God Eater (11.Kapitola - part 1)

11.Kapitola

---

Vošla som do ošetrovne, alebo skôr do našej malej nemocnice a pozrela na Takashiho, ktorý sedel v posteli. Okolo neho sedeli jeho vypatlaní kamaráti a Kouta. Pristúpila som k ním a oni na mňa s úsmevom pozreli.

"Biba počul som ako si vynadala Somovi. To som rád ten bastard si to zaslúži," prehovoril Takashi a všetci okrem Kouta sa na tom zasmiali.

"Och, áno a ty si zaslúžiš presne toto," otvoril som plechovku pomarančového džúsu a celú mu ju vyliala na hlavu dúfajúc, že sa jeho fialové vlasy, na ktorých si tak zakladá navždy zlepia. V miestnosti nastalo hrobové ticho, ktoré však bolo prelomené ich krikom či som úplne šibnutá.

"Ty hlúpa hus! Čo si to urobila?!" začal po mne vrieskať Takashi.

"To, čo si zaslúžiš!" hodila som do neho plechovku.

"Prečo si na Somove dvere nasprejoval, že je vrah a monštrum?! Sám si monštrum väčšie ako on! Neurobil ti nič zlé! Ty bastard!" vrieskala som aj ja.

"Kvôli nemu je Rindou mŕtvy a takisto aj Dan!" vyhlásil.

"Nie! Ani jeden kvôli nemu nezomrel! Rindou sa obetoval, aby zachránil celý náš tím pred monštrom proti ktorému sme nemali šancu, spravil to čo každý správny líder a Dan si za to môže sám. Jeho vlastná sprostosť a namyslenosť ho zabili! Soma mu hovoril, že nemá ísť na tú Sariel, ale nedal si povedať!" môj vresk museli počuť až k informáciám.

"Hej? Hlavne, že keď zomrel vyhlásil, že to nie je jeho problém a že si za to môže sám, že vraj prečo by sa on mal starať o nejakého zelenáča!" odbil ma.

"Povedal to iba preto lebo ste ho hneď odsúdili! Aj keby povedal, že sa snažil, aby nezomrel nemalo by to žiadny význam lebo podľa vás je len obluda a vrah, tak sa radšej schoval za masku človeka, za ktorého ho všetci máte, aby nemusel tak trpieť, ale odpovedz mi, keby mu na ňom naozaj nezáležalo prišiel by mu na pomoc, pustil by sa sám do boja so Sariel, ktorá aj jeho mohla ľahko otráviť? Keby bol naozaj také monštrum a vrah zobral by raneného Dana odtiaľ preč, aj keď dobre vedel, že jeho stav je naozaj zlý? Veď v tej situácii mu bol len príťaž. Keby sa tam objavili ďalší Aragami musel by chrániť aj jeho aj seba, ale on to všetko riskol a doviedol ho až sem, pretože dúfal, že ho ešte zachránia. To monštrá a vrahovia nerobia," snažila som sa ukľudniť svoj hlas. Znovu nastalo ticho.

"Tche, je to obyčajná obluda! Všimla si, si ako sa jeho rany rýchlo liečia? A nehovor mi, že je dobrák, vykašľal sa na Dana, kvôli nemu zomrel on aj Rindou..." v tvári mu pristála facka. Jedna, druhá, tretia.

"Biba prestaň!" kričali po mne ostatní chalani a ja som sa na nich plná zlosti, ktorá mi úplne zaplavila celé telo, otočila.

"A vy?! Ešte ste mu aj pomohli a potom ste sa ku mne prišli žalovať ako malí zkurvení sopliaci, že vám dal na hubu. A ja ako taká krava som mu bola vynadať. Povedala som mu, že je arogantný bezcitný chudák a pritom ste to vy! Mal z vás radšej vymlátiť dušu a vaše odporne zakrpatené mozgy!" znovu som napriahla ruku, no tentokrát som ju zovrela v päsť pripravená udrieť ich. Až natoľko ma zaplavila zlosť, že som sa prestala ovládať, ale neznášam, keď niekto trpí kvôli hlúposti iných. Neznášam, keď nevinný človek musí trpieť kvôli arogantným hlupákom. Naozaj to neznášam!

