Tsuki-chan

Predposledná kapitola tak si ju užite :-) 17. Kapitola "Ako to, že nás to nechce pustiť?! Ak odtiaľto nevypadneme bude s nami amen," Kai pozrel na Masaki a Tatsuya, ktorí v minulosti strávili najviac času a už sa to na nich odzrkadľovalo. Ich pleť bola nezdravo bledá až mal pocit, že každú chvíľu začne byť priesvitná až kým úplne nezmiznú. "To boli určite Aka Army, museli použiť nejaké kido," zašepkal namrzene Sora, ktorý si premeriaval portál. "Aizen je naozaj ako tŕň v zadku. Môže byť uväznený aj v najväčších hĺbkach Soul Society a aj tak ti dokáže dodrbať pekný deň," zamrmlal mrzuto Urahara, "S tým kidom som sa piplal celú noc a nejaká skupinka šialených Aizenových aktivistov mi ho zruší v priebehu sekundy. Dúfam, že ho v tomto momente začne poriadne svrbieť nos, som zvedavý ako si ho poškrabe, keď je celý zviazaný," mumlal si ďalej sám pre seba, hneď na to sa mu v ruke sformovala čierna guľa, ktorú následne hodil do portálu. Ten len zapraskal...

Finálny boj začína! Užite si kapitolu :-) V tuneli, do ktorého sme sa dostali bol pristavený malý rýchlovlak pre ôsmich ľudí. Nasadli sme do neho a o takých desať minút sme už boli namieste. Vyskočili sme z neho a pozreli na obrovské otvorené dvoj dvere, ktoré viedli na ostrov. Na nič viac sme načakali a vbehli sme do nich. Ocitli sme sa v obrovskej kruhovej kovovej miestnosti. Bola prázdna až na pár prístrojov podávaných po jej boku. "Shio!" zakričal z ničoho Soma a ja som zdvihla hlavu smerom, ktorým sa díval. Nad nami sa nachádzala obrovská čierna socha hlavy ženy, ktorá bola obrátená smerom dole. Na čele mala urobenú ozdobu v podobe indickej kvapky a v tej kvapke bola za nejaké biele hrubé šnúry zachytená Shio. Vyzeralo to akoby jej tá socha brala všetku silu lebo kvapka svietila žiarivo oranžovou farbou. "Čo to má byť?" zašepkala som. "Ako vidím už ste dorazili," ozvalo a spoza sochy vyšiel Johannes. Stál na obrovskom panely a díval sa na nás opovrhnu...

Kapitola 47. "Tsuki..." Shandris prekvapene pozrela na Tsuki. V jej očiach sa čírila úplná zlosť až zúrivosť. "Ako si len mohla?!" zvrieskla tak nahlas a s takým hnevom, že než sa Shandris stihla spamätať v tvári jej pristála silná facka. Prekvapene si chytila líce a so šokom sa pozrela ako Tsuki zoskočila z postele na zem ku Grimmjowovi. "Grimmjow!" opatrne ho chytila do náručia a on sa na ňu slabo usmial. "S-Som v pohode," zašepkal slabým hlasom, no Tsuki pohľad na jeho krvavé telo tak ZOBRAL, Že jej po lícach začali stekať slzy. "H-Hej, neplač, hlupáčik...ty predsa...nikdy neplačeš," dotkol sa jej tváre a zotrel jej slzy. Jeho ruky boli úplne chladné, vedela, že stratil veľa krvi. Rýchlo si pozotierala slzy a pevnejšie ho zovrela. "Grimmjow budeš v poriadku, vezmem ťa do nemocnice len nesmieš zaspať! Neopováž sa zaspať!" pozrela do matných modrých oči. "Rozkaz madam," uškrnul sa. "Bude v poriadku iba stratil ...

25. Kapitola "Áno, Kouta sme v poriadku. Nerob si starosti, ideme pre Shio, maj sa," ukončil rýchlo Sakaki krátky hovor s Koutom, ktorý sa v televíznych novinách dopočul o rannom incidente. "Ten vykurvenec sem pustil tých Aragami a kým sme s nimi bojovali uniesol Shio!" vrčal Soma. "Bastard, ale ako sa o nej dozvedel?" šomrala som. "To je teraz jedno, musíme ju dostať späť," Soma schytil svoju Jinku a už sa chystal zo Sakakiho laboratória. "To nebude také jednoduché," musíme nájsť vchod na ostrov Hope, ktorý by tu mal niekde byť," zamyslela sa Sakuya. "Niekde ho už nájdeme," aj Alisa schytila svoju Jinku a všetci sme vybehli von. "Hej, počúvajte vy dvaja, to aj do mojej izby ste liezli takýmto štýlom?" Soma na nás s Petrom zazrel a my sme sa nasilu usmiali zatiaľ, čo sme sa prehrabovali v Johannesovej kancelárii potom, čo sme si otvorili dvere. "Samozrejme, že nie! Čo by som tam asi tak hľadala," vyhlá...

