God Eater (10.Kapitola - part 1)

Tak a je tu pokračovanie :-)

10.Kapitola

---

"Decká som rád, že už ste živšie. Včera som sa o vás bál, keď som vás videl takých zničených," povedal Kouga, líder Petrovho oddielu a odpil si veľký dúšok z kávy. Ja, Kouta a Alisa sme sedeli s Petrovým oddielom v jedálni.

Premerala som si ho očami. Sám bol dosť bledý a pôsobil veľmi vyčerpane. Ani sa mu nečudujem. S Rindouvom boli skvelí kamaráti.

"Sme v pohode," usmial sa Kouta.

"Hej, spolu to nejak zvládneme," pritakala som a Kouga sa usmial.

"Aj spolu s nami však zelenáči?" pozrel na svoj oddiel.

"Samozrejme, ale tých zelenáčov si láskavo odpusť," zašomral Yukiteru. Peter sa mi na to dosť sťažuje, že im Kouga stále hovorí zelenáči. Rád si ich tým doberá lebo vie ako to chalanov štve. Mimi je to jedno a ešte sa aj s Kougom na tom ako sa oni dvaja rozčuľujú veľakrát zasmeje.

"A čo Sakuya? Ako to znáša ona?" spýtal sa Kouga.

"No...nie je to bohviečo, ale snaží sa byť silná," vzdychla som si.

"Chúďa, pre ňu to musí byť o to ťažšie," zašepkala Mimi.

"Dobre, zmeňme tému. Znovu tu začínam cítiť tú emo auru," Peter začal okolo seba rozhadzovať rukami akoby sa snažil tú neviditeľnú auru odohnať na čom sme sa zasmiali.

"Dnes som nestihla vanilkový puding, nejaké prasce mi ho zjedli," zašomrala som.

"To som bol ja. Dal som si jeden, reku, keď ich tak vyjedáš tak skúsim a tak mi zachutili, že som zjedol aj tých zvyšných päť, čo tam ešte zostalo," povedal Kouga.

"Och, tak to je teda v poriadku. Zabudni na tú časť s tými prasatami," zašepkala som trochu zahanbene a všetci sa zase zasmiali.

"Dnes je tu akosi veľa ľudí," Peter sa rozhliadol dookola. Mal pravdu na to, že bolo už jedenásť hodín sa tu potulovala väčšina oddielov.

"Dnes sa bojuje len v rizikových situáciách a zajtra sa doobeda nebojuje vôbec," zašepkal Kouga a ja som pochopila. To kvôli Rindouvovi.

Zajtra má byť pohreb. Keďže sa telo nenašlo, ako to vždy po útoku Aragami býva, budú pochované iba jeho veci. Smutne som sklopila zrak.

Je to všetko tak ťažké a hlavne tak čerstvé.

"Alisa aj ty si nejak ticho. Dokopy si nám nič nepovedala. No tak hlavu hore dievča," snažil sa ju povzbudiť Kouga.

"Prepáčte ja len..." V tom sa dvere jedálne otvorili a v nich sa zjavil Paylor Sakaki.

"Tak tu ste!" Vykročil hneď k nám.

"No poďte. Skončil som s výskumom," chytil ma za ruku a začal ma ťahať. Alisa a Kouta sa vybrali za nami.

"S akým výskumom?" nechápala som.

"Však Shio, to dievča, napoly človek a napoly Aragami," povedal mi so svojim zvyčajným úsmevom a ja som si až vtedy spomenula na čisto bielu dievčinu so žltými očami. Pri tom všetkom, čo sa včera odohralo som na ňu úplne zabudla.

Vošli sme do jeho laboratória, kde už stál opretý o stenu Soma. Zazrela som na neho.

"Volal som aj Sakuyi. Za chvíľku by tu mala byť," usmieval sa Sakaki. Asi tak po piatich minútach, cez ktoré nikto z nás nepovedal ani slovo okrem Sakakiho, ktorý sa rozplýval nad novými poznatkami o Shio vstúpila dovnútra Sakuya. Vyzerala dosť unavene, ale aj tak sa na nás usmiala.

