The Prisoners (26.Kapitola)

26 KAPITOLA

---

Bolo okolo 8-mej v noci, keď sa Toushirou vrátil cez okno do svojej izby. Poobzeral sa po nej. Shandris v nej nevidel čo bol aj na jednu stranu rád. Chcel byť sám. Tak ako bol do teraz... Vyzliekol si vrch a uložil sa do postele. Keď zavrel oči po chvíli mu vytiekli slzy, ktoré si hneď utrel.

**********

Orihime sa akurát pozerala na telku, keď k nej podišiel Ulquiorra a silno ju objal.: "Milujem ťa..." zašepkal a ona mu jeho objatie opätovala.: "Aj ja teba...." dali si nežný bozk, ktorý sa postupne začal prehlbovať do vášne. "Ja...." naraz to prerušila.: "Ja by som chcela..." Ulquiorra ju skúmal spýtavým pohľadom. V tom sa Orihimine oči rozšírili dokorán a hneď na to aj tie jeho. Cítil ako v nej vybuchlo reaitsu a nekontrolovateľne naplnilo celú miestnosť. Reaitsu ho pošteklilo po tvári a preniklo až do jeho vnútra. Ten príjemný a šťastný pocit. Tá láska, ktorá ho naplnila, nie je pochýb. Chytil Orihime, ktorá mu padla do náručia a zdvihol sa s ňou. Bola úplne dezorientovaná, sťažka dýchala, pretože reaitsu bolo na ňu prisilné. Pochvíľke, ale ustálo. Ulquiorra ju odniesol do izby, položil ju na posteľ a jemne a pritom ochranársky ju objal. Orihime sa pochvíľke zamrvila a vyčerpane mu pozrela do očí. "To bolo..." Zašepkala. "Naše dieťa." Usmial sa a ona sa pochvíľke tiež usmiala. Spoločne si priložili ruky na jej bruško, aby zacítil ich dieťatko. Jeho reaitsu blčalo ako čerstvo zapálený malý ohník. Veselo sa trepotalo a obidvoch ich zaplavovalo láskou a nehou. Ulquiorra si bol v tom momente istý, že ak aj dovtedy nemal srdce teraz ho našiel, pretože tak šťastný bez srdce nemôže byť nikto.

**********

"Tsuki..." zašepkala na ňu Shandris.: "Nejdeme teraz pomáhať slabším?? Je najlepší čas..." Tsuki sa otočila na Shandris.: "Ideme!" rozhodne v šepotu povedala a obe sa v tom rozbehli von. Bežali tak rýchlo čo im len nohy stačili. Smerom do otroctva.

"Pohni sa ty zmätok!" kopol Arrancar do jedného Shinigamiho, ktorý padol od vyčerpania na zem. Už nemohol... Prešiel všetky limity. Prial si zomrieť. "Hej..." započul Arrancar za sebou hlas a keď sa otočil vrazila mu do tváre takú silnú päsťouku, že ho odhodilo o 10metrov. A to do toho Shandris dala aj svoje schopnosti, čiže mu vypálila oči. "Presný zásah..." usmiala sa. "To bolo kruté. Stala si sa naozaj krutou." poznamenala Tsuki a skočila ku Arrancarovi, ktorý si držal tvár z nepredstaviteľnej bolesti. Tsuki mu vytrhla zanpakuto z opasku a jej oči sa sfarbili.: "Zhni ty parchant!!" zabodla sa mečom do jeho srdca. Potom obe pribehli ku Shinigamimu, ktorý zdvihol tvár.. "Renji??" obe zo seba vyhabkali. "Dievčatá?" sťažka povedal, keď mu Shandris vrazila nohou do tváre a on omdlel. "Wua! Čo to robíš?!" vyhŕkla na ňu Tsuki. "Musí na nás zabudnúť.... Nikto, koho zachránime nesmie vedieť našu identitu, ak Aizen niekoho z nich chytí mohli by povedať naše mena... Musíme si vymyslieť prezývky."

