Daughter Of The Future (17. Kapitola)

Predposledná kapitola tak si ju užite :-)

17. Kapitola

---

"Ako to, že nás to nechce pustiť?! Ak odtiaľto nevypadneme bude s nami amen," Kai pozrel na Masaki a Tatsuya, ktorí v minulosti strávili najviac času a už sa to na nich odzrkadľovalo.

Ich pleť bola nezdravo bledá až mal pocit, že každú chvíľu začne byť priesvitná až kým úplne nezmiznú.

"To boli určite Aka Army, museli použiť nejaké kido," zašepkal namrzene Sora, ktorý si premeriaval portál.

"Aizen je naozaj ako tŕň v zadku. Môže byť uväznený aj v najväčších hĺbkach Soul Society a aj tak ti dokáže dodrbať pekný deň," zamrmlal mrzuto Urahara, "S tým kidom som sa piplal celú noc a nejaká skupinka šialených Aizenových aktivistov mi ho zruší v priebehu sekundy. Dúfam, že ho v tomto momente začne poriadne svrbieť nos, som zvedavý ako si ho poškrabe, keď je celý zviazaný," mumlal si ďalej sám pre seba, hneď na to sa mu v ruke sformovala čierna guľa, ktorú následne hodil do portálu.

Ten len zapraskal ako statická elektrina a čiernu guľu zničil.

"Nech už použili hocičo je to veľmi silné," zazrel.

"Sora, nie je to, to kido, ktoré si spomínal? To ktorým nás tu chceli uväzniť navždy," Masaki so strachom v očiach pozrela na Sora a ten prekvapene vytreštil oči.

"Do riti!" Vyprskol, "Museli ho použiť skôr," zazrel, tasil zanpakuto a švihol ním zo strany na stranu. Vyletel z neho modrý polo oblúk, ktorý vrazil do bariéry. Tá znovu zapraskala a oblúk zničila.

"Kurva," zahrešil.

"To nemá cenu, žiadne útoky na to neplatia," zazrel Mamoru.

"Musíme to zrušiť len iným kidom," pridal sa Meiyo.

"To nám však môže potrvať tak ďalší deň," pridal sa aj Urahara.

Traja géniovia skupiny spojili hlavy dokopy a začali sa horlivo dohadovať.

"Hej Einsteinovia nechcem vás vyrušovať, ale..." prerušil ich Tatsuyo a všetci na neho pozreli. Vystrel ruky pred seba aby im ukázal, že sa mu pomaly rozplývajú.

Rangiku zhrozene zhíkla a chytila mu ich do svojich dlaní čo ju vystrašilo ešte viac. Mal ich úplne priesvitné mohla vidieť skrze ne.

Ichigo a Rukia sa hneď obrátili k Masaki, ktorá si kľakla na zem.

"Masaki!" Pribehli k nej a Rukia ju v poslednej chvíli zachytila pred pádom.

"Čo sa deje?!" Ochranársky si ju k sebe pritúlila akoby ju pred tým neviditeľným zlom chcela brániť.

"Nie je mi nejako dobre," zašepkala.

To už k ním dobehol aj Isshin s Byakuyom. Kľakli si a vystreli k nej ruky, z ktorých im začala vychádzať zelená žiara.

"Ichigo chyť ju," Rukia mu podala Masaki do náruče a on si ju k sebe privinul. Tak ako Isshin s Byakuyom aj ona k nej vystrela ruku, z ktorej jej začala vychádzať zelená žiara.

"Predávame jej trochu zo svojej životnej energie to by malo nachvíľku zastaviť miznutie.

Orihime vyvolala Shun-Shun Rikka aby pre zmenu mohla pomôcť Rangiku s Tatsuyom, ktorý sa taktiež zrútil.

Pochvíľke ich telá prestali miznúť a aspoň trochu sa im navrátila farba. Obidvaja sa ako tak zviechali a s pomocou ostatných sa postavili opäť na nohy.

"Všetko v poriadku?" Spýtal sa ustarostene Ichigo a Masaki prikývla pričom sa pokúsila aj o malý úsmev.

"Zastavili sme to tak na hodinu, dovtedy musíme prísť na to ako zrušiť tú bariéru," povedal vážne Isshin.

"To je málo. Hodina nebude stačiť," zašepkal Urahara a Mamorovi a Meiyovi sa nahrnuli slzy do očí.

"Ja nechcem, aby Masaki zmizla," zašepkal Meiyo.

Masaki sa k ním rýchlo sklonila a objala ich.

"Chlapci som v poriadku, nemajte strach," zašepkala, no ich to rozrušilo ešte viac. Obidvaja sa nahlas rozplakali. Na to si k ním kľakol Ichigo aj s Rukiou. Ichigo každého z nich chytil za rameno.

"Hej, krpci neplačte. Nedovolím, aby sa vašej sestre hocičo stalo," s úsmevom na nich pozrel a oni cez slzy zažmurkali.

"Sľubuješ?" Spýtal sa Mamoru.

"Sľubujem," prikývol a dvojčatá si utreli slzy.

"Ani my nedovolíme aby sa Masaki niečo stalo," vyhlásili jednohlasne a Ichigo ich postrapatil.

"Tak sa mi to páči," povedal a oni sa usmiali.

V tom k ním podišiel Chronologic.

"Dokážem tú bariéru zničiť," povedal a oni na neho prekvapene pozreli.

"Naozaj? Si, si istý?" Spýtala sa ho Rukia a on prikývol.

