The Prisoners (47.Kapitola)

Kapitola 47.

---

"Tsuki..." Shandris prekvapene pozrela na Tsuki. V jej očiach sa čírila úplná zlosť až zúrivosť.

"Ako si len mohla?!" zvrieskla tak nahlas a s takým hnevom, že než sa Shandris stihla spamätať v tvári jej pristála silná facka. Prekvapene si chytila líce a so šokom sa pozrela ako Tsuki zoskočila z postele na zem ku Grimmjowovi.

"Grimmjow!" opatrne ho chytila do náručia a on sa na ňu slabo usmial.

"S-Som v pohode," zašepkal slabým hlasom, no Tsuki pohľad na jeho krvavé telo tak ZOBRAL, Že jej po lícach začali stekať slzy.

"H-Hej, neplač, hlupáčik...ty predsa...nikdy neplačeš," dotkol sa jej tváre a zotrel jej slzy. Jeho ruky boli úplne chladné, vedela, že stratil veľa krvi. Rýchlo si pozotierala slzy a pevnejšie ho zovrela.

"Grimmjow budeš v poriadku, vezmem ťa do nemocnice len nesmieš zaspať! Neopováž sa zaspať!" pozrela do matných modrých oči.

"Rozkaz madam," uškrnul sa.

"Bude v poriadku iba stratil veľa krvi," povedala sestrička Tsuki v čakárni a tá si nahlas vydýchla.

"A mohla by som ho vidieť?" spýtala sa.

"Samozrejme, ale spí," upozornila ju a Tsuki opatrne vošla do izby. Pristúpila ku Grimmjowovi. Tvár mal nezvyčajne bledú a celý pôsobil veľmi zoslabnuto. Tsuki sa nahrnuli slzy do očí, ale rýchlo ich zahnala.

Sadla si vedľa neho na stoličku a pohladkala ho po tvári. Potom mu chytila dlaň a pobozkala ju. Položila si hlavu vedľa neho a naďalej držala jeho ruku. Chvíľku sa na neho ticho dívala, no potom sa jej oči začali samé zatvárať. Bola zo všetkého, čo sa dnes stalo tak vyčerpaná, že ju spánok úplne pohltil.

Prázdne sa dívala na izbu posiatu krvou. Čo to len spravila... Prečo sa to deje....prečo práve jej?? Jej nohy sa podlomili a Shandris padla k zemi, na to sa ihneď nekontrolovateľné rozplakala. Nedokázala všetku tu bolesť potlačiť, chcela aby bol niekto pri nej no bola úplne sama. Som monštrum... celá sa z toho nešťastia a trápenia zachvela. Bolo jej z nej samotnej zle, tie hlasy ju úplne ovládali. Napadali ju všetky možné myšlienky ako ukončiť svoj život, nezaslúži si žiť. "Som monštrum!!" skríkla na celý dom pri tom jej vyhŕkli slzy. Shandris...nie si, Shandris!!

Vystrašene otvorila oči a postavila sa.: "Už nie!! Nechaj ma na pokoji!!!" podoprela sa zúfalo chrbtom o stenu pri tom si držala uši ako by jej to malo pomôcť. Ale potom sa zamyslela....ten hlas... Bol úplne iný.

***O pár dni neskôr***

"Opatrne! Hlavne...neublíž si..." držala Tsuki Grimmjowa, ktorý sa pokúsil vstať z postele.: "Neznášam to tu..." uškrnul sa. "Ja viem, ale aj tak...nemal by si ešte vstávať..." "Som v poriadku nemusíš sa toľko o mňa báť. Nerobí to dobre nášmu dieťatku. Ale...celý čas som sa poriadne nevyspal. Bál som sa, že sa ti niečo stane..." chytil jej ruky a pritiahol si ju k sebe. "Grimmjow...to ja som sa celý čas o teba bála! Ešte do teraz vidím pred očami to ako si tam ležal..." oblial ju nepríjemný pocit, ale to že bola v Grimmjowom náručí ju upokojovalo.: " Do domu som nevkročila.. Pár dni som pobudla u Rukii a Orihime no a so Shandris som nebola..." po pri tom ako vyprávala sa jej objavili na krajíčkoch slzy. Cítil jej smútok a obával sa toho, že opäť ju uvidí plakať čo mu nesmierne trhalo srdce. "Neplač..lebo budem plakať s tebou..." začal ju hladkať po chrbte.

