God Eater (12.Kapitola - part 2)

---

"Alisa... Alisa..." otvorila som oči a zaostrila na fúzatého doktora v bielom plášti a so žltou šatkou na hlave.

"Alisa toto sú Aragami," ukázal rukou na nástenku a moja hlava sa k nej automaticky otočila. Celá bola zabratá ich obrázkami.

"Ara...gami..." povedala som jej hlasom. Všetko som to robila automaticky absolútne som neovládala svoje telo, nie počkať ...toto je Alisine telo. Som v jej tele! Ako to?!

"Alisa vieš, ktorý Aragami zabil tvojich rodičov?" spýtal sa ma, teda jej, a ona pokrútila hlavou.

"Tento," ukázal na fotku v rohu nástenky a môj pohľad spočinul na... Rindouvovi. Keby som mohla prekvapene zhíknem. Zrazu ma doktor chytil za plece.

"Alisa toto je ten Aragami, ktorý zabil tvojich rodičov preto..." vytiahol kyvadlo, ktoré položil na stôl a ono pri kmitaní začalo vydávať tikavý zvuk, do ktorého som sa úplne započúvala.

"Preto, keď sa s týmto Aragami ocitneš sama zabiješ ho," znelo to ako rozkaz.

"Ajin," začal po rusky počítať a ja som znovu automaticky pozrela na Rindouvovu fotku.

"Duva," zrazu sa jeho tvár začala rozmazávať a nahradzovali ju druhy rôznych Aragami.

"Touri," na fotke som už videla len Aragami a moje telo rozkaz prijalo.

Áno, tento Aragami ich zabil, on za to môže! Musí zomrieť.

Spomienka sa prerušila a ja som prestrašene cúvla dozadu, no všimla som si, že Alisa leží na zemi a lapá po dychu.

"Alisa!" pribehla som k nej a pomohla som jej posadiť sa.

"Si v poriadku?" spýtala som sa jej a ona na mňa vystrašme pozrela.

"Videla som ten deň, ktorý si mi opisovala, keď ťa zachránil Vajra, nie, prežívala som ho! Ja... dusila som, dusila som sa keď ťa škrtil a bola som nesmierne šťastná, keď bol mŕtvy," šepkala a celé telo sa jej triaslo. Zostalo som ticho, nedokázala som sa ani pohnúť. Alisa ku mne zdvihla uslzený pohľad.

"Ty si bola v mojich myšlienkach, č-čo si videla?" spýtala sa.

"Ja..." zašepkala som pochvíľke.

"Bola som s nejakým doktorom, ukazoval mi Aragamiho, ktorý zabil tvojich rodičov," povedala som a ona na sucho preglgla.

"Áno, ukazoval mi ho stále dookola a to ma nútilo stať sa silnejšou, stať sa bojovníkom God Eater, ale...ale keď si mám vybaviť jeho podobu mieša sa mi tam strašne veľa druhov Aragami a...Rindouvova tvár," chytila si bolestivo hlavu.

"Vlastne v tvojich spomienkach sa mi tam tiež miešalo veľa druhov Aragami, ale Rindouva som tam nevidela," zaklamala som. Nevie o tom, nevie, že bola pod hypnózou. To preto Rindouvovi nepomohla, ona sa ho pokúsila zabiť. Ale primiešal sa tam ten Aragami a nejak sa oddelili. No nie je to jej chyba. To ten doktor. Musím zistiť kto to je. Isto je spojený s Johannesom.

"Mali by sme sa vrátiť a povedať o tom Sakakimu. Nie je normálne, aby sa ľudia dokázali vkrádať do cudzej mysle," zašepkala som a ona prikývla. Bolo nebezpečné mu o tom hovoriť, ale chcela som vedieť, čo sa deje, ale ak bude od nás chcieť, aby sme sa znovu dostali navzájom do svojich myslí bude to zlé. Alisa sa ľahko môže dostať do spomienok, kde s Petrom pozeráme Rindouvove záznamy. Ak zistí, čo všetko viem vystaví ju to veľkému nebezpečie, nie len ju. Ak sa o tom dozvedia aj ostatní všetkých by som vystavila do rúk smrti. Musím si dať pri kontakte s ňou veľký pozor.

"Biba, nie je mi nejak dobre. Ešte stále mám pocit akoby som sa poriadne nemohla nadýchnuť," zašepkala celá bledá.

"Upokoj sa Alisa, je to v poriadku, neboj nič sa ti nestane," kľakla som si k nej no ani mne samej nebolo najlepšie. Stále mi v hlave hučalo doktorove: "Ajin, duva, touri,"

Keď nás vrtuľník vysadil pred základňou obidve sme sa nejak dali dokopy a vošli sme dovnútra. No hneď vo dverách sme sa zrazili s Koutom a Somom, ktorí držali v rukách Jinky. Keď nás Kouta zbadal úľavou si vydýchol, zato Soma vybuchol ako sopka:

"Máte vy dve vôbec rozum?!" kričal.

