God Eater (12.Kapitola - part 1)

12. Kapitola

---

"Vyhrali sme!" zakričala som šťastne a so Shio sme sa veselo objali.

Potom sme pozreli na Soma.

"To vďaka tebe Soma, človek by nepovedal aký múdry si," podpichla som ho a on si vzdychol.

"Soma je najmúdrejší," Shio ho veselo objala a on sa znovu začal červenať.

"Len sa z toho nepototo. Neznášam túto hru," Kouta zagánil na Activity a my sme sa zasmiali.

Bol to týždeň od Rindouvovho pohrebu. S Petrom sme odvtedy pozerali iba jednu nahrávku, a to úplne poslednú, ktorú nahral, kde spomínal, že Alisa sa mu zdá nejaká nesvoja, keď je s ním akoby sa ho bála. Navyše som bola nútená dať Sakuyi jeho náramok lebo si ho hneď po pohrebe vypýtala. Sľúbila mi však, že sa o ňom Johannes nikdy nedozvie. Ona ho aj tak neznášala.

Viem, že Sakuya tam tiež hľadala tie záznamy, ale o tom som jej nemohla povedať, nemohla som ju tak ohroziť, nikoho z našeho oddielu.

"Biba," zašepkala z ničoho nič Alisa a my sme na ňu pozreli. Celý tento deň bola veľmi sklesnutá. Po dobu troch dní, čo hráme Activity bola vždy pritom živá a výborne s Koutom a Sakuyou v týme pracovala, dokonca predvádzala aj rôzne smiešne kúsky, keď prišlo na ukazovanie, ale teraz bola bez života.

"Mohla by si nachvíľočku?" spýtala sa a ja som prikývla.

Išli sme k nej do izby a posadili sa na gauči.

"Ja...chcela som sa ťa spýtať či by si so mnou nešla na misiu," povedala pochvíľke. Prekvapene som na ňu pozrela.

"Počula som ich ako sa rozprávajú. Že som k ničomu, že som slabá a majú pravdu," smutne pozrela do zeme.

"Čo? Alisa to nie je pravda! Kto ti to povedal?!" vyhŕkla som.

"To je jedno, pretože majú pravdu. Preto ťa žiadam, aby si so mnou išla na misiu," pozrela na mňa a ja som sa pochvíľke usmiala.

"No jasné, veď ešte len ukážeme tým idiotom kto je slabý," žmurkla som a ona prikývla.

"Hibari musíš tam mať nejakú poriadnu misiu toto sú hlúposti. Cocoon Maiden? Prosím ťa, dá ho dole aj úplný začiatočník," zapichla som oči do Hibari, červenovlasej dievčiny, ktorá mala na starosti delenie misií a všetky informácie týkajúce sa našej základne. Alisa vedľa mňa len ticho stála a nervózne ťukala prstami do pultu.

"Biba, ale ja tam vážne nič iné teraz nemám. Ach, tu je jeden Borg Camlann, ale to je.."

"Berieme!" vyhŕkla som a ona vytreštila oči.

"Ale Biba Borg Camlann nie je misia pre dvoch začiatočníkov," snažila sa mi oponovať.

"Čo by nebola. A navyše JA nie som začiatočník. Čo s tým stále máte? Neboj sa a daj nám tú misiu," zapichla som do nej oči a ona si vzdychla.

"Keď to zistí Johannes zabije ma," zašomrala.

"Neboj nezabije, poviem mu, že som ťa prinútila," Hibari si znovu vzdychla, ale začala do počítača niečo ťukať, čo znamenalo, že nám priraďuje misiu.

"Hej, Hibari-chan ahoj, máš pre mňa nejakú misiu?" o pult sa oprel hnedovlasý chalan v červenej mikine a v bielych nohaviciach. Tatsumi O'Mori, jeden z tých kreténov, ktorý stáli za Somovými nasprejovanými dverami.

Zazrela som na neho a on sa pochvíľke na nás otočil. Keď ma zbadal trošku cúvol.

"Och, Biba...ako vidím si ešte stále naštvaná," nasilu sa usmial.

"To teda som," zavrčala som.

