Tsuki-chan

"Alisa... Alisa..." otvorila som oči a zaostrila na fúzatého doktora v bielom plášti a so žltou šatkou na hlave. "Alisa toto sú Aragami," ukázal rukou na nástenku a moja hlava sa k nej automaticky otočila. Celá bola zabratá ich obrázkami. "Ara...gami..." povedala som jej hlasom. Všetko som to robila automaticky absolútne som neovládala svoje telo, nie počkať ...toto je Alisine telo. Som v jej tele! Ako to?! "Alisa vieš, ktorý Aragami zabil tvojich rodičov?" spýtal sa ma, teda jej, a ona pokrútila hlavou. "Tento," ukázal na fotku v rohu nástenky a môj pohľad spočinul na... Rindouvovi. Keby som mohla prekvapene zhíknem. Zrazu ma doktor chytil za plece. "Alisa toto je ten Aragami, ktorý zabil tvojich rodičov preto..." vytiahol kyvadlo, ktoré položil na stôl a ono pri kmitaní začalo vydávať tikavý zvuk, do ktorého som sa úplne započúvala. "Preto, keď sa s týmto Aragami ocitneš sama zabiješ ho," znelo to ako rozkaz. ...

Upozornenie: Táto anime bola pre mňa také sklamanie, že sa vám ani neoplatí počítať sarkastické a ironické poznámky v tomto článku! Inak, Spoilery! Amnesia Prázdno v hlave a lá, keď človek bez IQ cestuje medzi svetmi. Počet epizód: 12 Isto väčšina z dievčenského publika počula pojem "Otome hra", pre tých, ktorí to nepoznajú: je to hra určená pre dievčatá, kde si vyberáte minimálne z piatich alfa samcov, s ktorými potom randíte, samozrejme vždy to má nejaký príbeh, či už plytkejší alebo hlbší. Čo sa týka týchto hier nie sú nijak akčné iba stláčate na PSP stále "X" alebo klikáte myšou na PC čím posúvate príbeh ďalej a ďalej, sem tam sa rozhodujete medzi dvomi odpoveďami, z ktorých jedna vás dostane bližšie k Happy Endu a druhá k Bad Endu (áno, vlastná skúsenosť hrala som Hakuouki) Niektoré tieto randiace hry dostávajú vlastná anime, bodaj by nie, zanimovať skupinu alfa samcov, nad ktorými slintajú všetky správne anime fanúšičky vynesie prachy, aj keby príbeh stál za ...

33. KAPITOLA Spokojne ležali v posteli a načúvali to príjemné ticho. Toushirou pri tom objímal Shandris a ona ho škrabkala po hlave, keď naraz zvýskla.: "Čo to robíme?!!" odtrhla sa rýchlo od neho a zakryla sa svojou perinou. "Prečo...čo robíme??" prekvapene sa po nej pozeral. "No toto! Veď sa nenávidíme a namiesto toho sa tu líškame..." "No a? Pri sexe robíme toho viac." "Áno, ale to bolo kvôli tým pirulam.." odpovedala mu. "A ten včera?? Keď si ma zvádzala?" "To zase preto, že som Tsuki nechcela povedať, že sme spolu minule spali pretože som bola mimo... Chcela som to nejak ututlať." "Počkaj, počkaj....to nemyslíš vážne?" rozhodil rukami. "Ty si ani raz so mnou nechcela spať len tak?? Že sa ti to páčilo?!" "Ty hej?" pootvoril prekvapene oči.: "Ja??" Čo to pre boha vravím??? "Ja??" na silu sa usmial a na sucho preglgol.: "Čo si! Išlo mi len o sex...." pozre...