"Áno, všetkých odtiaľto bezpečne dostanem," vyhlásil.

"Tak počkať," ozvala sa z ničoho nič Masaki a kľakla si pred neho.

"Niečo nám tajíš. Vidím ti to na očiach," podozrievavo si ho premerala.

"Nič netajím," povedal vyhýbavo a pochvíľke sa Masakine oči rozšírili hrôzou.

"Chronologic čo sa stane s tebou, keď zničíš tu bariéru?" Spýtala sa. Chvíľku neodpovedal len jej hľadel do očí a potom si nahlas povzdychol.

"Zomriem," zašepkal a ona hrôzou zalapala po dychu.

"Nie, to nedovolím! Musí existovať nejaký iný spôsob," vyhŕkla a on sa slabo zasmial. No jeho smiech bol smutný a trpký.

"Masaki cením si všetko čo si pre mňa urobila, no ja zomriem tak či tak. Ak nie teraz tak potom, pretože tú bombu zo mňa nemôžu vytiahnuť bez toho aby ma nezabili. Prepáč nechcel som ti to povedať, ale radšej zomriem teraz s pocitom, že som vás zachránil, navyše je to moja chyba, že ste sa sem dostali," povedal pokojne a Masaki pokrútila hlavou.

"Nie...ja nechcem, Chronologic," do očí sa jej nahrnuli slzy a mačka jej skočila na nohy.

"Ani ja, ale takto je to lepšie tak prosím neplač. Buď silná už len kvôli mne," zašepkal a ona na neho cez zaslzené oči pozrela. Pochvíľke prikývla a chrbtom dlane si slzy zotrela. Chronologic sa usmial a pozrel sa na ostatných.

"Prepáčte za problémy, ktoré som vám spôsobil," povedal a Ichigo pokrútil hlavou.

"To je v poriadku, som rád, že si sem prišiel a ja som mohol stretnúť svoje deti," usmial sa a Chronologic sa pochvíľke premenil na obrovskú čiernu pumu, ktorá sa s hlasným zarevaním vrhla oproti bariére. Keď do nej narazila bariéra hlasno zapraskala a rozplynula sa aj spolu s Chronologicom. Portál do Masakinho sveta bol znovu prístupný.

Masaki poslednýkrát pozrela na svojich rodičov a usmiala sa.

"Vidíme sa o päť rokov," povedala a oni taktiež s úsmevom prikývli.

"Už sa teším, len, aby to rýchlo ubehlo," zašepkala Rukia a Masaki stlačila vypínač v tvare hlavy Chappy, ktorý mal všetkým vymazať spomienky, nie len jej rodičom z minulosti, ale aj jej samej a ostatným. Celé miesto oslepilo biele svetlo, v ktorom sa všetko stratilo.

Ichigo sa s mrnčaním pretočil na posteli, keď v tom do neho niekto štuchol. Otrávene pootvoril jedno oko a pohľad mu spočinul na Rukii.

"Do kedy mieniš spať?" Spýtala sa ho s nadvihnutým obočím a on sa jej otočil chrbtom pričom zamumlal:

"To je moja vec,"

Hneď na to mu však letel kop do zadku a jeho dobre, že neodhodilo až z postele.

"Ty malá krpaňa! Čo máš zas za problém?!" Vyštekol na ňu a ona mu pod nos strčila Chappy lampičku, ktorú mu ukazovala, keď za ním prišla.

"Kedy mi ju namontuješ do toho šatníka?" Spýtala sa.

"Nikdy," odbil ju a ona na neho zazrel.

"Fajn, urobím si to sama," odvrkla.

"To určite nie, ešte niečo zničíš," zamumlal a potom si vzdychol.

"Fajn namontujem ti to," vyhlásil nakoniec a ona sa šťastne usmiala, no potom si ho ustarane premerala.

"Si nejaký smutný," skonštatovala a on na ňu prekvapene pozrel.

"Mal som zvláštny sen," povedal nakoniec.

"Zvláštny sen?" Spýtala sa ho.

"Vôbec si ho nepamätám, viem, že v ňom bolo nejaké dievča a mačka. To je všetko," zašepkal.

"Vlastne, keď o tom teraz hovoríš pozri čo som ešte našla v tvojom šatníku, teda skôr som to zvierala v rukách, keď som sa zobudila," ukázala mu malý vypínač v tvare hlavy Chappy.

"To je zase čo? Tlačidlo k tej odpornej lampičke?" Zašomral a hneď na to schytal pohlavok.

"Nie, vôbec neviem kde sa to tu vzalo, ale pri pohľade na to mám taký nostalgický pocit," zašepkala a Ichigo sa na vypínač dlhšie zahľadel.

"Teraz, keď o tom hovoríš tak aj ja," zrazu mu znovu bolo nejako úzko pri srdci, no pochvíľke pokrútil hlavou akoby sa chcel z toho tranzu prebrať. Čo to s ním je? Rozplýva sa tu nad nejakou vecou v tvare toho odporného zajaca. To nie je normálne.

"No dobre, poď namontujem ti tú ozrutnosť," povedal a Rukia na neho zazrela, no tentokrát mu jednu nevypálila iba sa pochvíľke pousmiala.

"Ďakujem," zašepkala a on prikývol.

"Samozrejme, čo už s tebou," podotkol a obidvaja začali vyhadzovať veci zo šatníka, aby tam Ichigo mohol dostať tú jej vysnenú lampičku.