Daughter Of The Future (13. Kapitola)

13. Kapitola

---

"Oh, takže..." Orihime sa na viac nezmohla.

Mamoru si trochu sklamane pozrel už celý prst a popod nos si zašomral, že s pol prstom bol aj tak viac cool.

"Teta Orihime mohli by sme sa s tebou porozprávať o samote?" spýtal sa Kai a ona pochvíľke prekvapenie prikývla.

"Mamoru, Meiyo vy sa zatiaľ nepohnite od rodičov dobre?" prikázala im Masaki a oni si vzdychli.

Po tom čo odišli nastalo v miestnosti hrobové ticho.

"To je nuda. Oco poďme niečo robiť," otočil sa na Ichiga Meiyo.

"A čo chceš robiť?" spýtal sa ho Ichigo a Meiyo sa zamyslel.

"Už to mám! Poďme pozrieť deda!" vyhŕkol pochvíľke a Mamorove oči zažiarili.

"Áno, áno! Dedo bude šťastím bez seba!" povedal a Ichigo sa chystal protestovať, že nič také sa nekoná, no než sa spamätal dvojčatá už boli preč.

"Hej! Vráťte sa!" vyštekol a rozbehol sa za nimi.

Než ich stihol dobehnúť už klopali na dvere Kurosaki domu.

"Nie, okamžite sa schovajte!" dobehol k ním, ale už bolo neskoro. Dvere sa otvorili a Isshin, ktorý z nich vyšiel prekvapene pozrel na Ichiga.

"Synak to si už tak lenivý, že ti je zaťažko zobrať si aj kľúče?" spýtal sa ho a v tom mu pohľad padol na malých chlapcov, ktorí stáli vedľa neho.

"Ale, ale nebodaj si, si priniesol potomkov," zasmial sa nad vlastným vtipom, no keď dvojčatá naraz vyhŕkli: "Dedo," úsmev na perách mu zamrzol.

"Čo ste to povedali?" spýtal sa neveriacky.

"Dedo tak rád ťa vidím! Ty si nezostarol ani o deň!"

"Tomu ver! Dedo je stále rovnako cool! To je skvelé!"

"Aha, aj bradu stále má!"

"Aj ten svoj doktorský plášť!" Prekrikovali sa jeden cez druhého. Isshin ochromený šokom prechádzal pohľadom z jedného na druhého až nakoniec pozrel znovu na svojho syna.

"Oyaji...vieš ja..." snažil sa mu to nejak vysvetliť.

"Ichigo," prerušil ho Isshin, "Myslíš si, že si môžeš ROBIŤ TAKÉTO ŽARTY ZO SVOJHO OTCA!" vyprskol a kopol ho do hlavy až Ichigo odletel hodný kus dozadu.

"Vau, to bolo pekná rana dedo," vyhŕkol Meiyo.

"Ale na to, aby skolil oca to nestačí," skonštatoval Mamoru. Ichigo sa rýchlo zviechal a chystal sa Isshinovi uštedriť päsť, ale ten ho zastavil. Obidvaja sa medzi sebou pretláčali ako malé deti zazerajúci jeden na druhého.

"Oyaji nechaj ma to vysvetliť," zavrčal.

"No to som zvedavý, čo mi povieš a prvý apríl neberiem," zavrčal aj on.

Neskôr všetci štyria sedeli v kuchyni. Vládlo tam hrobové ticho, ani dvojčatá sa neodvážili prehovoriť, a to už bolo, čo povedať.

"Takže toto sú tvoje deti z budúcnosti?" ubezpečoval sa Isshin.

"Áno," pritakal Ichigo.

"Koľko tých detí máš?" pýtal sa ďalej.

"Podľa všetkého štyri," zamrmlal.

"Áno, Kai nii-chan má sedemnásť, Masaki nee-chan má pätnásť a my máme jedenásť," pripojil sa do toho Mamoru.