5. Kapitola "Rukia niekedy si naozaj dosť zasnívaná," Hisana pozrela na osemročnú Rukiu a tá si len vzdychla. "Už aj ty? Vážne, niekedy si s tým otravnejšia ako mama," odula sa. "Ja nie som otravná," zazrela na ňu, "Len proste by som bola rada keby si sa išla hrať aj s deťmi so susedstva a nie len so svojimi vymyslenými kamarátmi," povedala už miernejšie. "Oni sú skutoční," ohradila sa Rukia a rozbehla sa preč. Rukia s nechuťou hľadela na zlaté hodinky, ktoré doktor Ukitake používal k hypnóze. Teraz spočívali na stole a čakali kedy zase príde na ne rad. "Tak Rukia povieš mi čo sa stalo?" Spýtal sa Ukitake narážajúc na chrastu na jej čele, ktorá jej tam zostala po včerajšej bitke. "Prepadli ma," zamumlala a Ukitake prikývol. "A čo si ty spravila?" Pýtal sa ďalej. "Snažila som sa brániť, ale bolo ich veľa, ale Aizen ma zachránil," zhrnula to a Ukitake si unavene pošúchal oči. "Dievča ty sa mus...

Na druhý deň celý náš oddiel, s výnimkou Kouta sedeli na gauči v Sakakiho laboratóriu a pozerali sme nejakú komédiu, aby sme sa rozveselili. Ibaže ono to vôbec nefungovalo. Soma zaspal už na začiatku opierajúc sa o plece Shio, asi si v noci veľa nezdriemol. Shio zaspala hneď po ňom opierajúc sa o jeho hlavu. Sakaki sedel za počítačom a jeho tiché ťukanie na klávesy spôsobovalo, že aj mne sa začalo driemať a chvíľkami som sa pristihla ako mi hlava padá raz na jednu stranu a potom na druhú. Nakoniec mi viečka tak oťaželi, že som ich už viac nedokázala udržať otvorené. Zobudila som sa až keď so mnou niekto slabo zatriasol. Namrzene som otvorila oči a pozrela na Petra. "Vstávaj je sedem hodín, najvyšší čas sa ísť navečerať," uškrnul sa a ja som sa poobzerala dookola. Navôkol bola tma a všetci sa buďto vystierali alebo ešte len zobúdzali ako ja. "Zaspali ste ako batoľatá, tak som vám zhasol a odišiel preč," usmial sa Sakaki a hneď na to zasvietil. Všetci sme si namrzene ...

Konečne posledná kapitola :D 15. Kapitola Minul sa ďalší mesiac a všetko sa konečne ustálilo. Soifon trávila väčšinu času v dome, časom nechcela vychádzať von a stretávať sa s cudzími ľuďmi. Stalo sa presne to, čo jej hovorila Loly. Začala sa ostatných strániť a vnímať ich ako hrozbu. Jediných, ktorých zniesla vo svojej blízkosti boli Yylfordt, Loly, ich tri deti a samozrejme Ggio. Bola však ešte jedna vec, ktorá ju trápila. Bude ich dieťa dlho očakávaný šabľozubý tiger alebo nie? "Soi už som ti predsa povedal, že aj keby tekvička nebola šelmočlovek bude mi to jedno," Ggio pozrel s úplnou vážnosťou na Soifon, keď o tom večer pred spaním padla reč. "Nehovor jej tekvička," zazrela na neho Soifon a on sa zasmial. "Ale veď to znie tak milo," pohladkal ju už po viditeľnom brušku. "Znie to hrozne," odporovala mu. "Dobre, tak jej budem hovoriť mačiatko," uškrnul sa. "Prestaň si z nás robiť zbierku mačiek," vyprskla. "Ale veď my ...

24. Kapitola Všetci sme sedeli v laboratóriu doktora Sakakiho. Projekt Ark bol oficiálne predstavený. Johannes nás všetkých o tom oboznámil, povedal nám, že každý má lístok pre seba a pre svoju rodinu a je len na nás či sa rozhodneme správne a pôjdeme s ním alebo zle a zostaneme tu... niektorí sa búrili, neprišlo im to správne, niektorí mlčali. Johannes dal každému dva dni na to, aby si to rozmysleli. "Žeby si za Shio našiel náhradu?" zašepkala pochvíľke Sakuya a my sme pozreli na Shio, ktorá sedela vedľa Soma a s obavami ho držala za ruku. "Neviem, takýto krok som od neho nečakal," Sakaki si pritlačil okuliare bližšie ku koreňu nosa a zamyslene si chytil bradu. "Tak či tak. Musíme zostať na pozore," povedal a my sme prikývli. V tom sa Kouta zdvihol a vybral sa preč. "Kouta čo to..." Alisa sa tiež postavila a chcela ísť za ním, ale jeho slová ju zastavili. "Prepáčte detská, ale ja...ja sa na Arku pridám. Musím ochrániť svoju rodinu," po...