Rukia in Madness (5. Kapitola)

5. Kapitola

---

"Rukia niekedy si naozaj dosť zasnívaná," Hisana pozrela na osemročnú Rukiu a tá si len vzdychla.

"Už aj ty? Vážne, niekedy si s tým otravnejšia ako mama," odula sa.

"Ja nie som otravná," zazrela na ňu, "Len proste by som bola rada keby si sa išla hrať aj s deťmi so susedstva a nie len so svojimi vymyslenými kamarátmi," povedala už miernejšie.

"Oni sú skutoční," ohradila sa Rukia a rozbehla sa preč.

Rukia s nechuťou hľadela na zlaté hodinky, ktoré doktor Ukitake používal k hypnóze. Teraz spočívali na stole a čakali kedy zase príde na ne rad.

"Tak Rukia povieš mi čo sa stalo?" Spýtal sa Ukitake narážajúc na chrastu na jej čele, ktorá jej tam zostala po včerajšej bitke.

"Prepadli ma," zamumlala a Ukitake prikývol.

"A čo si ty spravila?" Pýtal sa ďalej.

"Snažila som sa brániť, ale bolo ich veľa, ale Aizen ma zachránil," zhrnula to a Ukitake si unavene pošúchal oči.

"Dievča ty sa musíš vždy dostať do problémov," zašepkal, postavil sa zo stoličky a podišiel k oknu.

"Neviem či by som ti tie výlety von nemal zatrhnúť," pozrel na ňu a ona šokovane vytreštila oči.

"Nie!" Tak prudko sa postavila zo stoličky až ju zhodila. Hlučné buchnutie ju prinútilo sa ukľudniť. Ak teraz na doktora Ukitakeho vyletí naozaj ju už nepustí von. Musí zostať kľudná.

"Prosím, doktor Ukitake už sa to viac nestane. Bola to len náhoda, sľubujem, že už sa od Aizena nepohnem ani na krok," snažila sa hovoriť pokojne, ale hlas sa jej triasol.

Ukitake si ju chvíľku premeriaval, no potom si len vzdychol.

"Tak dobre, ale toto je poslednýkrát," povedal a ona si úľavou vydýchla. Rýchlo sa zvrtla na päte a vybrala sa na odchod, no pred dverami ju Ukitake zastavil.

"Rukia, nie je tu ešte niečo čo mi chceš povedať?" Spýtal sa a ona si zakusla do pery. Pomaly sa k nemu otočila a snažila sa chovať čo najľahostajnejšie.

"Nie, všetko je v poriadku," povedala. Zazdalo sa jej, že v Ukitakeho očiach sa mihol tieň podozrenia, ale nebola si istá lebo hneď na to nahodil svoju usmievavú tvár.

"Dobre teda a ozaj, nezabudni si vybrať tie lieky, ktoré máš užívať. Tu je recept," rýchlo jej ho napísal na kus papiera, ktorý našiel a podal jej ho.

Rukia si ho v krátkosti prebehla očami a potom prikývla.

"Dovidenia doktor Ukitake," rozlúčila sa a rozbehla sa preč.

Recept na lieky hodila niekde do kúta svojej izby v sirotinci. Pred týždňom dostala presne taký istý, vlastne tieto lieky užívala od chvíle ako sa psychicky úplne zrútila a bola z toho už naozaj unavená. Možno preto si už minulý recept nebola vybrať a takisto sa nechystala ani tento.

Ľahla si na posteľ a zadívala sa na strop. O Soul Wonderland radšej Ukitakemu nepovedala pretože si bola istá, že keby zistil čo sa jej skutočne včera stalo isto by ju už nikde nechcel púšťať a pre ňu nebolo nič horšie ako tu zostať uväznená.

Pochvíľke sa jej viečka začali pomaly zatvárať. Túto noc sa moc nevyspala pretože stále rozmýšľala nad tým čo sa jej prihodilo, no teraz na ňu začala únava dopadať.

Ani sa nenazdala už spala.

Sníval sa jej zvláštny sen o mačke, ktorá na ňu niečo kričala, o plameňoch, ktoré sa smiali a o mužovi, ktorý zamkol jej sestru v izbe.