12. Kapitola "Vyhrali sme!" zakričala som šťastne a so Shio sme sa veselo objali. Potom sme pozreli na Soma. "To vďaka tebe Soma, človek by nepovedal aký múdry si," podpichla som ho a on si vzdychol. "Soma je najmúdrejší," Shio ho veselo objala a on sa znovu začal červenať. "Len sa z toho nepototo. Neznášam túto hru," Kouta zagánil na Activity a my sme sa zasmiali. Bol to týždeň od Rindouvovho pohrebu. S Petrom sme odvtedy pozerali iba jednu nahrávku, a to úplne poslednú, ktorú nahral, kde spomínal, že Alisa sa mu zdá nejaká nesvoja, keď je s ním akoby sa ho bála. Navyše som bola nútená dať Sakuyi jeho náramok lebo si ho hneď po pohrebe vypýtala. Sľúbila mi však, že sa o ňom Johannes nikdy nedozvie. Ona ho aj tak neznášala. Viem, že Sakuya tam tiež hľadala tie záznamy, ale o tom som jej nemohla povedať, nemohla som ju tak ohroziť, nikoho z našeho oddielu. "Biba," zašepkala z ničoho nič Alisa a my sme na ňu pozreli. Celý tento deň bola v...

"Bibuš, Luky volá!" zakričal na mňa z konca chodby Peter, keď som sa zrovna chystala do svojej izby. Šťastne som na neho pozrela, rozbehla sa k nemu a vytrhla mu mobil z ruky. S Lukym sme si neustále písali a aj sme s ním často telefonovali. "Luky ahoj. Ako sa máš?" spýtala som. "Ale výborne ako ináč, ale počul som, že vy zrovna nie. Kvôli Rindouvovi," jeho veselý hlas trochu posmutnel. "Zajtra je pohreb," zašepkala som. "Je mi to ľúto Bibka," musela som párkrát zažmurkať aby mi slzy nevyhŕkli z očí. "Luky radšej sa o tom nebavme iba ma rozplačeš," zašepkala som. "Prepáč ty naše slniečko. Tak ti poviem niečo veselé. Včera som objavil slúchatka Hatsune Miku presne tie, ktoré si chcela. Malo to byť prekvapenie na narodeniny, ale keď si taká smutná," moje oči sa okamžite rozžiarili. "Vážne? To je úžasné! Ako sa ti to podarilo?! Ja ťa zbožňujem Luky! Pošli mi ich prosím, prosím, pekne prosím," prosíkala som a o...

13. Kapitola "Oh, takže..." Orihime sa na viac nezmohla. Mamoru si trochu sklamane pozrel už celý prst a popod nos si zašomral, že s pol prstom bol aj tak viac cool. "Teta Orihime mohli by sme sa s tebou porozprávať o samote?" spýtal sa Kai a ona pochvíľke prekvapenie prikývla. "Mamoru, Meiyo vy sa zatiaľ nepohnite od rodičov dobre?" prikázala im Masaki a oni si vzdychli. Po tom čo odišli nastalo v miestnosti hrobové ticho. "To je nuda. Oco poďme niečo robiť," otočil sa na Ichiga Meiyo. "A čo chceš robiť?" spýtal sa ho Ichigo a Meiyo sa zamyslel. "Už to mám! Poďme pozrieť deda!" vyhŕkol pochvíľke a Mamorove oči zažiarili. "Áno, áno! Dedo bude šťastím bez seba!" povedal a Ichigo sa chystal protestovať, že nič také sa nekoná, no než sa spamätal dvojčatá už boli preč. "Hej! Vráťte sa!" vyštekol a rozbehol sa za nimi. Než ich stihol dobehnúť už klopali na dvere Kurosaki domu. "Nie, okamžite sa schovajte!...

11.Kapitola Vošla som do ošetrovne, alebo skôr do našej malej nemocnice a pozrela na Takashiho, ktorý sedel v posteli. Okolo neho sedeli jeho vypatlaní kamaráti a Kouta. Pristúpila som k ním a oni na mňa s úsmevom pozreli. "Biba počul som ako si vynadala Somovi. To som rád ten bastard si to zaslúži," prehovoril Takashi a všetci okrem Kouta sa na tom zasmiali. "Och, áno a ty si zaslúžiš presne toto," otvoril som plechovku pomarančového džúsu a celú mu ju vyliala na hlavu dúfajúc, že sa jeho fialové vlasy, na ktorých si tak zakladá navždy zlepia. V miestnosti nastalo hrobové ticho, ktoré však bolo prelomené ich krikom či som úplne šibnutá. "Ty hlúpa hus! Čo si to urobila?!" začal po mne vrieskať Takashi. "To, čo si zaslúžiš!" hodila som do neho plechovku. "Prečo si na Somove dvere nasprejoval, že je vrah a monštrum?! Sám si monštrum väčšie ako on! Neurobil ti nič zlé! Ty bastard!" vrieskala som aj ja. "Kvôli nemu je Rindou mŕtvy a ta...

