vedel, že ma má v hrsti. Moje šance na prežitie boli fakt mizivé a ja som si to veľmi dobre uvedomovala. Znovu ma zalial strach. Nechcelo sa mi umrieť. Nie, nebola som pripravená zomrieť, ale nechcela som vidieť zomierať ani mojich priateľov. Mala som len jeden pokus. Rozbehla som sa proti Aragamimu. Zase som mala ten zvláštny pocit akoby sa čas pozastavil. "Daj všetku silu do toho úderu." Spoznala som ten prívetivý chlapčenský hlas, ktorý mi už raz pomohol. "Fajn." Zašepkala som. Jinka sa mi konečne v ruke prestala triasť a ja som ju pevne zovrela. Cítila som ako mnou prúdi nová sila, nová energia. "To je ono a teraz zaútoč!" Pozrela som na Jinku, ktorá žiarila zlatou farbou. "Kouta teraz!" Zakričala som. Ozval sa výstrel a ja som hneď na to švihla Jinkou. Vyletel z nej zlatý pás energie. V tom momente som zaregistrovala ešte Soma, ktorý skočil nad Vajra, aktivoval mód Eater a tak sa rútil na Vajrovu hlavu. Žiara preletela Vajrovým telom a natoľko ho oslabila, že náboj bez problémov preletela jeho hruďou, kde bola jeho koža najhrubšia. Hneď nato sa mu do hlavy zakusla Somova Jinka a Vajra padol na zem mŕtvy. Prekvapene som zostala stáť. "My sme ho zabili." Zašepkala som. Zabili sme ho. Naozaj bol mŕtvy a to sme mali len jeden jediný pokus. "Bibi to bolo naozaj skvelé!" Ozvalo sa za mnou a ja som sa otočila na Kouta. Nechápavo som na neho pozrela. "Celá si žiarila nejakou zlatou farbou, vyzeralo to ako nejaká energia, ktorú si potom všetku vyslala na toho Vajra! Úplne ho to oslabilo, to preto sme ho zabili!" Rozprával horlivo. "Aj ja som to videl. Presne to si spravila aj vtedy na mojom tréningu ibaže tá energia nebola až takáto silná." Soma ku mne pristúpil a premeral si ma zvláštnym tajuplným pohľadom. Akoby sa snažil zo mňa niečo vyčítať. No nejak som to neregistrovala, pretože som si všimla aký je celý dorezaný od skla. "Panebože, si celý krvavý! Si v poriadku?" Spýtala som sa ho a on mi venoval napoly prekvapený a napoly ohúrený pohľad. "Ja hej ale čo ty? Ako si to spravila? Tá energia? To by Jinky a ich bojovníci nemali vedieť. Taký útok predsa..." V polovici vety sa zastavil a spustil zrak z mojich očí. "To by aj mňa zaujímalo, ale bolo to fakt cool!" Ozval sa Kouta.
"Ja...ja fakt neviem proste..." V tom som sa sekla. Asi bude lepšie, keď im o tom chlapčenskom hlase nič nepoviem, teda aspoň zatiaľ. Mysleli by si, že mi šibe. Musím si o tom niečo zistiť, dozvedieť sa niečo o tom. "Cítila som, že mám celou silou uderiť Jinkou, tak som to urobila." Pozrela som sa do zeme a skryla si vlasy za ucho, pretože mi z nejakého neznámeho dôvodu padali do tváre. Po chvíľke som si uvedomila prečo. Siahla som si na vrch hlavy kde mal byť cop, ale bol rozpustený. "Do kelu, tvoja stuha." Vyhŕkol Kouta, ktorý si to tiež všimol. Áno, nemala som ju. Pri boji sa mi musela rozviazať a niekde sa stratila. "Je to moja chyba, prepáč." Zašepkal a ja som sa na neho otočila. "Čo to hovoríš? Nie je to ničia chyba. Proste mi pri boji spadla. To sa mohlo stať hocikedy." Pregúľala som očami. Bola som trochu nahnevané a hlavne smutná, že som ju stratila, ale lepšie stratená stuha ako kamarátov život. Na Vajrove telo sme sa zvysoka vykašľali. Soma zobral na chrbát Kouta, ja jeho Jinku a rozbehli sme sa preč z veľkej budovy. Nechceli sme riskovať ďalší útok Aragami. Vybehli sme von a narazili na Rindouva a Sakuyu, ktorí k nám zrovna bežali. Asi ich Vajra pri boji zahnal ďaleko. "Decká ste v poriadku?" Rindou k nám ustarane dobehol.
