God Eater (11.Kapitola - part 2)

---

"Bibuš, Luky volá!" zakričal na mňa z konca chodby Peter, keď som sa zrovna chystala do svojej izby. Šťastne som na neho pozrela, rozbehla sa k nemu a vytrhla mu mobil z ruky. S Lukym sme si neustále písali a aj sme s ním často telefonovali.

"Luky ahoj. Ako sa máš?" spýtala som.

"Ale výborne ako ináč, ale počul som, že vy zrovna nie. Kvôli Rindouvovi," jeho veselý hlas trochu posmutnel.

"Zajtra je pohreb," zašepkala som.

"Je mi to ľúto Bibka," musela som párkrát zažmurkať aby mi slzy nevyhŕkli z očí.

"Luky radšej sa o tom nebavme iba ma rozplačeš," zašepkala som.

"Prepáč ty naše slniečko. Tak ti poviem niečo veselé. Včera som objavil slúchatka Hatsune Miku presne tie, ktoré si chcela. Malo to byť prekvapenie na narodeniny, ale keď si taká smutná," moje oči sa okamžite rozžiarili.

"Vážne? To je úžasné! Ako sa ti to podarilo?! Ja ťa zbožňujem Luky! Pošli mi ich prosím, prosím, pekne prosím," prosíkala som a on sa začal smiať.

"Musíš vydržať ešte pekne mesiac," povedal so smiechom.

"Ale..." v tom mi Peter vytrhol mobil z ruky.

"Daj to sem ty egoista," povedal a priložil si mobil k uchu.

"Luky vieš čo? Líder mi povedal, že som na zelenáča dosť silný..." začal sa vykecávať.

Nakoniec sme sa o mobil skoro pobili tak sme si ho dali na repárky. Rozhovor sme ukončili až pred večerou.

"Peter nebudeme dnes s vami večerať ideme sa najesť so Shio nevadí?" povedala som mu pred tým než sme vošli do jedálne.

"Samozrejme, že nie. Som rád, že sa o ňu tak staráte, ale na raňajkách sa vidíme," uškrnul sa a ja som prikývla. S Koutom a Alisou sme si nabrali jedlo a vybrali sa za Sakakim do jeho pracovne.

"Idete jesť so Shio? To je tak milé. Je tu aj Sakuya," usmial sa a otvoril dvere do izby Shio.

Nakukli sme dovnútra. Shio stála s rozpaženými rukami a Sakuya ju metrom merala zo všetkých strán.

Soma sedel na gauči a nezaujato to sledoval.

"Sakuya, čo to robíš?" spýtal sa Kouta.

"Idem jej šiť šaty tak si beriem jej rozmery," usmiala sa.

"Och, vážne a môžem ti s tým pomôcť? Milujem módu," Alisi zažiarili oči a Sakuya s úsmevom prikývla.

"Budem rada lebo už sa nemôžem dívať na to v akých handrách behá," vzdychla si a pozrela na dotrhanú zásteru s červeným šabľozubým tigrom.

"Sherlock sa o ňu vôbec nestará," zazrela som na Sakakiho.

"Prečo mi tak stále hovoríš?" zamrmlal.

"No nič odložte to. Shio priniesli sme jedlo, najeme sa všetci spoločne," povedal Kouta a my sme na stôl položili kuracie krídla a žemle, ktoré sme zobrali z jedálne. Ešte sme nakúpili aj čokoládu a vody.

"Budeme jesť spoločne?" Shio zažiarili oči a my sme prikývli.

"Skvelé!" zvýskla a posadila sa vedľa Soma. Z druhej strany si k nemu sadol Kouta a vedľa neho Alisa. Ja so Sakuyou sme si priložili stoličky a zavolali sme aj Sakakiho, ktorý sa posadil na vankúš.

"A potom si pozrieme Bugarally," vyhlásil Kouta a všetci sme sa usmiali.

***

Druhý deň som na raňajky išla s ťažkým srdcom. Mala som na sebe čiernu sukňu a čiernu košeľu. Vošla som do jedálne a všetky oči spočinuli na mne. Každý v miestnosti bol oblečený v čiernom ako ja. Vzdychla som si a podišla k dvom spojeným stolom, kde sedel Petrov oddiel a náš okrem Soma.

Všetko prebehlo v úplnom tichu a v tom istom tichu sme sa vybrali aj pred brány God Eatra, do jeho zadnej časti, kde bol cintorín. Ako jeho oddiel sme museli stáť úplne vpredu pri pomníku s jeho menom. Vedľa nás stála aj Tsubaki, jeho sestra. Hlavu mala zdvihnutú a upierala pohľad na pomník. Aj keď sa snažila tváriť silno za jej zelenými očami sa leskol smútok.

Pozrela som sa dookola, ale Soma som nevidela.

Všimla som ho až pochvíľke, keď k nám kráčal veľkým oblúkom okolo davu. Mal na sebe čiernu košeľu, čierne nohavice a aj kravatu. Bol to nezvyk vidieť ho bez kapúce a navyše, keď bol oblečený celý v čiernom jeho biele vlasy pútali na seba ešte viac pozornosti. Hlavu mal však vystretú a tváril sa chladne ako vždy.

Skoro všetky pohľady spočinuli na ňom a akoby to nestačilo decká si začali aj niečo šomrať. Kouta pri mne slabo zavrčal, ale podarilo sa mu vystrúhať úsmev.

