God Eater (24.Kapitola - part 1)

24. Kapitola

---

Všetci sme sedeli v laboratóriu doktora Sakakiho. Projekt Ark bol oficiálne predstavený. Johannes nás všetkých o tom oboznámil, povedal nám, že každý má lístok pre seba a pre svoju rodinu a je len na nás či sa rozhodneme správne a pôjdeme s ním alebo zle a zostaneme tu... niektorí sa búrili, neprišlo im to správne, niektorí mlčali. Johannes dal každému dva dni na to, aby si to rozmysleli.

"Žeby si za Shio našiel náhradu?" zašepkala pochvíľke Sakuya a my sme pozreli na Shio, ktorá sedela vedľa Soma a s obavami ho držala za ruku.

"Neviem, takýto krok som od neho nečakal," Sakaki si pritlačil okuliare bližšie ku koreňu nosa a zamyslene si chytil bradu.

"Tak či tak. Musíme zostať na pozore," povedal a my sme prikývli. V tom sa Kouta zdvihol a vybral sa preč.

"Kouta čo to..." Alisa sa tiež postavila a chcela ísť za ním, ale jeho slová ju zastavili.

"Prepáčte detská, ale ja...ja sa na Arku pridám. Musím ochrániť svoju rodinu," pozrel na nás a my sme s pochopením prikývli iba Alisa zostala ako zamrznutá. Nedokázala mu na to nič povedať, ani sa pohnúť z miesta.

"Je mi to ľúto," zašepkal Kouta a vybral sa preč.

***

"Luky už si počul o projekte Ark?" spýtala som sa ho, keď sme sa s ním spolu s Petrom rozprávali cez web kameru. Jeho hnedé oči na nás vážne pozreli a potom prikývol.

"Aké je tvoje rozhodnutie?" spýtal sa Peter.

"Zostávam, nemohol by som tu nechať všetkých ľudí, ktorí sa na mňa spoliehajú. To by som im nikdy neurobil. Navyše som God Eater, ten čo chráni ľudí pred Aragami a neotáča sa im chrbtom, aby ich nechal napospas osudu," povedal a my sme pochvíľke prikývli.

"Ale vy dvaja by ste mali ísť. Ste mladí, máte život pred sebou a..."

"Sme God Eaters, tí čo chránia ľudí pred Aragami," prerušil ho Peter.

"Neotáčame sa im chrbtom a nenechávame ich napospas osudu," dokončila som vetu a obidvaja sme vyzdvihli ruky s obrovskými červenými náramkami. Luky si vzdychol, potom sa poškrabal po hnedých vlasoch a nakoniec s úškrnom aj on vyzdvihol ruku s náramkom.

"Máte pravdu. Sme God Eaters, my z bojov neutekáme," povedal s miernym úsmevom.

"Johannes dal priamy zákaz, aby sa o tom dozvedeli média, noviny a civilisti," prehovorila som pochvíľke.

"Áno, aj mňa na to upozornil. Vieš si predstaviť, čo by ľudia robili keby to zistili? Ale ak sa to má stať takto je to asi lepšie, aj keď najradšej by som tomu bastardovi rozbil hubu. Ibaže má na svojej strane hlavy štátov takže s tým nemôžem nič robiť," zašomral.

"Decká, potom sa mi ešte ozvite a chcem, aby ste vedeli, že vás mám veľmi rád a som na vás nesmierne pyšný," usmial sa na nás a my sme mu úsmev opätovali.

"Aj my ťa ľúbime," zašepkala som a po krátkom rozlúčení sme hovor ukončili. Obidvaja sme si vzdychli a Peter sa pozrel na časť steny od poličky dole k posteli, ktorú som mala do polky oblepenú fotkami.

"Už to asi nestíhaš dokončiť," zašepkal a ja som prikývla.

"Vieš," začal, "Aj keď som sa takto rozhodol sám nechce sa mi potom, čo som sa prebral umierať," stále hľadel na fotky.

"Ani mne, popravde sa bojím, veľmi sa bojím," hlas sa mi zatriasol a Peter ku mne prikročil a sadol si vedľa mňa na zem. Zošuchla som sa zo stoličky, na ktorej som doteraz sedela a oprela sa o jeho bok.

"No nedokážem odísť, nedokážem všetkých tých ľudí, ktorých poznám opustiť," zašepkala som a on prikývol.

"To my sme mali byť tí hrdinovia. Sme predsa God Eaters, ochrancovia ľudí a práve tí bezbranní ľudia teraz zostanú tu čakať na istú smrť zatiaľ, čo my si odídeme žiť lepší život. Malo to byť naopak, toto je tak zbabelé a nezodpovedné, veľmi ma to štve," cítila som veľký hnev v jeho hlase.

"Život nebol nikdy spravodlivý," pozrela som na Tensaia opretého o stenu oproti mne. Bol to chlapec, bojovník ako ja, ochranca nevinných životov a teraz...je uväznený v meči, v klietke, ktorá mu nedovolí rozprávať sa s ľuďmi, dotýkať sa ich, jesť, piť, robiť to čo robíme my. Prikročila som k nemu a silno ho objala.

"Biba," zašepkal prekvapene.

"Mám ťa rada Tensai," zrazu mi schránka, v ktorej bol zavretý neprišla studená. Bola teplá, zohrievala ma, upokojovala ako nežné objatie človeka.

"Aj ja ťa mám rád," počula som v jeho hlase radosť, no zároveň smútok.

Peter k nám pristúpil a pohladkal Tensaia.

"Ty si na ňu dával celý ten čas, čo som spal pozor. Ďakujem ti," usmial sa a potom nás obidvoch objal. V tom sa mi ozval mobil, volal Kouta.