"Budeme Batman a Spiderman." navrhla vyškerene Tsuki a Shandris vybuchla smiechom.: "Tsuki! Niee, pamätáš keď sme boli ešte krpaté? A sme sa vždy hrávali na bojovníkov." začala a Tsuki na ňu zazrela.: "Na spomínanie starých časov nemáme čas." odbila ju s úsmevom. "Tsuki ja myslím tie mená."

"A jo! Shi a Seikatsu."

"Presne ako minule. Teraz oživíme našich hrdinov. Teší ma Shi."

"Aj mňa Seikatsu." obe si podali ruky a potom spoločne odvliekli Renjiho niekam do bezpečia.

Neskôr spoločne pátrali po mieste, kde by mohli mať tajnú základňu. Zhodou okolnosti našli jaskyňu. "Paráda....tu budeme mať brloh... Ešte si musíme zohnať oblečenie, ktoré nám zahalí tváre..." povedala Tsuki a Shandris sa zamyslela. "Niečo pozbierame z otrockých šiat a operieme si to. Nech naši nemajú podozrenie, že sme im pokradli dáke oblečenie. Na to sa začala Tsuki smiať. "Čo je?? Čo je tu smiešne??" navrela Shandris žila na čele. "Už ťa chcem vidieť ako máš okolo seba obmotane toho prcka veci." naďalej sa smiala. "V živote! Ale fajn nápad! Nabudúce mu podpálim skriňu!"

"Už si prosím nerobte zle...ak on nebude tebe tak ani ty jemu. Shan prosím...teda. Seikatsu." opravila sa a ona sa pousmiala. "Dobre. Tak poď ideme si spraviť známosť nech o nás vedia. Nech Shinigami vedia, že je nádej. A tak sa aj stalo. V noci zachránili zopár Shinigami, ktorý si začali medzi sebou šeptať, že majú novú nádej.

Okolo piatej rána sa dievčatá vrátili, Tsuki šla spať po tichu ku Grimmjowovi, Shandris schovala oblečenie a potom si ľahla do obývačky. S Toushirom nechcela byť.

**********

Tsuki sa ráno zobudila na príjemné bozky a teplý dych na svojom krku. Zamrnčala a trochu sa zamrvila. "Grimmjow ja chcem spať." Zašomrala. "Ale no tak veď je už dvanásť, presný čas na obed." Zašepkal príjemný zastreným hlasom a ona sa uškrnula. "Ale ja som unavená." Nedala sa. "Čo si robila celú noc?" Pretočil si ju k sebe a začal jej bozkať prsia. "No ja...to je jedno. Dobre, ale potom ma necháš ešte spať." Zašepkala a on na ňu s úškrnom pozrel. "Ver mi, že potom ani nič iné nebudeš vládať." Povedal a ich pery sa spojili vo vášnivom bozku.

Keď už neskôr ležali vedľa seba nahý Tsuki sa uvelebila na jeho hrudi. "Ešte, že máš tu antiku, pretože chodiť si stále kupovať kondómy by ma nebavilo." Uškrnul sa a ona stuhla. "He...no...jasné." Nasilu sa zasmiala, ale pritom si zakusla do pery. Ona už žiadnu antikoncepciu neberie takže...môže byť už kľudne na ceste k tehotenstvu. "No Grimmjow vlastne..." Vzdychla si. "Čo sa deje?" Prekvapene na ňu pozrel. "Ja...tá antikoncepcia...vlastne...nič som unavená...dobrú..." Obidvoch ich prikryla. Grimmjow prekvapene nadvihol jedno obočie, potom sa však usalašil a zaspal. Tsuki sa už však spať nedalo. Prečo mu to nepovedala? Pretože by sa musela priznať aj s tým, že ho miluje a ona sa veľmi bála toho, že jej city neopätuje, že ju vysmeje, ale tak...načo sa len bude takto naďalej klamať? Vyjde s pravdou von a ak ju pošle do čerta aspoň nebude mať výčitky a stretne sa s ním v priamom boji z povstalcami, aj keď teda...dokáže to? Jedno ale vie....musí mu to povedať skôr ako otehotnie.