32. KAPITOLA "Počkať...." v tom sa Shandris zarazila.: "Prečo ma objímaš??" pozrela na Toushira. "Čo? Ty si mi skočila do náručia!" začal sa brániť. "Blbosť! To ty! Ty sa bojíš pavúkov???" začala sa škeriť. "Nebojím!" zasyčal po nej a to mu už Grimmjow položil pavúka na plece. "Wuaaaaaah!!" obaja vypískli, zatiaľ čo sa Shandris vzdialila od Toushira na 10 metrov on vyskočil pomaly na strop. Potom začal poskakovať a šľahať rukami aby ho zo seba striasol. "Grimmjow ty kokot!!! Zabi ho!!" odskočil a nacapil sa chrbtom o stenu. "Jašterička sa bojí pavúčika??" držal sa za brucho čo sa tak smial a tiekli mu slzy. To už aj Tsuki prišla do kuchyne keď počula toľko ziapotov. "Čo sa to tu deje??" spýtala sa. "Pavúk!! Zabi ho!" vyhŕkli Toushirou so Shandris na ňu. "Čo? Nikdy!!" cúvla. "Tam je! Pri tebe!" ukázal naňho Toushirou a keď ho zbadala vyskočila na kredenc.: "Grimmj...

Spolužiak: Keby ste uprostred testu náhodou počuli en ten týky tak so som ja. Tak čo maturanti a monitorujúci ako dopadli testy :D Ja mám z toho trošku zmiešané pocity, ale myslím si , že nad 33% som to dala (ďakujem Ishidom okolo seba, ktorý mi radili hlavne na slovenčine) :D No tá slovina ma dostala z tej som bola absolútne vytretá a to som si myslela, že slovinu dám bez problémov, no hneď ako som to otvorila a tam, že Jozef Mak už som vedela, ktorá pre mňa bije :D To za akého počasia zomrela Makova žena som vôbec nevedela a poradil mi to spolužiak, ktorého sa učenie skoro vôbec netýka a na hodiny chodí raz za uhorský rok, zaujímavé je, že všetko, čo som sa ho pýtala mal dobre a to si aj on sám len typol lebo mu bolo to písmenko sympatické a keď som mu to na druhý deň hovorila potom, čo som si pozerala odpovede tak na mňa šokovane pozrel a povedal: "Doprdele nakoniec ešte aj zmaturujem!" :D Sloh bol celkom v pohode až na ten diskusný, ten urývok od Smreka, to ako keď sa...

V prvom rade chcem zaželať všetkým maturantom veľa šťastia, aby ste to zajtra zvládli. Tentokrát som v tom s vami a to doslovne :D :D Som zvedavá ako to dopadne s mojim šťastím :D Tak teda veľa šťastia a mám tu pre vás pár bodov ako úspešne zmaturovať: 1. cestou do školy si pustite OST z Persony 3 Master of Tartarus a premenujte si ho na Master of Maturita 2. vojdite do triedy ako Ulquiorra a lá táto maturita je len odpad, ktorý nestojí za moje povšimnutie a tvárte sa pritom ako Kurosaki Ichigo aneb som váš spasiteľ 3. nezabudnite sladké, veľa sladkého a jedzte vždy keď sa vám bude dať presne ako L pretože cukor je dobrý na mozog 4. ak aj náhodou zistíte, že niektoré otázky neviete neprestávajte sa tváriť ako Aizen alias IDE TO PRESNE AKO SOM PLÁNOVAL 5. všetko robte so štýlom presne ako Gintoki 6. nezabudnite sa radiť s Ishidami akolo vás, tí to budú isto vedieť 7. po maturách sa naliapte ako Sinbad treba zapiť ci už smútok alebo radosť :D A ak sú niektorí takí sprostí ako ja tak sa n...