"Dobré ráno," pozdravila nás a potom pozrela na Paylora.

"Tak, čo od nás potrebuješ?" spýtala sa ho.

"Poďte za mnou," povedal potmehúdsky a pristúpil k dverám, ktoré sa nachádzali vedľa jeho pracovného stola. Priložil ruku ku skeneru a dvere sa pochvíľke otvorili.

Všetci sme vyvalili oči na to, čo sa v miestnosti nachádzalo.

Biele steny boli úplne počarbané pastelkami, na zemi sa váľali plyšiaci a iné hračky, ale to nebolo nič oproti obhryzenému nábytku. Naozaj všetko bolo obhryzené: gauč, stôl, skrine dokonca aj tí plyšiaci.

Uprostred celej tej spúšte sedela Shio a jedla modrú pastelku.

"Shio, čo to robíš?" vyhŕkla som , rozbehla sa k nej vytrhla jej pastelku z rúk.

"To nie je na jedenie," pokarhala som ju.

"Ale Shio je hladná," zašepkala sklamane.

"Sakaki prečo ste jej nedali jesť?! Vy tyran, toto hraničí už so všetkým. To neznamená, že keď máte radi pokusy musíte utýrať Shio k smrti!" vyprskol na neho Kouta, ktorého to dosť rozprúdilo.

"Hej, hej tak to nie je," obraňoval sa.

"Skutočnosť je také, že je napoly Aragami takže jej metabolizmus je oveľa väčší ako u normálneho človeka a to nie je všetko, chýba jej A73," zašepkal a my sme na ňu zhrozene pozreli. Netrvalo nám dlho kým sme si dali dve a dve dokopy a všetci okrem Soma sme od nej poriadnu kus odskočili.

"Chceš povedať, že nás môže zjesť?!" vyhŕkol Kouta.

"No teoreticky áno, ale prosím vás na rozdiel od Aragami má ľudský mozog a ľudské emócie. Dokáže rozoznať dobré od zlého aj keby vás chcela zjesť jej ľudskosť jej to nedovolí. To by už musela byť naozaj extrémne hladná,"

"Uh, Shio vás nezje. Ste priatelia," usmiala sa a ja som sa zrazu začala cítiť nejako previnilo, že som od nej odskočila akoby bola nejaké monštrum. Sakaki má pravdu, stále je to človek.

Zhlboka som sa nadýchla, usmiala som, podišla k nej a chytila ju za ruku.

"Keď chceš jesť, tak pôjdeme zohnať jedlo," ak potrebuje A73, aby prežila musíme ho ísť zohnať. Úsmev mi vďačne opätovala a zdvihla sa ešte stále ma držiac za ruku.

"Dobre, pošlem vás k starým skladom na konci mesta. Nachádza sa tam Chi-You, to by ju malo zasýtiť na tak dlhý čas kým nevyrobím Refund," povedal.

"A to má byť ako čo?" spýtala som sa ho.

"A73, získavam ho z tiel Aragami, ktoré tu máme, pridám pár chemikálii a vznikne skvelá náhrada pre Shio. Potom už nebudete musieť chodiť na misie zháňať jej jedlo a navyše ju to bude neustále udržovať sýtu takže sa jej metabolizmus začne správať ako u normálnych ľudí a nebude jesť všetko. Ale chce to čas. Zobral som jej krv, aby som zistil koľko A73 musí dostať do tela, aby bola sýta, no tak zatiaľ s ňou budete musieť chodiť takto zháňať jedlo" vysvetľoval.

"Oh, a ešte niečo. O Shio sa nikto nesmie dozvedieť," zašepkal.

"A ako s ňou máme prekĺznuť na misie?" spýtala sa ho Alisa a ja som jej musela dať za pravdu. Čisto biele dievča so žltými očami, ktorej nechty trochu vyzerali ako pazúry je moc nápadné.