"Soma švihni, zase si dávaš na čas," povedal a vybral sa mu vztriec. Mrava deciek hneď stíchla, ale na to sa spustila ďalšia. Ja som sa však len usmiala. Kouta mu niečo bľabotal a pritom obidvaja kráčali k nám. Áno, Soma nemusí viac kráčať cestami sám.

Podišiel k nám a všetci sme spolu pozerali na pomník.

Sakuya už ani slzu nevyronila, ale jej pohľad bol prázdny. Alisin pohľad bol taký istý a tiež bol veľmi utrápený. Na Koutovi sa zračil veľký smútok a aj za Somovim chladným pohľadom som ho videla. Pozrela som znovu na Rindouvove meno.

Všetci sme boli smutní, no každý z nás piatich dal sám sebe tichú prísahu, že nebude plakať, že neukáže pred všetkými svoju slabosť a svoju bolesť.

Johannes pochvíľke došiel a postavil sa tiež k jeho pomníku. Otočil sa k všetkým a premeral si nás pohľadom.

"Rindou bol úžasný bojovník," začal svoj preslov.

"Tiež to bol môj dobý priateľ a o to viac sa mi jeho strata zle znáša," jeho hlas bol až tak plný bolesti, že keby som nepozerala Rindouvove záznamy zhltnem mu to. Tomuto človeku som už však neverila. Navyše podľa Rindouva chystal niečo veľké, a že celý projekt Aegis je len zásterka.

Čo len môžeš skrývať Johannes? Musím to zistiť, za každú cenu. Dokončím to, čo Rindou začal. Zistím prečo zabil Rindouva. Musím, pretože inak Rindou zomrel úplne zbytočne.

"Chcel by jeho oddiel niečo povedať?" prerušil ma z myšlienok z ničoho nič Johannes. Povedať? My sme si mali niečo pripraviť? No nikto z nás sa neozval. Ale ak tam niekto nepôjde bude to vyzerať akoby sme si ho vôbec nevážili.

Moje nohy sa pohli automaticky. Neznášam, keď sa moje telo hýbe automaticky a kašle na to, že mu mozog kričí akú sprostosť robí.

Postavila som sa pred všetkých. Koutovi a Alisi padli sánky a Sakuya so Somom prekvapene zažmurkali. Celé moje vnútro kričalo aká som sprostá, ale už nebolo cesty späť. Zhlboka som sa nadýchla.

"Včera som vyliala pomarančový džús na Takashiho," začala som a aj ostatní šokovane vytreštili oči. Potom pozreli na Takashiho, ktorý po mne zazeral.

"No a potom som ho ešte aj prefackala, ale to je nepodstatné. Stavím sa, že keby to zistil Rindou smial by sa, aj keď by mi predtým vynadal, že neviem vôbec ovládať svoj hnev. Áno, to bolo jeho obľúbené: Relax decká, všetko ide vyriešiť s kľudom. Mier nadovšetko," zarecitovala som jeho obľúbený citát a pár ľudí sa pousmialo.

"Ibaže Takashi si to zaslúžil takže by mi Rindou na to povedal, že mám jediné šťastie, že som na neho nevyliala jeho milované pivo," na to sa už väčšina ľudí zasmiala.

"A keďže to bolo zaslúžené nepotrestal by ma ako zvykol, keď som urobila niečo zlé a to tak, že by mi zase ukradol všetky série Dr. Housa tým, že by sa ku mne vkradol cez balkón. Robil to dosť často. Liepal sa z balkóna na balkón len, aby si mohol zobrať niečo, čo potreboval a zrovna to nemal. Neznášala som, keď mi bral sladké," zašomrala som a ľudia sa znovu zasmiali.

"To bol náš Rindou," zakričal Kouga a všetci prikývli. Pozrela som na Tsubaki a ona na mňa s úsmevom žmurkla.

"Najlepšie na tom bolo, že keď som ho obvinila, že je len obyčajný zlodej ohradil sa, že sme rodina a tá si všetko požičiava," pozrela som na jeho pomník a potom na náš oddiel.

"Áno, vždy chcel, aby sme držali pokope ako rodina a preto budeme v jeho želaní naďalej pokračovať, pretože nie je nič lepšie ako mať milujúcu rodinu, ako kráčať po ceste životom s ľuďmi, ktorí vás majú radi a urobili by pre vás všetko na svete," hlas sa mi zatriasol, ale usmiala som sa na nich. Všetci my úsmev opätovali dokonca sa mi zazdalo, že aj Soma sa sám pre seba pousmial. Znovu som pozrela na Rindouvov pomník.

"Ďakujem ti za všetko Rindou. Nie len ja. Celý prvý oddiel ti ďakuje za všetko, čo si nás naučil. To, že si vždy stál na našej strane a dával nám svoju lásku," zašepkala som a položila som k pomníku bielu kvetinu, ktorú som doteraz držala v ruke. Musela som pritom párkrát zažmurkať, aby som potlačila slzy. Celý náš oddiel urobil to isté a potom aj ostatní. A všetci mu ďakovali, pretože každého niečo naučil a každý ho mal rád, pretože Rindou bol úžasný človek, ktorý nerobil rozdiely a všetkých sa snažil chrániť.

Ďakujem Rindou.