"Ale no tak...veď, dobre bol som idiot, ale aspoň si to priznám," zašomral.

"Keď sa ospravedlníš Somovi potom sa môžeme porozprávať," otočila som sa naspäť k Hibari a tá na neho tiež zazrela.

"Biba má pravdu, mal by si sa mu ospravedlniť," zašomrala a on na ňu vyvalil oči.

"Ale no tak Hibari-chan nehnevaj sa na mňa aj ty," začal prosiť o odpustenie, pretože do Hibari už bol dlho blázon.

"Dobre, môžete ísť na misiu," usmiala sa na nás.

"Na misiu? Vy dve idete spolu na misiu a proti čomu?" spýtal sa nás.

"Proti Borg Calannovi," odpovedala mu Alisa. A jeho oči sa teraz rozšírili šokom.

"Zbláznili ste sa?! Nič v zlom, ale stále ste len zelenáči! Nemôžete ísť na misiu proti tej oblude," vyhŕkol.

"No dovoľ! Ja som sa za posledný mesiac dosť zlepšila a Alisa je tiež dosť silná," zavrčala som a on si ju nedôverčivo preskúmal.

"No ja neviem..." zašomral.

"Dobre, ahoj. Ďakujem za misiu Hibari," usmiala som sa, do ruky chytila Jinku opretú o pult a spolu s Alisou som sa rozbehla k východu.

***

"Rozprávala som sa so Sakuyou a o tom, čo som spôsobila," začala Alisa a ja som na ňu prekvapene pozrela.

"Vieš teraz, keď robíme tie šaty pre Shio spolu trávime dlhý čas. Ospravedlňovala som sa jej za to, že je kvôli mne Rindou mŕtvy, pretože som nebola schopná nič spraviť a ona mi povedala, že sa na mňa nahnevá, že nikto z nás za to nemôže. Je tak milá a láskavá. Veľmi sme sa spriatelili," usmiala sa a ja som jej úsmev opätovala.

"Tak to som veľmi rada a už si to prosím ťa nevyčítaj. Sakuya má pravdu nikto z nás za to nemôže," Áno, môže za to Johannes. Isto vedel o tej príšere a naschvál nás tam poslal. Chcel obetovať aj naše životy len preto, aby konečne odstránil Rindouva z cesty.

V tom som začula nejaký šramot. Pozrel som nakoniec dlhej diaľnice, ktorá sa nachádzala kúsok od oceána. Borg Camlann, ktorý pripomínal obrovského škorpióna, bol k nám otočený chrbtom a žral mŕtvolu nejakého iného Aragami.

"Vieš do čoho ideme. Pozor na jeho chvost je veľmi nebezpečný. Všimneš si, keď sa s ním bude chcieť ohnať lebo sa natočí prednou stranou tela a potom ňou švihne aj spolu s chvostom," povedala som a ona prikývla.

Obidve sme sa na neho rozbehli, čo okamžite začul. Keď nás zbadal zareval a rozbehol sa nám vztriec.

Alisa prepla na mód streľby a vystrelila, energia oranžovej farby v tvare gule do neho vpálila a jeho trochu odhodilo dozadu. Na to som sa ja dostala tesne k nemu a švihla ho do hlavy.

Tvrdá koža ako pancier na jeho hlave zachrapčala a kúsok sa z nej zlomil, ale ani zďaleka to nestačilo na to, aby zomrel. Znovu hlasno zareval úplne rozzúrený mojim útokom a jeho chvost vyletel do výšky. Vedela som, čo sa bude diať.

"Alisa dozadu!" zvrieskla som, ona od neho odskočila o pekný kus späť a skryla sa za zničenú asfaltku, ktorá sa nachádzala na boku cesty. Ja som od neho tiež odskočila, ale nestihla som tak ďaleko ako Alisa. Borg Camlann začal okolo seba trieskať chvostom, ktorého koniec bol napustený jedom. Aktivovala som štít a chvost sa do neho narazil. Útok ma odhodil a ja som zaletela až za Alisu.

"Do čerta," zamumlala som a zdvihla som sa zo zeme. Rýchlo som pribehla k Alisi.