"Bibi, ahoj. Chcel som ti len povedať, že som bol za Johannesom. Dal mi lístky na palubu a poslal ma vrtuľníkom pre mamu a Nozomi. Bojím sa, že za dva dni bude projekt Ark uskutočnení," zašepkal a ja som na sucho preglgla.

"Dobre, pripravím na to ostatných a pozdravuj mamu a Nozomi. Vlastne oni prídu sem, tak to ich konečne spoznám naživo," usmiala som sa, no na druhej strane zostalo ticho.

"Kouta," prehovorila som pochvíľke, "Naozaj si nerob starosti, budeme v pohode," pokúsila som sa o bezstarostný tón.

"Bibi ja...tak dobre, vidíme sa skoro," zašepkal a zrušil hovor.

"Tak Gina, čo pobalená?" Spýtala som sa jej, keď sme vošli do jedálne a ona tam sedela aj s Tatsumim, Brendanom a Kanon.

"Nie, ja sa na dovolenku nechystám," zašomrala a ja som prekvapene vyvalila oči.

"Ale prečo veď..."

"Pretože ja nie som slečinka, ktorá zdrhne, keď ju najviac ľudia potrebujú! Čo to kurva má byť?! Aby God Eaters utiekli preč z boja, žili niekde vo vesmíre a vysrali sa na to, čo sa stane s ľuďmi?! Je mi zle už len pri pomyslení na to," hovorila dosť nahlas a Brendan ju chytil za plece.

"Hej, upokoj sa," zašepkal a ona si vzdychla.

"Prepáč, ja len...rozčuľuje ma to," zašomrala.

"Ty Brendan?" pozrela som na neho a on sa pousmial.

"Nenechám tu Ginu samu, navyše my dvaja aj tak nemáme žiadnu rodinu, ktorú by sme mohli pred zničením sveta zachrániť tým, že ju pošlem na Arku," vzdychol si.

"Vy dvaja ste..." zašepkala som.

"Siroty. Jeho sa rodičia vzdali, mňa od rodičov zobrali, pretože ich zaujímal len alkohol a drogy. Stretli sme sa v tom istom detskom domove. Veľmi sme obdivovali bojovníkov God Eater a preto sme nastúpili do školy a potom nás preradili sem," zašepkala Gina a ja som sa usmiala.

"Ste spolu tak zlatí," uškrnula som sa a ona sčervenala.

"Ako môžeš niečo také v tejto chvíli pove..."

"Aj ja si myslím," zasmial sa Brendan a ona na neho zazrela.

"Ešte ju aj podporuj!" vyprskla na neho.

"Čo Shun a Karel?" spýtala som sa.

"Majú rodiny takže..." zamrmlal Tatsumi.

"A ty?" pozrela som na neho.

"Vychovaný ulicou a navyše bez Hibari nikam nejdem a ona má na vec taký istý názor ako Gina. Je tak poctivá, ešte aj teraz pracuje," usmial sa.

Pozrela som na Kanon a tá si len vzdychla.

"Ja ešte neviem...na jednej strane tu chcem zostať, ale na druhej...neviem čo mám robiť," zašepkala a silno zovrela ruky.

"Len choď," usmiala sa Gina a Kanon na ňu prekvapene pozrela.

"Ale..."

"Nemôžeš tu nechať Kotomi," prerušila ju Gina.

"Kotomi?" zašepkala som.

"Moja malá sestra, je jediná kto mi zostal," Kanon sa dotkla svojou rukou miesta, kde sa nachádzalo srdce.

"A preto musíte obidve odísť," prisadla si k nej Gina a ona na ňu smutne pozrela.

"Ale čo vy?" spýtala sa.

"My? Neboj, ešte sa niekedy určite stretneme," postrapatila ju po vlasoch.

Zrovna som sa chystala do izby, keď som stretla Erica. Viedol za ruku nejaké malé dievča. Mohla mať tak jedenásť. Jej vlasy mali zelený odtieň a bola oblečená v čiernych gotických šatách s červenou baretkou na hlave.

"Ahoj Eric," zakývala som mu.

"Hej, Biba ako?" usmial sa a podišiel ku mne.

"Kto je toto rozkošné dievčatko?" sklonila som sa k nej a ona sa mierne začervenala.

"To je moja malá sestrička Erina. Erina to je Biba, boli sme spolu na zaúčacej misii. To je to dievča, ktoré mi zachránilo život," predstavil nás a tentokrát som sa ja mierne začervenala.

"Ale prosím ťa veď to nič nebolo," usmiala som sa. Erina pristúpila bližšie ku mne.

"Rada ťa spoznávam a ďakujem, že si zachránila môjho brata. Budeme kamarátky?" spýtala sa ma a ja som prikývla.

"Jasné, že budeme," stisla som jej ruku na znak spečatenia našeho priateľstva.

"Som rada. Budeme sa spolu hrať, keď budeme na Arke," oči sa jej rozžiarili a ja som prehltla guľu, ktorá sa mi vytvorila v hrdle. Všimla som si ako Ericov úsmev pohasol. Znovu som pozrela na Erinu a vykúzlila som ten najväčší úsmev.

"Samozrejme, budeme sa hrať celé dni," povedala som a ona šťastne prikývla. Potom som sa zdvihla a venovala úsmev aj Ericovi.

"Daj na ňu pozor," zašepkala som a on so smutným úsmevom na perách prikývol.

"Biba, ďakujem za všetko," zašepkal aj on mne. Potom sme sa rozlúčili a vybrali sa každý svojou cestou.