God Eater (5.Kapitola - part 1)

Prepáčte, že tu nič nepridávam, ale keďže sa blížil polrok musím opravovať známky xD Ale budúci víkend už pridám aj poviedku z Bleachu, sľubujem :D

5.Kapitola

---

"Miku." Trvala som si na svojom.

"Luka." Nedal sa odbiť Kouta. Vyrazili sme na misiu a cestou sa hádali o tom, ktorý z Vocaloidov je najlepší. "Nie, Miku je Miku. Miku je prvá tým pádom jedinečná a najúžasnejšia." Ďalej som si stála za svojim. "Tche, to je jedno, pretože najjedinečnejší a najúžasnejší výmysel ľudí sú motorky a seriál Bugarally." Koutovi zaiskrili oči. Už sme zase boli pri jeho najobľúbenejšej téme. Motorky a seriál Bugarally, ktorý pozeral nonstop dokonca bol ochotný pozrieť si ho so mnou od začiatku. Je to o chlapcovi s nadprirodzenými schopnosťami, ktorý zachraňuje svet pred zločincami. Mám ten seriál naozaj rada "Nie, to teda nie sú. Nemajú ani ruky, nohy, tvár, vlasy a nevedia spievať." Zašomrala som narážajúc na motorky, ale on ma očividne nepočúval, pretože si rozprával svoje o tom ako našiel v knižnici jeden starý časopis z roku 2030, kde boli nádherné modeli od Toyota. "Toyota sú tie najlepšie a najúžasnejšie motorky na svete." Zakončil svoju slávnostnú reč. Nastalo ticho. Čo mu mám povedať na tie sprosté motorky?

"Podľa mňa sú najlepšie Yamaha." Obidvaja sme prekvapene pozreli na Soma. No Koutove prekvapenie trvalo len chvíľku. Tvár sa mu rozžiaril a dobehol k Somovi, ktorý kráčal pred nami. "Takže ty sa tiež zaujímaš o motorky? No to je skvelé! Konečne niekto kto má takú istú záľubu ako ja!" A už sa s ním rozprával ako s mojim bratom na balkóne, ktorého tiež motorky fascinujú. Preberal súčiastku po súčiastke a ja som vždy zostala zarazená, keď sa Soma pridal do jeho debaty. Dobehla som k Sakuyi a Rindouvovi. "Tí dvaja sa našli." Zašomrala som a oni sa usmiali.

"Hovoril som ti, treba ho len lepšie spoznať. No čo a ako dopadlo ráno? Zmierili ste sa?" Spýtal sa ma Rindou. "Áno, je to v pohode, aj keď teda vyhlásil, že so mnou nikdy kamoš nebude, ale aspoň už nie sme rozhádaný ako dva besné psy." Povedala som.

"To som rád." Rindou si zapálil ďalšiu cigaretu. "Fajčíš ako turek." Zašomrala som.

"No a?" Potiahol si z cigarety.

"Škodí to zdraviu." Pridala sa Sakuya.

"No tak, nezakazujte mi jedno z najväčších potešení života." Hodil na nás prosebné pohľad a my sme si vzdychli.

Dorazili sme na miesto. Bolo to obchodné centrum. Kedysi jedno z tých najväčších teraz už iba rozpadlina pripomínajúca zašlú slávu Japonska. "Je taká škoda, že je to zničené. Muselo byť úžasné nakupovať tu." Vzdychla som si a Rindou sa začal smiať. "Typické ženy." Dodal a postrapatil ma po vlasoch pričom sa mi rozviazala čierna stuha, ktorou som mala dohora zopnuté červené vlasy a tie mi padli po plecia. Rýchlo som chytila stuha do rúk lebo mi chcela uletieť vo vetre a zazrela som na Rindoua. "Pozor na tú stuhu!" Vyštekla som na neho.

"Och, prepáč, ale nemusíš kvôli tomu tak vyvádzať." Prekvapene sa díval do mojej nasrdenej tváre. "Ale áno musím. Keby sa tej stuhe niečo stalo zaškrtila by som ťa. To je stuha od mojej mami. Jedna z mála vecí čo mi po nej zostali. Nosí mi šťastie." Znovu som si vlasy zopla do hora a silno ich zviazala čiernou stuhou. Rindou na mňa trochu previnilo pozrel.

"Prepáč." Zašepkal.

"Ale v pohode. Ty prepáč. Som len trochu na to háklivá." Chytila som koniec čiernej stuhy.

"Každý by bol veď je to pamiatka na mamu." Usmiala sa Sakuya.

"A je to veľmi pekná stuha." Pridal Kouta a ja som sa na neho usmiala.

