God Eater (25.Kapitola - part 1)

25. Kapitola

---

"Áno, Kouta sme v poriadku. Nerob si starosti, ideme pre Shio, maj sa," ukončil rýchlo Sakaki krátky hovor s Koutom, ktorý sa v televíznych novinách dopočul o rannom incidente.

"Ten vykurvenec sem pustil tých Aragami a kým sme s nimi bojovali uniesol Shio!" vrčal Soma.

"Bastard, ale ako sa o nej dozvedel?" šomrala som.

"To je teraz jedno, musíme ju dostať späť," Soma schytil svoju Jinku a už sa chystal zo Sakakiho laboratória.

"To nebude také jednoduché," musíme nájsť vchod na ostrov Hope, ktorý by tu mal niekde byť," zamyslela sa Sakuya.

"Niekde ho už nájdeme," aj Alisa schytila svoju Jinku a všetci sme vybehli von.

"Hej, počúvajte vy dvaja, to aj do mojej izby ste liezli takýmto štýlom?" Soma na nás s Petrom zazrel a my sme sa nasilu usmiali zatiaľ, čo sme sa prehrabovali v Johannesovej kancelárii potom, čo sme si otvorili dvere.

"Samozrejme, že nie! Čo by som tam asi tak hľadala," vyhlásila som.

"Len sa netvár, ja viem, že si mu ukradla zo skrine tie modré slipy a teraz nad nimi každú noc slintáš," uškrnul sa Peter.

"Drž hubu ty klamár! Niečo tak perverzné ako kradnúť spodné prádlo by si mohol urobiť jedine ty, blonďák!" vybuchla som.

"Je to špinavý blond, jasné?! Ale odhalila si ma. Soma, láska, prepáč tie slipy ti vrátim," usmial sa na Soma a ten ho naštvane chytil za golier.

"Ešte raz mi povieš láska a skončíš zase v kóme," zašomral namosúrene a Peter sa nasilu zasmial.

"Nič tu nie je," prerušila našu hádku Alisa.

"Máš pravdu, ani v počítači som nič nenašiel," vzdychol si Peter.

Sakaki sa zamyslel.

"Musí to byť niekde pri jeho kancelárii, aby sa tam rýchlo dostal, no hlavne to musí byť tak skryté aby si to nikto nevšimol," uvažoval nahlas.

"Rozmýšľaj Sherlock, ty na to prídeš," povzbudila som ho.

"Týmto mu moc nepomáhaš," zašepkala Alisa.

Rozhodla som sa ešte popozerať po okolí, keď som zbadala Sakuyu ako sa nad niečím skláňa. Pristúpila som k nej a popod jej plece som nazrela na malinký čierny tablet, kde si prezerala fotky.

Všetko to boli fotky, kde bola Somova mama a Johannes, neskôr tam už boli len fotky malého Soma, ktoré končili, keď mohol mať tak osem. Prekvapene sme na seba pozreli a potom na Soma. Stál za Petrom a stále sa snažili nájsť niečo v počítači.

"Teraz to asi nemusí vidieť," zašepkala a ja som prikývla. Podala mi malý tablet do ruky a ja som ho strčila do kapsy pripevnenej na boku. V tom mi zazvonil mobil. Bol to Kouta.

"Ahoj, Kouta, čo sa deje?" Spýtala som sa prekvapene.

"Kde ste?!" Vyhŕkol.

"Kde? No u Johannesa..."

"Tak ma tam počkajte idem za vami!" Prekvapene som zažmurkala.

"Čo, ale veď už si mal byť na Arke!" Neodpovedal mi a hneď na to vtrhol do otvorených dverí. Všetci sme na neho zostali šokovane civieť.

"Hej, viem, kde je vchod na ostrov Hope!" Vyhŕkol.

"Kouta ako to, že si tu?" Zašepkala Alisa.

"Pretože by som vás tu nedokázal nechať! Prepáčte bol som hlúpy, chcel som vás opustiť, ale...nedokázal by som sám so sebou žiť. Navyše aj vy patríte do mojej rodiny a rodina má držať pokope!" Vyhŕkol.

"Ale čo tvoja mama a Nozomi?" Spýtala som sa a on sa pousmial.

"Povedali, že budú na mňa čakať, preto tento boj musíme vyhrať," usmial sa a my sme mu úsmev opätovali.

