God Eater (24.Kapitola - part 2)

---

Na druhý deň celý náš oddiel, s výnimkou Kouta sedeli na gauči v Sakakiho laboratóriu a pozerali sme nejakú komédiu, aby sme sa rozveselili. Ibaže ono to vôbec nefungovalo. Soma zaspal už na začiatku opierajúc sa o plece Shio, asi si v noci veľa nezdriemol. Shio zaspala hneď po ňom opierajúc sa o jeho hlavu. Sakaki sedel za počítačom a jeho tiché ťukanie na klávesy spôsobovalo, že aj mne sa začalo driemať a chvíľkami som sa pristihla ako mi hlava padá raz na jednu stranu a potom na druhú. Nakoniec mi viečka tak oťaželi, že som ich už viac nedokázala udržať otvorené. Zobudila som sa až keď so mnou niekto slabo zatriasol. Namrzene som otvorila oči a pozrela na Petra.

"Vstávaj je sedem hodín, najvyšší čas sa ísť navečerať," uškrnul sa a ja som sa poobzerala dookola. Navôkol bola tma a všetci sa buďto vystierali alebo ešte len zobúdzali ako ja.

"Zaspali ste ako batoľatá, tak som vám zhasol a odišiel preč," usmial sa Sakaki a hneď na to zasvietil. Všetci sme si namrzene zakryli oči.

"Nie, svetlo! Sherlock zhasni!" skrútila som sa do klbka skrývajúc si hlavu akoby som bola nejaký upír.

"Nie som Sherlock," zamrmlal namrzene.

"Ešte sa mi nestalo, že by som takto dlho spala cez deň," zívla Sakuya.

"Za to Soma drieme cez deň veľmi často," usmiala sa Shio a Soma si vzdychol. Alisa sa len v tichosti zdvihla a napravila si sukňu.

Všetci sme zišli dole na večeru. V miestnosti bolo celkom rušno, aj keď veľa bojovníkov odišlo domov pre rodiny, aby sa mohli pripraviť na nalodenie.

Kouga asi zrovna rozprával nejaký vtip lebo všetci sedeli v jeho blízkosti a smiali sa. Pristúpili sme k ním aj my a Kouga sa uškrnul.

"Aha, prvý oddiel bol konečne vytrhnutý zo svojej povaľačskej činnosti," povedal a my sme na neho zazreli.

"No dovoľ, my nie sme žiadny povaľači. Len závidíš, že sme získali misiu so zlatým Borg Camlann a potom ho aj zabili," víťazoslávne som sa uškrnula a Kougovi na čele navrela žila.

"Mali ste len obyčajné šťastie," odvrkol.

"Aké šťastie? Len si to priznaj žiarliš," pridala sa aj Alisa a potom sme medzi sebou spustili priateľskú slovnú hádku, na ktorej sa všetci výborne zabávali.

V ten večer sme sa chovali ako každý iný, aj keď sme vedeli, čo nás čaká, no snažili sme sa na to nemyslieť. Nie vždy to však išlo, všimla som si ako sa niektorí bojovníci čas od času zamysleli a s prázdnym pohľadom hľadeli niekde do neznáma. Vedela som, že sa boja, všetci sme sa báli.

Keďže som prespala skoro celý deň večer sa mi vôbec nešlo zaspať. Rozprávala som sa s Tensaiom, potom sme pozerali film, on nasledovné zaspal lebo, keď som na neho prehovorila už mi neodpovedal. Zbraň ležala vedľa mňa na veľkej posteli, ktoré sme dostali pred Vianocami ako darček od Johannesa, nemusel si dávať takú námahu keď vedel, že zachvíľku uskutoční svoj projekt, no na druhej strane mohol mať aspoň teraz Tensai miesto na mojej posteli, pretože sa na ňu zmestili s kľudom aj dvaja ľudia a ešte mali dosť priestoru, veľké pozitívum to prinieslo najmä zaľúbeným párikom a manželom, Gina si to nevedela vynachváliť.

Tensai bol tiež človek, aj keď bol uväznený v zbrani a preto som ho nedokázala nechať na zemi, navyše jeho prítomnosť mi veľmi pomáhala, hlavne teraz.

Chvíľku som ešte sama pozerala Big Bang Theory, potom kúsok z koncertu Miku, no napokon som to vzdala a pokúsila sa zaspať, no nevyšlo mi to. Buďto som sa prehadzovala alebo civela na strop.

Pozrela som na hodiny. Bolo päť ráno. Nepokojne som sa zamrvila a nasilu zavrela oči. Konečne sa mi začalo driemať a nakoniec som sa dopracovala k môjmu vysnenému spánku ibaže asi o dve hodiny sa celou základňou ozval nepríjemný hlasný alarm. Od šoku som sa prudko posadila. Srdce mi začalo biť ako splašené. Čo sa to dopekla deje? V tom sa ozvalo hlásenie:

"Upozornenie pre všetkých bojovníkov, do sekcie B prenikli Aragami, prosím okamžite sa dostavte na dané miesto, toto nie je cvičenie. Opakujem..." Rýchlo som sa prezliekla, červené vlasy si zviazala maminou aj Koutovov stuhou do jedného copa ako som ich vždy nosila a schmatla Tensaia.

"Ako sa mohli dostať do základne?" nechápal.

"Neviem, ale z toho môže byť riadny problém ak ich nezastavíme," zbehla som po schodoch dole, preletela okolo informačného pultu do podzemia, kde sa nachádzali sklady so strelivom. Všade okolo mňa boli bojovníci, ktoré sekali a strieľali do Aragami. Očami som prebehla po celej miestnosti.

Boli tu Ogretail a Kongou. Aktivovala som mód streľby a vystrelila na jedného Konga, s ktorým zrovna bojoval Tatsumi. Padol mŕtvy k zemi.

"Díky Biba," uškrnul sa a ja som prikývla. V tom som zaregistrovala Alisu a Soma. Bojovali bok po boku so štyrmi Ogretail. Jinku som znovu prehodila do tvaru veľkého meča a rozbehla som sa k ním. Švihla som ňou celou silou a jedna z tých príšer padla mŕtva na zem.

"Ďakujeme za pomoc," usmiala sa Alisa.

"Konečne si sem došuchtala ten svoj lenivý zadok!" Privítal ma Soma.

"Prepáč nemohla som nájsť spodné prádlo, tak som tu naostro ," odsekla som ďalšiemu Ogretail hlavu a Soma otvoril ústa dokorán.

"Ale nie robím si srandu," zasmiala som sa a on naštvane zavrčal.

"Hlupaňa," zašomral a presekol Konga.

"Kde je Sakuya?" spýtala som sa ich.

"Bojuje neďaleko s Kougom," oznámila mi Alisa.

"No dobre, zabime tieto svine," uškrnula som sa.

Boje trvali dobrú hodinu než sa nám konečne podarilo zabiť všetkých Aragami, zabezpečiť miestnosť a celú základňu. Našťastie nikto neprišiel o život, aj keď boli menšie zranenia.

"Zaujímalo by ma ako sa sem tí parchanti dostali," zašomral Soma.

"S Kougom sme sa o tom tiež rozprávali a dospeli sme k názoru, že to vyzerá akoby ich sem niekto naschvál pustil," zašepkala Sakuya.

"Naschvál? A čo by, preboha, z toho mal?" vyprskla som. V tom sme zbadali Sakakiho, ktorý bežal k nám.

"Máme obrovský problém," hovoril medzi tým ako lapal po dychu. Prekvapene sme na neho pozreli. Začínala som sa báť toho, čo povie.

"Uniesli Shio!" vyhŕkol.