"Rukia," niekto s ňou zatriasol a ona sa s trhnutím zobudila. Vyplašene sa pozrela na osobu, ktorá ju prebrala z toho zvláštneho spánku a oči sa jej prekvapením rozšírili.

"Ichigo čo tu, preboha, robíš?" Spýtala sa.

"Prišiel som sa pozrieť či si v poriadku, vytratila si sa so Soul Wonderland tak náhle potom čo ťa ten hollow zasiahol. Mal som o teba strach," pohladkal ju po hlave.

"Ale ako si sa sem dostal zo Soul Wonderland?" Nechápala a on pokrčil plecami.

"Môžeme vojsť do tohto sveta, pamätáš si? Veď tu trávim čas ako mačka, no ľudskú podobu si tu viem udržať len krátko," uškrnul sa.

V tom ju schytil za ruku a vytiahol ju von z postele.

"Poď pôjdeme sa prejsť, táto budova na mňa pôsobí až moc pochmúrne," pritiahol si ju k sebe a vybral sa s ňou von.

Vyšiel s ňou na zadnú záhradu sirotinca, kde sa nachádzal aj malý lesík, v ktorom často hrávali deti.

Obidvaja do neho vošli a usadili sa pod jedným zo stromov.

"Takže tie príšery sa volajú hollow?" Spýtala sa Rukia a Ichigo prikývol.

"Sú to služobníci Šialenstva takže aj Srdcovej kráľovnej," zamumlal.

"Videl si niekedy už tú Srdcovú kráľovnú?" Vyzvedala ďalej.

"Nie, ale ty ju musíš poznať Rukia," pozrel na ňu a ona prekvapene zažmurkala.

"Ako to myslíš? To nie je možné," povedala.

"Ale áno. Nezabúdaj na jedno Rukia, Soul Wonderland je tvoje miesto, z väčšej časti si ho vytvorila hlavne ty. Srdcová kráľovná preto musí byť niekto koho poznáš. Každého jedného obyvateľa v Soul Wonderland poznáš, je len otázka času kedy si na nich spomenieš a tak aj na pravú totožnosť tejto Srdcovej kráľovnej," pozrel na ňu a Rukia sklonila hlavu.

"Takže ja som ju stvorila," zašepkala a Ichigo prikývol.

"Možno, že neúmyselne, možno bola pred tým dobrá a zmenilo ju až Šialenstvo," pokrčil plecami.

"Zničila som vám všetko čo ste poznali, to je fakt odporné," chytila sa za hlavu.

"Nie, to nie je pravda," Ichigo k nej pristúpil a nežne chytil jej hlavu do svojich dlaní.

"Zažila si, si veľa zlého tak isto ako my. Nemôžeš za to čo sa stalo," utešoval ju a ona sa pochvíľke pousmiala.

"Ichigo spôsobila som bolesť aj tebe tak prečo si na mňa tak dobrý?" Zašepkala a on sa pousmial.

"Pretože ťa milujem," povedal a pomaly sa k nej začal približovať a zastavil sa až keď sa ich pery stretli v krátkom nežnom bozku.

Potom ju nežne pohladkal po líci a pozrel sa do boku. V očiach sa mu zjavila zlosť.

"Čo sa stalo?" Rukia sa tiež pozrela smerom, ktorým sa díval. Neďaleko od nich stála sestrička zo sirotinca, ktorú Rukia z duše nenávidela.

Unohana, žena, ktorá jej v minulosti spôsobila veľmi veľa utrpenia.

"Ja už radšej pôjdem, večer si pre teba prídem a vrátime sa do Soul Wonderlandu," usmial sa a vybral sa hlbšie do lesa až sa Rukii pochvíľke stratil z dohľadu.

Potom čo odišiel sa Rukia zdvihla a Unohana k nej zúrivo prikročila.

"Čo to má znamenať?!" Zavrčala.

"Nič, je to len môj kamarát-"

"Kamarát? Nebuď smiešna, nechápem koho tu chceš oklamať. Ja viem kto to je a tak isto ako viem, že sa s ním nemáš stretávať. Veľmi dobre vieš, že ti to doktor Ukitake zakázal! Kaien je kriminálnik nemá tu čo robiť, mala by som okamžite kontaktovať políciu," zvrtla sa na päte a nechala tam zmätenú Rukiu samú.

Kaien? To predsa nebol jej bratranec ale Ichigo.