V tom ma, ale niekto zozadu pevne chytil tak, že som sa nemohla ani pohnúť.

"Kouta, čo to robíš?! Pusť ma!" kričala som na neho.

"Upokoj sa Bibi," zašepkal a ja som pochvíľke svoju napriahnutú ruku pustila k telu. Kouta ma pustil a postavil sa predo mňa.

"Raz sme mali misiu, pri ktorej ma napadol Vajra," začal rozprávať kľudným hlasom otočený na chalanov.

"Odhodil ma do nákupného centra. Bol som ranený a bol som tam s ním sám. Soma a Bibi mi prišli na pomoc, ale Vajra bol silný a a ja som im v tej dobe bol na nič keďže som sa nevládal ani pohnúť. Správne by bolo keby ma tam nechali a zachránili sa, ale Soma tam zostal. Povedal Bibe, aby ma zobrala, že on sa o neho postará. Nemal proti nemu sám šancu, vedel to, ale aj tak tam zostal čím obetoval svoj život za môj. Nakoniec sme sa tam, ale z Bibi vrátili a pomohli sme mu. Teda Bibi, ja som len sedel na mieste a čakal na jej povel kedy mám vystreliť, ale aj tak. Soma bol schopný dať za mňa život. Neviem kto bol Dan, ale som si istý, že Soma urobil aj posledné, čo mohol, aby ho zachránil, pretože to je Soma, to je pravý Soma a nie tie vaše hlúpe klebety. Myslel som si, že máte viac rozumu. Hlavne ty Tatsumi a Shun," pozrel na nich a oni previnilo sklonili hlavy.

"Soma je môj priateľ a preto ak ešte raz zistím, že mu niekto z vás ublížil rozbijem mu papuľu osobne! Takže si daj pozor Takashi, aby ti naozaj ten tvoj malý mozoček nevyletel!" zvrieskol z ničoho nič aj on a všetkými od šoku trhlo. Kouta sa vždy usmieval, vždy bol optimisticky naladený. Nikdy som ho nevidela takto rozzúreného. Jeho príjemnú usmievavú tvár nahradilo také zachmúrenie a zlosť, že ho to robilo oveľa starším ako v skutočnosti bol a hlavne hrôzostrašným.

"Poď Bibi s týmito kreténmi si viac nemáme čo povedať," otočil sa na mňa a vybral sa preč.

"Prvý oddiel magori. Dobre si nás zapamätajte," uškrnula som sa a vybrala som sa za ním.

***

"Ti bastardi. Mali by za to zhorieť v pekle!" Alisa bola taká rozprúdená, že jej ženské črty zmizli a nahradila ich nejaká hrozivá bohyňa pomsty.

"Musíme sa Somovi ospravedlniť," zašepkala som a ona prikývla.

"Ale len tak prísť a povedať prepáč? Musíme vymyslieť niečo lepšie niečo čím by sme si získali aj jeho dôveru," hútala. V tom sa Kouta zdvihol.

"Mám jeden nápad," povedal.

***

"Sherlock je tu Soma?" spýtala som sa Sakakiho, keď nás vpustil do pracovne.

"Mohla by si, si odpustiť tú iróniu? A áno je tu, je vzadu so Shio," usmial sa a ukázal na dvere vedľa pracovne.

Pozrela som na Alisu a Kouta a tí prikývli. Otvorila som dvere a pozrela na Soma, ktorý sedel na stoličke a pozoroval Shio, ktorá mu ukazovala nejakú obrázkovú knižku.

"Ahojte," zakývala nám Shio.

"Už ste kamaráti? To som rada," usmiala som sa a Shio prikývla.