"Áno, v pohode. Len nás prepadol Vajra." V skratke som mu rozpovedala o tom útoku.
"Dvaja Vajra na jednom mieste?! Ako je to možné?! Ich výskyt je zriedkavý. Nie to dvaja na jednom mieste! Aj tak sa mi zdá, že ich je v poslednom čase nejako veľa. Budem musieť skočiť za Johannesom a povedať mu o tom." Rindou sa škaredo mračil, asi nad niečím vážnym uvažoval. "A ako ste ho zabili? Veď ste boli vo veľkej nevýhode. Museli ste mať naozaj veľké šťastie." Sakuya sa tvárila veľmi ustarane. Dosť ňou otriaslo pomyslenie, že sme tam mohli zomrieť. "Vlastne naším šťastím bola Bibi." Začal Kouta a samozrejme po ceste do základne vykecal všetko o zvláštnej žiarivej energie, ktorú som vyslala na Aragamiho. Keď skončil Sakuya a Rindou si ma premerali zvláštnym pohľadom plným otázok. "Nedívajte sa tak na mňa. Ja fakt neviem ako som to urobila!" Znervóznela som. "To je zvláštne. Ešte som nikdy o ničom takom nepočula." Skonštatovala Sakuya. "Ani ja." Povedal Rindou, ale stále zo mňa nespúšťal ten zvláštny podozrievavý pohľad. "No nič. Mala by si, si to preveriť Biba. Možno si prvý človek v histórii God Eater, ktorého Jinka má zvláštne schopnosti." Povedal nakoniec už s vyrovnanou tvárou a zapálil si cigaretu. "To sa chystám hneď ako sa vrátime, ale mohla by som vás poprosiť, aby ste to zatiaľ nikomu nehovorili." Hodila som na nich prosebný pohľad. "Jasné spoľahni sa. Sme predsa tým. Držíme spolu. Kým nebudeš sama chcieť nikomu to nepovieme." Usmial sa na mňa Rindou a Sakuya s Koutom prikývli. Pozrela som na Soma, ktorý sa k tomu nijako nevyjadril. Všimol si môj uprený pohľad a otrávene si vzdychol. "Samozrejme, že to nikomu nepoviem. Komu by som to asi tak mal povedať? A neboj s mojim idiotským otcom sa nerozprávam ani len o počasí nie to o takýchto veciach." Zamrmlal a môj pohľad sa zmenil na vďačný. "Ďakujem vám. Ste naozaj kamaráti." Usmiala som sa na nich. "Nie, nie sme kamaráti. My sme viac. Sme rodina." Rindou objal z jednej strany mňa a z druhej Soma. Obidvaja sme sa od neho naštvane odtlačili pričom Soma skoro zhodil Kouta, ktorého niesol na chrbte.. "No tak decká, nebuďte tak vážne." Zasmial sa na nás. "Bibi mňa to fakt mrzí." Ozval sa z ničoho nič Kouta. Všetci sme na neho prekvapene pozreli. Všimla som si, že ho niečo celú cestu žere. "Čo ťa mrzí?" Chvíľku som nechápala, ale potom mi to zaplo. "Ježiš, Kouta kašli na to. Bola to len stuha, jasné?" Vzdychla som si. "Ale bola to stuha od tvojej mami a znamenala pre teba veľa." Hovoril stále tým previnilým tónom. S hnevom som k nemu pripochodovala tak blízko, že Soma radšej o krok ustúpil. "Tak a teraz ma dobre počúvaj. Nehovorím, že my tej stuhy nie je ľúto, ale tvoj život mi je oveľa cennejší. Obetovala by som aj tisíc takých stúh za život svojich priateľov! Tak to už nerieš, jasné?!" Díval sa na mňa trochu prestrašene, ale potom sa usmial. "Dobre. A aby si vedela aj ja by som dal za tvoj život svoju motorku." Povedal s úškrnom. "No tak vidíš. Sme predsa kamoši, nie, sme rodina." Pozrela som z Kouta na Rindouva a ten na mňa žmurkol. "Presne, sme rodina." Hodil na zem vyfajčenú cigaretu a zadupal ju nohou.