Druhá časť xD Kouta aktivoval mód streľby. Je to výborný sniper, strieľanie sa mu osvedčilo oveľa viac ako boj zblízka. To isté urobila aj Sakuya. Ja, Alisa a Soma sme zostávali verní mečom. Pozrela som na Shio pripravená ju vyzvať nech sa drží za nami, aby sa jej niečo nestalo, keď v tom Kouta zakričal: "Pozor!" Prekvapene som pozrela pred seba a v poslednej chvíli aktivovala štít, do ktorého narazilo čierne tenké ostrie. Keď Aragami videl, že útok nefungoval ostrie zasunul. Bol to Cocoon Maiden, Aragami, ktorý je ako rastlina. Zakorení sa do zeme a tam zostane. Iných Aragami k sebe láka svojou vôňou a potom ich zabije a požerie ako sa pokúsil mňa. Tiež vypúšťa ohnivé gule. Niekedy sa však stane, že priláka silnejšieho Aragamiho ako chcel a ten ho zabije, bohužiaľ to je už jeho riziko povolania. "Bastard," zavrčala som a odrazila sa nohou, vyskočila som do výšky pripravená ho zabiť, ale niekto ma predbehol. Shio cez neho prebehla takou rýchlosťou, že som ju ledva s...

Tak a je tu pokračovanie :-) 10.Kapitola "Decká som rád, že už ste živšie. Včera som sa o vás bál, keď som vás videl takých zničených," povedal Kouga, líder Petrovho oddielu a odpil si veľký dúšok z kávy. Ja, Kouta a Alisa sme sedeli s Petrovým oddielom v jedálni. Premerala som si ho očami. Sám bol dosť bledý a pôsobil veľmi vyčerpane. Ani sa mu nečudujem. S Rindouvom boli skvelí kamaráti. "Sme v pohode," usmial sa Kouta. "Hej, spolu to nejak zvládneme," pritakala som a Kouga sa usmial. "Aj spolu s nami však zelenáči?" pozrel na svoj oddiel. "Samozrejme, ale tých zelenáčov si láskavo odpusť," zašomral Yukiteru. Peter sa mi na to dosť sťažuje, že im Kouga stále hovorí zelenáči. Rád si ich tým doberá lebo vie ako to chalanov štve. Mimi je to jedno a ešte sa aj s Kougom na tom ako sa oni dvaja rozčuľujú veľakrát zasmeje. "A čo Sakuya? Ako to znáša ona?" spýtal sa Kouga. "No...nie je to bohviečo, ale snaží sa byť silná,"...

A je tu pokračovanie :-) "Kto je to?" spýtal sa Peter. "Eh...to som ja Kouta, chalani mi povedali, že si tu spolu s Bibi tak som sem prišiel lebo...nemám náladu byť sám," povedal smutne. Peter pristúpil k dverám a otvoril ich. "Ahojte," usmial sa na nás. Keď som ho zbadala, keď som uvidel ten smutný úsmev znovu ma premohol smútok a zase som mu podľahla. Zavzlykala som a vrhla som sa mu do náručia. Vošiel so mnou dovnútra a tiež sa rozvzlykal. "Hej no tak neplačte, neplačte...nepla..." Petrov hlas sa zlomil a tiež nás objal. Jeho plač bol tichý, vždy taký bol a o to viac bol bolestivejší. Stáli sme tam, objímali sa a plakali ako malé deti, ktoré stratili otca a zrazu nevedeli, čo majú robiť lebo zistili akí je svet krutí, akí sú ľudia krutí a ich otec tu viac nebol. Nebol tu, aby ich chránil pred tým zlom. Museli sa postaviť na vlastné nohy a vysporiadať sa s tým bez neho. A bolo to pre nich tak ťažké, bolo to pre nás tak ťažké, bolo to tak ťažké ...