Medzitým v izbe o dvere ďalej pomaly otváral oči. Miestnosť najprv vypadala príliš rozmazane ale po chvíli nadobudla tvaru. Zbadal....že je v nej úplne sám. Ako zabudnutý predmet. Myslel si, že osoba, ktorú nadovšetko miluje bude sedieť pri ňom a držať ho za ruku. No nebola tam. Na druhej strane ju chápal, chcel sa okamžite vydať za ňou a dokázať jej, že nikdy nebude sama...že napriek tomu všetkému ma pri sebe niekoho kto ju miluje a kto pri nej bude navždy v ťažkých chvíľach stáť. Shan...... zaplnený túžbou ju vidieť a objať ju, sa začal trhať z prístrojov, ktoré začali signalizovať zmeny a potom sa z ťažká postavil na nohy. Cítil sa slabý ale proste musí ju vidieť! Aj keď mu hrozilo, že spadne malátne sa vydal preč z izby a smeroval von z nemocnice ignorujúc všetkých okolo.

**********

"Kurosaki," Ulquiorra pozrel na Ichiga, s ktorým stáli pred domom. Ichigo mu venoval mrzutý pohľad.

"Ušetri ma slov, viem, čo mi chceš povedať," zašomral.

"Čo?" spýtal sa ho Ulquiorra.

"Že by som nemal robiť to čo robím, pretože tým, že potláčam reaitsu dieťaťa svojim oň prichádzam a keď to takto pôjde ďalej do šiestich mesiacov mi z neho nezostane nič, ale...ja musím niečo urobiť! A ak má byť toto jediná cesta tak budiš," povedal rozhodne.

"To som ti vôbec nechcel povedať," vzdychol si Ulquiorra.

"Tak čo teda?" nechápavo zažmurkal.

"Si odpad," zašomral a Ichigo na neho zazrel.

"Čo to má byť?! To je to, čo si mi chcel povedať?! Strč sa ty bastard! Vždy ma len rozčúliš, si vážne nemožný! Hej, neignoruj ma, keď sa s tebou rozprávam! Kam zase ideš?! Ulquiorra ty bastard!" kričal za ním zatiaľ, čo Ulquiorra bez záujmu vošiel do domu.

"Ach, bože, tí dvaja sa zase hádajú," vzdychla si Orihime, ktorá ich pozorovala z okna. Rukia na to nič nepovedala len si vzdychla.

"Ale, no tak Rukia," Orihime podišla k nej a chytila ju za ruku.

"Nebuď taká smutná. Uvidíš, všetko sa to vyrieši. Navyše ak budeš smutná Ichiga to bude veľmi trápiť," pohladkala ju po vlasoch a Rukia po chvíľke prikývla.

"Máš pravdu," zašepkala. V tom do kuchyne vošiel Ulquiorra a prekvapene na ne pozrel.

"Niečo sa stalo?" spýtal sa.

"Nie, len Rukia bola trošku smutná, ale už je to v poriadku, však?" pozrela na ňu a ona prikývla.

"Áno, už je to v pohode," usmiala sa a v tom sa na okno pričapil Ichigo a začal naň trieskať ako zmyslov zbavený až tak, že sa dievčatá zľakli. Ulquiorra k nemu naštvane podišiel a roztreskol ho dokorán.

"Kurosaki, prestaň ma už otravovať," zavrčal.