"Soma sa Shio ospravedlnil. Shio je rada, pretože Soma povedal, že je jej kamarát," švitorila veselo a my sme sa na Somu uškrnuli.

"Tche," odfrkol si a chcel odísť, ale všetci traja sme mu zatarasili východ.

"Čo je?" nedôverčivo si nás premeral.

"Soma veľmi nás mrzí, čo sme ti dnes povedali. Naozaj chceme byť tvojimi priateľmi, ale ty nám neveríš preto od nás prosím prijmi toto. Na znak dôvery, na to, že vždy budeme na tvojej strane. Odteraz až navždy," povedal Kouta, ktorý pred neho predstúpil a podal mu do ruky malé vrecúško, ktoré sa zmestilo do dlane.

"Čo? Čo to má byť? Nepotrebujem vašu ľútosť..." keď zbadal na batôžku svoju hlavu v chibi forme, ktorú tam nakreslila Alisa sekol sa.

"Otvor to. Sľubujem, že z toho na teba nič nevyskočí," povedal Kouta, ale Soma sa netváril nejak nadšene.

"No tak Soma otvor to!" popohnala ho Shio a on si vzdychol. Otvoril modré vrecúško a zostal úplne zaskočený. Vytiahol odtiaľ:

"To je tvoja súčiastka do motorky," pozrel na Kouta a ten prikývol. Kouta zháňal tú súčiastku veľmi dlho a náhodou ju našiel v starej garáži okolo ktorej sme išli na jednej z misií. Bol z toho nadšený ako malé dieťa, pretože s tým sa jeho motorka bude môcť konečne pohnúť. Vytiahol odtiaľ ďalšiu vec. Prsteň. Tentokrát pozrel prekvapene na mňa. Bol to prsteň mojej mamy, posledná vec, ktorú som od nej mala potom, čo som stuhu stratila. Vedel to, pretože som im hovorila, že sa nič nedeje, keď som stuhu stratila, pretože mám ešte jej prsteň.

Posledná vec, ktorú vybral bola Matryoshka, tá najmenšia, ktorá sa nachádzala ako posledná v bruchu.

"To bol darček od mojich rodičov na našom poslednom rodinnom výlete. Je pre mňa veľmi vzácna," usmiala sa Alisa. Soma veci povracal naspäť.

"Čo to má byť? Ja to nech..."

"Nie, nevezme si to späť. Je jedno, čo s tým spravíš je to len na tebe. Viem, že nám neveríš preto ti dávame toto. Naše najdrahšie poklady. Je to sľub dôvery, že vždy budeme na tvojej strane a nikdy ťa nezradíme. Je jedno kto si a aký si, dôležité je, že si náš priateľ," usmiala som sa na neho a on si nás stále prekvapený premeral.

"Ale..." zašepkal a sklonil zrak.

"Nemusíš nám hneď začať dôverovať, ale postupne preto sme ti dali aj naše poklady. Opatruj ich kamoško," Kouta k nemu pristúpil a potľapkal ho po pleci.

"Nechytaj sa ma," zavrčal Soma.

"Och, kamoško mňa už nenaštveš. Budem tvoj otravný kamarát až do skončenia tvojich dní a potom, keď sa stretneme na onom svete zas budem tvoj otravný kamarát. A aby si vedel od dnešného dňa s nami povinne pozeráš Bugarally," oprel sa o jeho plece a pritom sa na neho uškŕňal. Kým Soma stihol niečo odvrknúť objala ho zozadu Shio a on sčervenal.

"Shio je rada, pretože Soma má teraz kamarátov. Úžasných kamarátov. Soma už nie je sám, pretože má Shio, Alisu, Kouta, a Bibu. Budeme mať veľa spoločných zážitkov," štebotala radostne.

"Veru to budeme mať a teraz rodinné objatie!" vyhŕkla som a vrhla som sa aj s Alisou, Shio a Koutom na Soma. Všetci sme ho objali úplne ignorujúc jeho hromženie, že ho máme pustiť.