"Aby sme si to ujasnili, ja som o päť minút starší," zazubil sa Meiyo.

"Hej! Prestaň zase s tým, že si starší ako ja! Päť minút nič neznamená!" vyprskol na neho Mamoru.

"Ale znamená! Päť minút ti môže zmeniť celý život, napríklad môžeš sa stať starším z dvojčiat, podpichol ho Meiyo a Mamoru mu vyplazil jazyk.

"To znamená..." zašepkal Isshin a všetci na neho prekvapene pozreli. Zrazu sa prudko zdvihol zo stoličky, schytil Mamora aj Meiya a doviedol ich:

"MASAKIIII!" vyhŕkol, "Pozri na to! Sme starí rodičia! Tak predsa len Ichigo nie je impotentný ako som si myslel! Naopak, je celkom plodný! A ja som sa začínal báť, že je možno aj gay, keď ešte nemá ani frajerku a pozri ho! Tichá voda brehy myje!" nalepil sa na plagát Masaki a dvojčatá si vzdychli. Ichigo očervenel ako paprika a schytil Isshina za golier.

"Čo to rozprávaš pred deťmi?!" vyprskol.

"Prepáč, ja len, že sa mi uľavilo," uškrnul sa.

"Tak teda vy ste moji vnúčikovia," sklonil sa k dvojčatám a tie veselo prikývli.

"No to je úžasné! Som skvelí dedo čo?" uškrnul sa.

"Samozrejme! Ten najlepší na svete!"

"Stále chodíme k tebe na prázdniny!"

"Učíš nás všelijaké triky!"

"A si zábavný!" Znovu sa začali prekrikovať.

"Och, ja som vedel, že budem skvelý dedo a čo by ste povedali..." Začal s nimi horlivú debatu. Ichigo ich najprv v tichosti sledoval a potom sa usmial. Nemohol si pomôcť, ale dvojčatá sa povahovo podobali na jeho otca.

"Karaoké!" vyhŕkli zrazu naraz a Ichigo prekvapene zažmurkal.

"Čože?" spýtal sa.

"Ideme si zaspievať karaoké, pridáš sa oco?" spýtal sa ho Mamoru.

"Nie, neviem spievať," zamumlal.

"Klamár! My vieme, že vieš spievať! A výborne! Doma s nami často spievaš karaoké!" ukázal na neho prsom Meiyo.

"Čože? Ja s vami spievam?" neveriacky pootvoril ústa.

"Samozrejme. Celá rodina spievame karaoké a niekedy si dávame rodinné súťaže s ostanými," usmial sa Meiyo.

"Samozrejme, že kecá. Keď mu ešte nehrabalo v hlave a nesprával sa ako úplne emo vedel si zabrnkať na gitare a zahrať si nejakú pieseň," povedal Isshin a Ichigovi navrela žila.

"Ja sa nesprávam ako emo!" vyprskol.

"Tak pardon, pretiahnutý ksicht," opravil sa Isshin a on zaškrípal zubami. Dvojčatá sa začali smiať a on si vzdychol.

"Zaspievajte si, keby niečo som vo svojej izbe," zamumlal a vybral sa hore. Keď otvoril dvere prekvapene pozrel na posteľ, kde sedela Rukia. Okamžite sa začal červenať. To má byť akože potom všetkom s ňou v jednej izbe? A o čom sa má s ňou rozprávať? Čo jej má povedať?

Pomaly vošiel dovnútra a sadol si vedľa nej.

"Takže..." začala a on čakal čo mu povie.

"Máme spolu rodinu," povedala a on nebadane prikývol.

"To znamená, že...sa musíme mať radi," pozrela na neho a on musel odvrátiť svoju červenajúcu sa tvár.

"Asi áno," zamumlal. Zostalo ticho.

"Miluješ ma Ichigo?" spýtala sa pochvíľke šeptom a on na ňu prekvapene pozrel.