"Čo ma po tebe, ale tam na ulici. To je Toushirou!" Ichigo ukázal na bielovlasého Arrancara, ktorý ako bez duše kráčal k svojmu domu.

"Čo to, preboha, robí?" zašepkala Orihime.

"Lepšia otázka je ako sa vôbec dostal z nemocnice a kedy sa prebral," zašomral Ulquiorra a obidvaja s Ichigom sa za ním rozbehli.

Tackavým krokom mieril k domu za svojou milovanou, pri tom prerývane dýchal. Bolesť obsiahla celé jeho telo a niektoré rany mu trocha krvácali no ani to ho neprinútilo zastaviť, alebo sa vrátiť. Snažil sa zo všetkých síl dostať ku Shandris a objať ju. "Toushirou!!!" zvýskol Ichigo, ktorý vybehol spolu s Ulquiorrom von. "Zbláznil si sa??!!!" bežali rýchlo k nemu. "Aj ja.....vás rád vidím..." zamrmlal neprítomne a potom ich ignoroval. "Chceš sa zabiť?!! Pozri sa v akom si stave!" obaja ho chytili a zastavili. "Pustite ma...musím vidieť Shandris..." "Na to zabudni! Ideš do nemocnice! Takéto šoky nám robiť!" pokúsili sa ho zdvihnúť, ale Toushirou sa začal brániť.: "Nie.....Shandris...! Musím.... Ja musím!" vystrel nešťastne ruku k dverám, ktoré boli asi desať metrov od neho. "Spamätaj sa! Toto by Shandris nechcela! Musíš vyzdravieť!" hučal doňho Ichigo. "Hm....to je dosť diskutabilné čo by chcela. Však ona ho skoro zabila." poznamenal Ulquiorra. "Ty mlč! A pomôž mi!" "Veď dobre Kurosaki..." "Prosím...nechajte ma ísť.... Bojím sa o ne...." nahrnuli sa mu slzy do očí. "Toushirou, ukludni sa. Celý sa trasieš... Počuj ak pôjdeš s nami späť do nemocnice tak ti Shandris prinesieme. Dobre???" navrhol mu Ichigo a Toushirou trocha povolil. "Klameš..." "Nie, prisahám ti, no tak ver mi! Sme priatelia! Pozri sa na seba! Vypadáš strašne!! Božee Toushirou, prečo nikdy neberieš ohľad aj na svojich priateľov?!!" začal mu to vyčítať. Chcel mu na to odpovedať, ale skôr ako stihol otvoriť ústa mu prišlo nevoľno a podlomili sa mu nohy. Keby ho Ichigo nezachytí, bol by už na zemi.

Zatiaľ v dome ich cez okno pozorovali Orihime s Rukiou.: "Pane bože...čo ho to napadlo?? Kiež by som tak mala schopnosti..." sklonila Orihime zrak. "Orihime..." chytila ju so súcitom Rukia za plece a potom ju pohladkala.: "Netráp sa... Vypadá to, že majú už Toushira pod kontrolou."

**********

"Grimmjow...ako sa ti ide??" podopierala ho o seba. "Ako invalidovi..." "Mám ti doniesť stoličku? Pôjde sa ti lepšie." usmiala sa a Grimmjow skoro vypľul dušu. "Ja som znešený a hrdý Arrancar so životom pred sebou a nie nejaký starec s hrboľom na chrbte, ktorý si ide kúpiť hrob!" "To áno..." zasmiala sa.: "Ale v poslednom čase bývaš často zranený...bojím sa o teba...." jej úsmev náhle vymenil strach. "Neboj sa...síce očividne každého baví do mňa pichať mečom ale ja sa len tak nevzdám.... Nevzdám sa života s tebou, na to som príliš tvrdohlavý." objal ju a potom pobozkal na pery. "Ináč...nejak rušno je v tejto nemocnici, nie??" V tom zbadali ako Ulquiorra vykopol dvere a Ichigo niesol Toushira.