15. Kapitola

Konečne posledná kapitola :D

15. Kapitola

---

Minul sa ďalší mesiac a všetko sa konečne ustálilo. Soifon trávila väčšinu času v dome, časom nechcela vychádzať von a stretávať sa s cudzími ľuďmi. Stalo sa presne to, čo jej hovorila Loly. Začala sa ostatných strániť a vnímať ich ako hrozbu. Jediných, ktorých zniesla vo svojej blízkosti boli Yylfordt, Loly, ich tri deti a samozrejme Ggio.

Bola však ešte jedna vec, ktorá ju trápila. Bude ich dieťa dlho očakávaný šabľozubý tiger alebo nie?

"Soi už som ti predsa povedal, že aj keby tekvička nebola šelmočlovek bude mi to jedno," Ggio pozrel s úplnou vážnosťou na Soifon, keď o tom večer pred spaním padla reč.

"Nehovor jej tekvička," zazrela na neho Soifon a on sa zasmial.

"Ale veď to znie tak milo," pohladkal ju už po viditeľnom brušku.

"Znie to hrozne," odporovala mu.

"Dobre, tak jej budem hovoriť mačiatko," uškrnul sa.

"Prestaň si z nás robiť zbierku mačiek," vyprskla.

"Ale veď my sme mačkovité šelmy. Ty si mačička, ona mačiatko a ja kocúrik, perfektná mačacia rodina," zazubil sa a ona si vzdychla.

"Niekedy si vážne detinský," usmiala sa nakoniec a on sa zasmial.

"Vidím, že to berieš naozaj vážne," uškrnul sa Yylfordt a Ggio na neho zazrel.

"Samozrejme, ak si teraz neurobím nadčasy tak potom nebudem môcť byť so Soifon a mačiatkom," povedal vážne.

"Rozhodli ste sa vašeho potomka volať Mačiatko?" Yylfordt nadvihol obočie.

"Nie, je to prezývka a teraz vypadni musím pracovať," odvrkol a Yylfordt sa usmial.

"Konečne si dospel braček," zašepkal a než sa ho na to s údivom mohol Ggio spýtať už bol preč.

Po ďalšom mesačnom čakaní konečne nastal deň, keď sa nový život rozhodol uzrieť svetlo sveta. Aj keď sa Yylfordtove deti na neho nemohli ísť pozrieť jasne im dal najavo svoj príchod na svet hlasným detským plačom.

Soifon opatrne držala v rukách malý uzlíček zabalený v bielej dečke. Dieťatko bolo tak malinké, že sa zmestilo do dvoch dlaní. Bolo to dievčatko, ako predpokladal Ggio, no svoju ľudskú podobu si udržalo len chvíľku po narodení, potom sa jej zjavili uška a chvostík, neskôr labky a nakoniec sa premenila na malé tigríča, ktoré nahlas mňaučalo, aby tak každého upozornilo na svoj príchod.

Soifon a Ggio ju s veľkým úsmevom na perách sledovali.

"Takže predsa len šabľozubý tiger, to ale nie je dobre," zamrmlal Ggio a Soifon na neho prekvapene pozrela.

"Prečo?" Spýtala sa.

"Lebo naša malá Nami bude žiadaná u všetkých šabľozubých chlapcov. To sa mi nepáči. Budem ju musieť pred nimi ochrániť," uškrnul sa a ona sa zasmiala.

"Tak to teda hej," pritúlila sa k nemu.

Soifon bola prekvapená, že Ggio jej celú dobu bez frflania a odporovanie s Nami pomáhal a o všetko o čo ho požiadala to spravil. Keďže Nami sa nedokázala ešte premeniť na človeka väčšinu času aj oni trávili vo svojich zvieracích podobách. Nami naozaj rýchlo rástla a učila sa. Bola naozaj čiperná a hyperaktívna, až tak, že zo Soifon vedela vyšťaviť posledné zvyšky síl. Ešte, že tu bol Ggio, po ktorom určite Nami zdedila svoju energiu. Neustále sa s ňou hral, naháňali sa po záhrade, šplhali sa na malé stromy, ktoré tam boli, potom si chvíľku pospali na záhrade a zase sa hrali. Dokonca ju učil aj loviť a rozmaznával ju ako sa len dalo.