"Ďakujem. Dostala som ju od nej k mojim šiestim narodeninám." Usmiala som sa. "Ja mám zase po tatovi takú už staršiu, ale za to úžasnú motorku. Keď si vybavím voľno pôjdem domov a už ju konečne opravím, aby šliapala bez chyby." Hovoril nadšene Kouta. "Ty máš vlastnú motorku?" Soma sa to snažil povedať úplne nezaujato, ale ja som si všimla ako mu zažiarili oči, presne ako Koutovi, keď mi rozpráva o motorkách. "No jasné potom, keď ju opravím tak ju sem zoberiem a môžeš si na nej zajazdiť."

"Dobre decká dosť bolo o motorkách. Máme spoločnosť." Rindou ukázal na dvoch Aragami, ktorí sa k nám blížili. "Ja a Sakuya si berieme toho napravo. Vy si zoberte toho naľavo." Rozdal príkazy a my sme prikývli. "Jasné!" Ja, Kouta a Soma sme sa rozbehli na Aragamiho. Boli sme tak veľký ako jeho nohy. Aragami pripomínal veľkého Jaguára. Títo Aragami sú veľmi rýchli, ale nie moc silný. Aragami sa rýchlo rozbehol k nám a my sme odskočili, aby nás nezasiahol. Výhoda nás bojovníkov God Eater spočíva v tom, že po kontrakte s Jinkou získame trochu zo sily Aragamiho, ktorý sa zviaže s našou dušou. Preto dokážeme skákať do veľkých výšok, bežať oveľa rýchlejšie ako obyčajní ľudia a dokážeme zaznamenať pohyby aj toho najrýchlejšieho Aragamiho aby sme sa mu včas stihli vyhnúť. Kouta do Aragamiho strelil a ja so Soma sme ho Jinkami zasiahli do hlavy. Aragami padol mŕtvy na zem. Pozreli sme okolo seba. Žiadneho iného Aragamiho sme tam už nevideli a Sakuya s Rindouvom už aktivovali mód Eater, aby ich Jinky mohli požrať telo Aragamiho. Kým Jinka Sakuyi pripomínala čiernu kostru Vajra tá Rindouvova pripomínala čiernu kostru Hannibala. Aragamiho z Európy, ktorý vyzeral ako drak. Aj my sme nechali svoje Jinky požrať telo Aragamiho. "Kouta potom ma prevezieš na tej motorke?" Spýtala som sa kým naše Jinky požierali telo. Možno, že o motorkách nič neviem, ale vždy som sa chcela na nejakej previesť. "No samozrejme! Preveziem ťa po celom areáli a ak chceš môžem ťa naučiť aj jazdiť." Hovoril nadšene. "Och, to radšej nie. Ibaže by si mal ešte nejakú inú motorku. Pri mojom šťastí by som hneď havarovala a motorku zničila a to by som nerada, keďže ju máš po tatovi." Predstavila som si ako letím do budovy Dena aj s motorkou.