"Kouta kamoš si v pohode?!" Peter sa vrhol k jeho posteli. Zrovna sme sa nachádzali v ošetrovni, kde nás dávali dokopy. Teda na mne ani nemali čo lebo okrem pár škrabancov som bola v pohode. Somovi čistili rany, po skle, ale našťastie mu nič nezašívali, aj keď som si myslela, že ten hlboký rez na ruke si to bude vyžadovať, ale ako vidím tak nie. "Jasné. Nič to nie je len slabší otras mozgu a narazená noha." Zasmial sa Kouta a Peter si vydýchol. Potom pozrel na mňa. "Sestrička ty ma chceš zabiť? Čo máš stále s tými Vajra?! Skoro som rodil mŕtve deti, keď som sa dozvedel, že vás napadli až dvaja! Mal som o teba fakt strach!" Silno ma objal. "Som v poriadku Peter." Usmiala som sa na neho. "Bibi bola fakt cool! Nebyť jej nedostaneme sa sem všetci!" Hovoril znovu rozčarovane Kouta a Peter na mňa prekvapene pozrel. "To naozaj?" spýtal sa ma. "Nie, Kouta preháňa. Je to zásluhou nás všetkých." Povedala som. Neznášam, keď som stredobodom pozornosti a z nejakého neznámeho dôvodu sa v ňom v poslednej dobe ocitám dosť často. "No decká nechajte Kouta a Soma odpočinúť si. My by sme sa tiež mali zviechať." Rindou nás tlačil z nemocnice. "No dobre Biba odpočiň si, večer sa porozprávame. Ja musím ešte za svojim oddielom. Líder mi dal len na chvíľku voľno, aby som mohol za vami." Postrapatil ma po vlasoch a v tom sa sekol. "Kde máš stuhu?" Spýtal sa ma. "Stratila som ju pri boji." Zašepkala som a Peter na mňa pozrel smutným, súcitným pohľadom. "Netvár sa tak! Nevadí mi to, hlavne, že všetci žijeme." Buchla som ho do pleca a on sa usmial. "Som rád, že to berieš takto. Tak zatiaľ ahoj." Zakýval mi a odbehol. "No hej zatiaľ čav." Zamrmlala som a vybrala som sa za Sakuyou, ktorá ma čakala pri výťahoch. "Dnešný deň bol naozaj moc akčný." Usmiala sa. "No áno, fakt až moc." Obidve sme vystúpili z výťahu. "Ale viedla si, si výborne Biba." Zastavila sa pri dverách svojej izby, ktorú mala vedľa mňa. "Ďakujem, ale na teba a Rindouva ešte nemám. Spolu ste fakt zohratý tým." Potmehúdsky som sa usmiala a ona sa zasmiala. "Nesmej sa ja viem, že vy dvaja niečo spolu máte." Vzdychla som si. "No...to...." Začala sa červenať. "Ja som to vedela. Vy dvaja ste pár!" Výskla som šťastím. "No je to trošku komplikované. Odpočiň si." Usmiala sa a dvere sa za ňou zatvorili. S povzdychom som podišla k mojim dverám a otvorila ich. Vošla som dovnútra. Počula som ako sa dvere za mnou zatvorili, ale nejak som to nevnímala. Stála som na mieste a hľadela do zeme. No nič. Budem si musieť niečo zistiť o tej mojej zvláštnej sile. Chcela som pristúpiť k veľkému počítaču, ktorý má každý God Eater aj v izbe, ale postava stojacia pri otvorených dverách balkóna ma zastavila. S vreskom som sa po nej zahnala knihou, ktorú som mala hodenú na gauči. "Hej, hej upokoj sa! To som ja." Rindou sa pred ňou vyhol a ona pristála s buchnutím na zemi. "Rindou ty somár! Akosi sa sem dostal?!" skočila som na balkón pre knihu a pozrela sa na škody. Pár strán bolo pokrčených. "Pozri čo si spôsobil!" Namrzene som mu vrazila knihu pred nos. "Škola noci? Siedma časť? Tá je fajn." Uškrnul sa. "Huh, ty to čítaš? Tak počkať! Neodbočuj od témy! Čo tu chceš a ako si sa sem dostal?" Zavrčala som po ňom. "Všimol som si, že máš otvorený balkón. Tak som naň preliezol a som tu preto, lebo sa ťa chcem spýtať na tvoju novú silu. Niečo si nám zatajila. A ja viem čo. Tá Jinka s tebou komunikovala však?" Spýtal sa ma a ja som zostala zarazene stáť. Moja tvár sa z nahnevanej zmenila na prekvapenú. "Ako to myslíš komunikovala?" Spýtala som sa ho takmer šeptom.

Komentáre

Zverejnenie komentára