Kouta ja som myslela..." začala Alisa, ale potom sa sekla. Na tvári sa jej vykúzlil veľký úsmev.

"Som rada, že si naspäť," povedala a Kouta sa pochvíľke prekvapenia slabo začervenal.

"Tak poďte, ukážem vám ten vchod," vybehol von a my sme ho nasledovali.

Zatavil sa pri malých dverách hneď vedľa Johannesovej kancelárie. Tieto dvere boli na každom poschodí a bol to:

"Sklad pre upratovačky?" Peter prekvapene nadvihol obočie.

"Áno, raz som sem zablúdil, pretože som to tu ešte dobre nepoznal a otvoril som tieto dvere. Padlo na mňa asi tristo metiel a keď som ich vracal namiesto spadli niekde dozadu akoby tam bola nejaká diera alebo čo. Nakukol som tam a zistil som, že sú tam ďalšie dvere, ktoré asi Johannes nechtiac nechal otvorené. Za tými dverami sú ďalšie, obrovské kovové dvere, isto to bude vchod na ostrov, inak by tak neboli skryté," povedal vážne.

"Dobre teda, poďme," Soma vyhádzal všetko haraburdie a dutú drevenú stenu vykopol. Už sme chceli vojsť dovnútra, keď sa zase ozval poplašný alarm a za ním hlásenie:

"Do sekcie A prenikli Aragami. Všetci bojovníci sa okamžite musia dostaviť na dané, miesto. Toto nie je cvičenie! Opakujem..."

"Sekcia A?! Ale veď to je hlavný vchod do Denu!" Vyhŕkla som. V tom mi Peter zovrel rameno. Prekvapene som na neho pozrela.

"Choďte zachrániť Shio, to je teraz vaša najhlavnejšia úloha, my sa už dole o tých bastardov postaráme," povedal s bojovým výrazom a ja som pochvíľke prikývla.

"Ale daj na seba pozor," zašepkala som.

"Aj vy na seba. Veľa šťastia, nesklamte," žmurkol na nás a rozbehol sa dole schodmi.

"Tak poďme na to," popohnala som ich cez dvere, ktoré Soma vykopol.

Ako Kouta hovoril ocitli sme sa pred obrovskými kovovými dverami. Celé sme si ich prezreli, vedľa nich bola číselná doska. Vedeli sme, čo to znamená.

"Do čerta sú na kód," zašomral Kouta a potom pozrel na Soma.

"Nevieš, čo by to za čísla mohli byť?" Spýtal sa ho.

"Ako to mám asi tak vedieť?" Zazrel.

"Si jeho syn,"

"Áno, lebo máme medzi sebou veľmi silné vzťahy," zamrmlal ironicky, "Ale Sakaki ho celkom dobre poznal takže on by to mohol vedieť," podotkol a otočil sa na Sakakiho.

"Prepáčte, ale neviem. Môže to byť hocičo. Nič iné nám nezostávala len sa tam nabúrať," vzdychol si.

"To zaberie veľmi veľa času a toho my nemáme," Soma nepokojne kopol do kovových dverí,

"Je to skazený diabol. Podľa mňa to bude 666," zamyslene som pozrela na číselnú dosku, kde sa mal naťukať kód a všetci si vzdychli.

"Bibi, myslím si, že tak jednoduché to nebude," usmial sa na mňa Kouta.

"Ten kód je 35294," ozvalo sa za nami a my sme sa prekvapene otočili na Tsubaki.

"Tsubaki ako to..."

"Nikdy som mu moc neverila, ten kód som si zistila od inštalatéra, ktorý mal na starosť kódovanie týchto dverí. Vedela som, že sú tu postavené, ale Johannes mi tvrdil, že sa tam nachádza Soul Catcher. Keby sa mi brat zdôveril, že vie o tom, že je tu niekde vchod na ten ostrov domyslela by som si to, ale takto som nemala záujem zisťovať, čo tam je, no pre každý prípad som si ten kód zistila," vysvetlila nám.

"Ako si vedela, že tu budeme?" Spýtala sa Sakuya.

"Mala som také tušenie," usmiala sa, "Tak už choďte. Dokončite, čo môj brat nemohol. Zastavte Johannesa. Spolieham sa na vás. Všetci sa na vás spoliehajú," povedala stále s tým malým úsmevom na tvári a my sme prikývli.

"Ďakujem Tsubaki. Neboj my sa už o to postaráme," ubezpečila som ju.