Sedel sklesnuto za stolom a jedol suchý chlieb. Nemal chuť na nič...na život. Vážne uvažoval nad tým, že Shandris pustí. Chcel si nájsť partnerku ale nie takto. Bolo mu jedno aká by bola hlavne nech nie je Shinigami. Mohol by odísť do ľudského sveta a žiť ako normálny človek. Horšie to už nemôže byť. Veľmi chcel niekomu povedať o svojich pocitoch ale teraz mal pocit, že je vlastne nejaká baktéria ktorú sa všetci snažia zničiť. Rozvalil sa tvárou o stôl a nekontrolovateľne sa tíško rozplakal.

Shandris sa trocha ponaťahovala na gauči a posadila sa. Musela uznať, že lepšie sa jej spalo u Toushira. Mal tak mäkkú posteľ... Ach...čo len teraz budem robiť. Nudím sa.... postavila sa. Spať sa jej už nechcelo. A Tsuki ešte nebola hore. Potom si spomenula na tu chvíľu keď bola s Toushirom vo vani a milovali sa. Vtedy to bolo naozaj príjemné aj keď to nedokončili, takmer ju utopil a bolelo to pretože pred tým s ňou zaobchádzal ako s handrou. Vlastne, keď tak premýšľala, až tak príjemné to nebolo..., lenže teraz už bola vyliečená. Bože!! Shandris na čo to myslíš! zatriasla hlavou.: Nebudeš spať s niekým preto, že máš na to chuť!! S ním nikdy!! rozprávala sa so sebou v mysli a šla sa nahnevane napiť. Keď vošla do kuchyne. Toushirou si akurát umýval tvár. "Uhni..." sotila doňho keď prešla okolo. Ten po nej len prekvapene pozrel, ale nič z neho nevyšlo. Shandris si vytiahla vodu z ľadničky, naliala si do pohára a odpila si.: "Už ma môžeš mlátiť a znásilňovať. Nie som tehotná..." prehovorila po chvíli. "Nie..." položil si ruky na dres a pozrel sa na ne. "Jak to, že nie?! Čo to s tebou je?!!" naraz ho zdrapila a tresla nim o ľadničku.: "Čo si to o sebe myslíš?! Najprv ma mučíš, potom sa začneš správať ku mne ako k niečomu viac pretože som tehotná a nakoniec, keď potratím ma začneš úplne ignorovať? Ja mám aj vlastne city! Ty to nechápeš?? Prečo ma berieš ako nejakú bezcennú vec... Strašne ma to vytáča..." sklonila tvár.: "Prečo nemôžem mať také šťastie ako Rukia alebo Orihime." "Pretože ja ťa nebudem nikdy môcť milovať.." odtrhol sa z jej zovretia a šiel rýchlym krokom preč. "Kto vraví o láske??" chytila ho za tričko. "O čo ti ide?! Nedotýkaj sa ma! Zabila si nám dieťa a ešte si sa z toho tešila! Viem...vzniklo za strašných podmienok, ale ty si ho podlo zabila! A ešte k tomu...nemôžeš mať deti..." "Kvôli tebe." dodala. "Aj kvôli sebe." vošiel do svojej izby a zobral do ruky ovládač, ktorým si pustil repraky. "Nedrž ma v kuse za tričko.... Pusť ma."

"Nie, nudím sa..."

"Nenávidím ťa." odtrhol ju od seba a potom ju posadil na zem ku stene a on si sadol na opačnú stranu izby tiež na zem. "Ja ťa tiež nenávidím!" odpovedala mu a potom si pozerali v tichosti do očí a počúvali pesničku Mirror, ktorá práve hrala.