"Nebojte sa na všetko som myslel. Mám tu tajný únikový východ a v tomto priestore nie sú žiadne kamery," usmieval sa.

"Nejaké silné opatrenia, nemyslíš?" Sakuya nadvihla jedno obočie.

"To je jedno, no tak vás pustím," stlačil tlačidlo, ktoré mal niekde pod stolom a nám sa v knižnici otvoril východ.

"Naozaj originálne, to ste odkukali zo Sherlocka Holmesa?" spýtala som sa ho.

"Milujem tvoje ironické poznámky, choďte si po Jinky a vyrazte," popohnal nás.

***

"Prečo zrovna Chi-You?" sťažoval sa Kouta.

"To mi hovor neznášam toho modrého bastarda. Nedokázala som ho doraziť ani pri simulácii, vždy to robil Peter ten sa po ňom hádzal ako divé zviera. Ale keď som sa o to pokúsila ja zdrhol!" sťažovala som sa.

"Simulácia? A čo naša misia spred mesiaca?" pri tej spomienke sa nám tváre skrivili hnusom a Sakuya sa začala smiať. Chi-You je obrovský modrý vták, ktorý má však aj ruky a dokonca aj obrovské nohy, na ktorých dokáže rýchlo bežať. Takže, aj keď mu odsekneme krídla uteká preč. Pri tej misii sme mu odsekli obidve krídla a tak som na neho išla skočiť, ale on sa po mne zahnal s tými labami, z ktorých vypúšťa elektrické gule. V poslednej chvíli sa mi podarilo aktivovať štít, ale elektrická guľa ma zasiahla takou silou, že ma odhodilo rovno do Kouta, ktorý sa chystal vystreliť. Obidvaja sme dopadli na zem ako vrece zhnitých zemiakov a pritom ako som do Kouta narazila sa mi podarilo ho kolenom zasiahnuť medzi nohy. Bolo to fakt komické, ja som kvílila, že ma bolí koleno, Kouta pišťal neprirodzeným hlasom, že jeho bolí niečo iné a to poriadne. Chi-You musel doraziť Soma, pretože Sakuya s Rindouvom sa z nás išli zadusiť smiechom, teda hlavne z chudáka Kouta.

"Bože, to bol trapas. Dúfam, že nebudem kvôli tebe neplodný," uškrnul sa a ja som ho buchla do pleca.

"Hádam nie, možno, že budeš mať iba trochu retardované deti," tentokrát pre zmenu priateľsky štuchol do pleca on mňa. Alisa so Sakuyou sa nás výborne smiali. Soma nič nepovedal ako obvykle a Shio nás so záujmom sledovala.

"Prečo sa smejete?" nechápala.

"Na tých vtipných zážitkoch," vysvetlil jej Kouta.

"Zážitky?" spýtala sa .

"Áno, to je keď s priateľmi zažiješ niečo pekné, vzrušujúce, niekedy aj zlé, ale neskôr sa na tom všetci zasmejete. Neboj aj ty si teraz naša kamarátka budeme mať kopu skvelých a vtipných zážitkov," usmiala som a jej tvár sa rozžiarila šťastím.

"Áno!" prikývla a bežala dopredu k Somovi.

"Soma aj s tebou bude mať Shio veľa pekných a vtipných zážitkov," hovorila horlivo.

"To teda nie," zavrčal a ďalej kráčal pritom jej nevenoval ani jeden pohľad. Shio sa prekvapene zastavila a ja som si vzdychla.

"Shio z toho si nič nerob Soma je suchár, ktorý nemá zmysel pre humor," upokojoval ju Kouta a pritom ju potľapkal po hlave.

"Čo je to suchár?" spýtala sa.

"Nudný a večne podráždený človek," Kouta zazrel na Soma, ale ten ho úplne ignoroval.

"Už sme tu tak zbystrite pozornosť," varovala nás Sakuya a my sme pozreli na úplne rozprášené a zničené sklady.