"Musíme sa dostať pod neho a útočiť mu na nohy, keď ho zrazíme k zemi je náš," rýchlo som jej povedala kým sa k nám blížil.

"Budem robiť návnadu," dodala som a jej oči sa šokovane rozšírili.

"Ale.." začala.

"Alisa toto je tvoj boj," vážne som na ňu pozrela a ona pochvíľke prikývla. Zase sme boli nútené odskočiť lebo začal chvostom útočiť do všetkých strán, keď prestal vyhŕkla som:

"Teraz!" Obidve sme sa na neho rozbehli, ale keď videl, že sa k nemu nebezpečne blížime, natočil sa prednou stranou svojho tela doprava.

"Pozor chvost!" skríkla Alisa a ja som aktivovala štít. Borg Camlann sa okolo celej svojej osi zahnal chvostom a nás zase odhodilo.

"Do riti," zašomrala som a vytiahla som z hnedej taštičky upevnenej na ľavej zadnej časti trupu malú bielu bombičku. Alisa urobila tak isto.

Obidve sme sa k nemu zase rozbehli no, keď sa chcel zahnať chvostom hodili sme bombičky na zem k jeho hlave. Tie vybuchli a jeho ožiarilo biele svetlo, s nami to nič neurobilo, ale jeho to na chvíľku oslepilo.

Alisa sa za ten čas dostala za neho a keď pochvíľke znovu zaostril videl už iba mňa. Napriahol pred seba klepetá a chcel sa na mňa rozbehnúť, aby ma mohol prevalcovať ako tank. No zrazu sa okolo neho rozprskla krv a jedna z jeho nôh sa oddelila od jeho tela nasledovaná hneď ďalšími dvoma. Ukrutne zareval a Alisa od neho odskočila. Spadol na zem a ja som sa na neho rozbehla. To isté urobila Alisa, obidve sme skočili do výšky a preťali mu hlavu. Nestihol vydať ani hláska. Jeho obrovské telo ochablo a viac sa ani nepohlo.

"Zvládli sme to," zašepkala Alisa a objala ma.

"Zvládli sme to!" výskala šťastím.

"No jasné veď sme najlepšie," uškrnula som sa a ona sa zasmiala. Naše Jinky nabrali mód Eater a začali jeho telo požierať kým nezmizlo. Keď naše Jinky požrali telo mŕtveho Aragamiho, začala okolo neho krúžiť čierna hmota a telo sa rozložilo až do zmiznutia.

Súvisí to s bunkami A73. Tým, že si ich pri požieraní naše Jinky zoberú, celé telo sa rozloží. Preto ich Aragami musia stále mať, lebo by sa im mohlo stať toto.

Vzdychla som si a pozrela na umelý ostrov uprostred oceána, kde sa nachádzala veľká obrnená stavba zvaná Hope. Tam sa pracovalo na Projekte Aegis. Rindou hovoril, že vchod do nej sa nachádza aj niekde na základni, ale sám nezistil kde. No ja by som mohla, teda Peter, keďže sa vie hacknúť tam, kde potrebuje, aj keď takéto niečo bude poriadne zakódované. Peter pochádzal z rodiny, kde sa otec stále venoval počítačom a jeho to tiež bavilo, neskôr si jeho talent všimol aj Luky a našiel mu profesionála, ktorý ho naučil väčšinu z toho čo vie. Samozrejme aj sám sa dosť zdokonaľoval.

Hackarstvo je síce zakázané, ale ako sám Luky hovorí nikdy nevieš kedy ti môže byť k prospechu.

"Projekt Aegis, posledná nádej ľudstva," zašepkala z ničoho nič pri mne Alisa. Isto si všimla ako na ostrov uprene hľadím.

"Áno, nádej," šepla som aj ja a potom som sa k nej s úsmevom otočila.

"Gratulujem ti k úspešne zvládnutej misii," povedala som a natiahla som k nej ruku. S radosťou ju prijala a obidve sme si zatriasli, no potom sa stalo niečo divné, niečo čo už som raz zažila: slabý elektrický prúd, ktorý sa cez moju ruku presunul až k mojej hlave. Zase sa všetko rozplynuli a nastala černota.