Kouta sa začal smiať. "Nie, nemám, ale skúsim nejakú zohnať." Povedal. V tom sa za nami ozvalo vrčanie. Otočili sme sa a pozreli na malých Aragami, ktorí nám siahali len po kolená. Vyzerali ako jašterice a podľa toho dostali aj meno-Lizards. Pre bojovníkov nepredstavovali žiadne nebezpečie, ale pre obyčajných ľudí hej. Sem-tam sa zjavujú, keď bojovníci zabijú Aragamiho aby si mohli ukradnúť kúsok z mäsa. Tento krát však mali smolu, pretože telá dvoch Aragami už dávno zmizli. "Zabite ich." Prikázal nám Rindou. Áno, to bude najlepšie, aby ich nenapadlo útočiť na civilistov. Keď desať malých Aragami uvidelo ako sme nad nimi tasili Jinky so syčaním sa rozpŕchli. Kouta sa rozbehol za hŕstkou čo ušla do zrúcanín nákupného centra a my so Soma sme postrieľali tých čo sa rozbehli k panelákom okolo nákupného centra. "Pažravé svine malé." Uškrnul sa Rindou a chystal sa zapáliť si cigaretu, keď vtom sa z nákupného centra ozval Koutov výkrik. Všetci sme prekvapene pozreli tým smerom a zrazu z jedného z okien, ktoré držalo ešte pokope vyletel Kouta. Okno sa roztrieštilo a popadalo na neho potom čo tvrdo pristál na zemi. "Kouta!" Prestrašene som zakričala a rozbehla sa za ním. "Nie! Bež preč!" Zvrieskol po mne a pritom sa snažil zviechať zo zeme. V tom sa stena obchodného centra rozpadla a odtiaľ vyskočil Vajra rovno pred Kouta. Vystrašená som zastala. "Bibi bež!" Zakričal znovu Kouta a vystrelil na Vajra, s ktorým to však nič neurobilo. "Nie, Kouta!" Zvrieskol Rindou a rozbehol sa mu na pomoc. Za ním bežali aj Sakuya a Soma. Vajra zdvíhal do výšky obrovskú labu namierenú proti Koutovi. "Strieľajte! Mierte mu na hlavu a bruchu! Biba strieľaj mu na tú labu!" Počula som Rindouvou príkaz. Ja som, ale nechcela strieľať. Chcela som sa rozbehnúť a zobrať odtiaľ Kouta. "Biba strieľaj!" Prikázal znovu. Prinútila som sa zostať na mieste. Rindou je líder! Vie čo robí! Aj keď s veľkým prekonaním, ale začala som strieľať na Vajrovu labu, ktorá už letela na Kouta. Dva výstrely z mojej Jinky a výstrely od ostatných ju zbrzdili, ale aj tak silno zasiahla Kouta. Ten v poslednej chvíli aktivoval štít a Vajrova laba narazila do neho. To utlmilo náraz, ale Kouta aj tak odhodilo do starej rozpadnutej budovy nákupného centra. "Kouta!" Vykríkla som a rozbehla som sa priamo k Vajrovi. "Nie!" Rindou ma zozadu chytil. "Je tam Kouta! Musím tam!" Snažila som sa odtrhnúť z jeho zovretia. Vajra na nás pozrel svojimi očami plnými nenávisti a túžby po krvi. Bola to sekunda. Len tak-tak sme sa stihli uhnúť pred jeho telom, ktoré narazilo na zem, kde sme stáli. Vajra zúrivo zareval a zahnal sa po nás labou. Znovu sme sa mu uhli a rozbehli sa za jednu z budov. Musím sa nejako dostať ku Koutovi! Je tam zranený. Možno v bezvedomí. Ak sú tam nejaký Aragami určite ho zabijú. V mysli som zablúdila k môjmu a Rindouvomu poslednému boju proti Vajrovi.

Dobehli k nám aj Sakuya so Soma. "Dobre ľudia spravíme to takto. Ja a Sakuya zabavíme Vajra a vy pôjdete pre Kouta." Povedal Rindou a ja som sa potom pozrela na Soma. "Si ochotný so mnou spolupracovať, aby sme zachránila Kouta?" Spýtala som sa a on prikývol. "Dobre, tak teda Rindou a Sakuya zabavia Vajra. My dvaja pôjdem pre Kouta." Po tomto sa Sakuya a Rindou pozreli na seba a s malým úsmevom sa rozbehli proti Vajrovi. Začali na neho útočiť a on zase útočil na nich. "Teraz my." Povedala som a obidvaja sme sa prikrčený rozbehli k miestu, do ktorého Kouta vrazil, keď ho Vajra odhodil labou. Skočili sme do diery nákupného centra a poobzerali sme sa po okolí. Kouta však nikde nebol. "Kde je? Dúfam, že ho nedostali Aragami." Hlas sa mi triasol. "Upokoj sa. Pozri." Soma ukázal na krvavé kvapky na zemi. "Vyzerá to, že išiel po vlastných. Tie krvavé stopy nás k nemu zavedú." Povedal pokojným hlasom a vydal sa po nich. Ja som ho nasledovala. Dostávali sme sa hlbšie do nákupného centra, kde nám cestu osvetľovali len diery v streche. Všade bol samý prach a špina. Uprela som svoj zrak na Somov chrbát. Bol úplne pokojný. Kráčal ku predu a nedal na sebe poznať žiadny strach. Zato ja som sa tak bála až sa mi Jinka v ruke triasla. Nebol to strach o svoj život, ale o Kouta. Keď som si predstavila čo všetko sa mu mohlo stať ovládala ma nekontrolovateľná panika. V tom sa Soma zastavil. "Kouta." Povedal ticho. Vystrčila som sa spoza jeho chrbta pripravená na to najhoršie. No Kouta žil. Sedel skrytý za lavičkou v obrovskej kruhovej hale, ktorá tvorila stred nákupného centra. Podopieral sa o svoju Jinku a sťažka dýchal. No zdalo sa mi, že sa ten dych snaží utlmiť. "Kouta!" Keď som na neho zakričala a rozbehla sa za ním zaregistroval ma. Hlavu mal rozbitú, pretože mu po ľavej strane stekala krv. Tiež bol celý poodieraný, ale inak sa zdal viac- menej byť v poriadku. "Bibi nie!" Zakričal takmer zúfalo. Zastavila som sa, pretože som si uvedomila pred čím sa krčí pod tou lavičkou. Na veľkej zničenej fontáne uprostred kruhovej sály stal Vajra.