Nami sa vďaka svojej nadmernej energii veľmi ľahko dostala do problémov ako raz, keď sa šplhala na policu a nebyť rýchlej reakcie Soifon zhodila by ju na seba.

A teraz...

"Nami, poď dole, neboj sa," Soifon pozrela na svoju dcéru, ktorá sa vyplašene krčila na konári vysokého stromu, na ktorý sa v záhrade vyšplhala.

Tigríča nesúhlasne zamňaučalo a zasunulo pazúriky ešte hlbšie do kôry.

"No tak neboj sa, mama ťa chytí," napriahla k nej ruky. Tigríča ešte chvíľu váhalo, ale nakoniec predsa len skočilo. Soifon ho chytila, pritisla k sebe a pobozkala. Potom sa premenila na pumu a odniesla ju v zuboch naspäť do postele.

Nami sa k nej pritúlila a začala priasť. Pochvíľke pokojne zaspala.

Asi o hodinu na to vošiel do izby Ggio a malá bola razom hore. S mňaučaním ho privítala, rozbehla sa k nemu a vrhla sa mu do náruče.

"Ahoj, moje malé mačiatko ako si sa mi malo?" Spýtal sa jej a pobozkal ju na ňufák.

Nami šťastne zamňaučala a potom začala priasť. Ggio sa zasmial a zvalil sa s ňou na posteľ vedľa Soifon, ktorá sa už zase premenila do svojej ľudskej podoby.

"Ako si sa mal?" Spýtala sa ho a on ju pobozkal.

"Dalo sa, ale teraz, keď som tu s vami sa mám skvele," uškrnul sa a Soifon sa usmiala. Nami si ľahla na jeho hruď a pochvíľke znovu zaspala.

"Dnes je nejaká unavená," skonštatoval prekvapene Ggio, pretože inokedy mu dcérka nedala pokoj a stále si vyžadovala, aby sa s ňou on alebo Soifon hrali.

"Vyliezla na strom a nevedela sa z neho dostať, asi preto," povedala Soifon a Ggio sa zasmial.

"Yylfordt mi hovoril, že to sa aj mne stalo, keď som bol malý, že vraj som na tom strome strašne pišťal a odmietal som zoskočiť. Nakoniec musel ísť otec pre mňa a aj to ma odtiaľ nevedel dostať pretože som sa pazúrmi zakvačil do kôry," povedal a Soifon sa zasmiala.

"Aký otec taká dcéra," skonštatovala nakoniec.

"Dnes som sa konečne rozprával s rodičmi," zašepkal pochvíľke Ggio.

"A čo si zistil?" Spýtala sa ho zvedavo.

"Povedali mi, že ich to mrzí a žeby veľmi radi boli pri tom, keď Nami prvýkrát opustí izbu a oni ju budú konečne môcť vidieť, ukázal som im fotky a hovorili, že je krásna. Tiež by sa ti moja mama chcela ospravedlniť za svoje správanie," pozrel na ňu a ona prikývla.

"Každý si zaslúži druhú šancu," povedala a on si ju k sebe pritúlil.

"Ďakujem," zašepkal.

"Za čo?" Spýtala sa nechápavo.

"Za všetko," usmial sa a ona mu úsmev opätovala.

"Nie, to ja ďakujem," pobozkala ho.

O týždeň na to sa Nami začala premeniť do svojej ľudskej podoby a dokázala si ju udržať skoro celý deň. Soifon sa nakoniec rozhodla, že je načase, aby Nami spoznala svet a preto opustili izbu, ktorá dovtedy bola ich útočiskom.

Samozrejme pri tejto príležitosti nechýbala celá rodina v rátane Bambietty. Všetci boli na malú Nami, ktorú dovtedy videli len na fotkách a poznali z Ggiovho rozprávania zvedavý.

Malej Nami sa noví príbuzní hneď zapáčili a prehrala sa s nimi celý deň.

Ggio a Soifon mali konečne čas len pre seba, večer si spolu sadli von na záhradu a pozorovali hviezdy. Za ten čas čo sa spoznali sa toho naozaj veľa prihodilo, no jedným si boli istý nech im život prinesie čokoľvek spolu tu prekonajú, predsa len boli šelmoľudia, boli silní a mali jeden druhého.

THE END