"Ísť samé na Borg Camlanna?! Mohol vás zabiť! Do čerta, ešte stále ste len zelenáči!" svojim vreskom na seba pútal pozornosť každého kto sa nachádzal na okolí.

"Je pekné vidieť, že máš o niekoho starosť, Soma," ozval sa za ním milý hlas a Soma sa s nechuťou otočil na svojho otca Johannesa. Nič mu na to nepovedal, ale nespustil z neho svoj vražedný pohľad.

"Ale má pravdu bolo to nebezpečné. Vy dve ste urobili veľkú hlúposť," prísne na nás pozrel.

"Pane," prehovorila som.

"Možno som len začiatočník, ale poznám svoje hranice a poznám aj Alisine. Nikdy by som sa s ňou nepustila do tejto misie keby som si nebola istá, že ju zvládneme. Možno robím sama za seba unáhlená rozhodnutia, ale pri takýchto rozhodnutiach, kde nejde len o mňa, ale aj o iných som zodpovedná. Keby sme na to nemali, vyberiem ľahšiu misiu. Navyše nebol to žiadny problém s Alisou sme ho rýchlo zabili, tvrdo trénovala a veľmi sa zlepšila," usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala. Nastalo ticho a nakoniec sa aj Johannes usmial.

"To som rád a Alisa buď na seba pyšná. Borg Camlann nie je ľahký nepriateľ. Čo sa týka teba Bibiána som s tebou nad mieru spokojný," keď sa ku mne otočil a ja som priamo pozrela do jeho medových očí, vybavila sa mi doktorova tvár a jeho: "Ajin, duva, touri," mi v ušiach zahučalo tak nahlas, že ma rozbolela hlava.

"Ďakujem pane, teraz ak dovolíte pôjdem na izbu," vystrúhala som úsmev. Začalo sa mi tak rozmazávať pred očami, že som ledva zaregistrovala jeho prikývnutie.

"Chalani išli by ste s nami?" spýtala som sa ich.

"No jasné." Povedal Kouta a začal rozprávať aký mal o nás nesmierny strach. Jeho hlas však bol nejaký vzdialený, navyše kvôli mihotavým zrniečkam, ktoré mi blokovali pohľad som sa musela poriadne sústrediť, aby som vyšla schody.

Keď sme už boli vo výťahu Kouta si musel všimnúť, že niečo so mnou nie je v poriadku.

"Bibi, čo ti je? Prečo si taká bledá?" spýtal sa ustarane.

"Ja..." zrniečka boli čím ďalej tým neúnosnejšie a začali mi slabnúť nohy.

"Keď budem tak bledá ako stena tohto výťahu tak ma chytajte," zašepkala som.

"Už si ju prekonala," povedal Soma a ja som v tom momente zacítila, že strácam pevnú pôdu pod nohami.

"Hej!" Niekto ma zachytil.

"Vzchop sa! Počuješ ma Biba?!" teraz , keď som nestála konečne slabosť zmizla a ja som pozrela na Soma, ktorý ma držal a triasol so mnou.

"Bibi!" zakričal aj Kouta a tiež sa ku mne nahol.

"Potrebujem si chvíľu posedieť ono to prejde," zašepkala som a Alisa stlačila stopku na výťahu. Ten okamžite zastavil.

"Čo to do čerta? A čo je s tebou? Nebodaj, sa ti dostal do tela jed od Borga?!" vyhŕkol s obavami Soma a ja som pokrútila hlavou.

"Dajte mi sekundu všetko vám vysvetlím," zašomrala som a on mi pomohol posadiť sa a podoprieť sa o stenu výťahu.

"Chalani musíme vám niečo povedať," ujala sa slova Alisa a oni sa otočili na ňu.

"Niečo sa pri tej misii stalo, ale nemá to nič spoločné s Borgom, ide o mňa a Bibu. My..."

"Nie!" prerušila som ju, postavila sa a výťah znovu rozbehla, ale klikla som na prízemie, kde mal Sakaki svoju pracovňu. Sakaki hovoril, že jeho miesto nie je sledované kamerami, ale tu vo výťahu určite hej. Johannes sa to nikdy nesmie dozvedieť.

"Tak, čo sa do čerta deje?!" vyštekol Soma.

"Vážne, začínam mať strach," povedal ustarane Kouta.

"Však uvidíte," zašepkala som a keď výťah zastavil rozbehla som sa k jeho pracovni. Začala som trieskať na jeho dvere.

"Sherlock otvor!" zakričala som a dvere sa pochvíľke otvorili.

"Biba koľko krát to mám ešte opakovať? Nehovor mi She..." potlačila som ho dovnútra a keď sa dvere za nami všetkými zavreli zhlboka som sa nadýchla.

"Máme s Alisou problém, nie sme normálne," vyhŕkla som.

"Ó, aký postreh," zašomral Soma a ja som na neho zazrela.

"Myslela tým ako obyčajný človek. Na tej misii sme sa každá dostali do spomienok tej druhej," povedala Alisa.

Soma som po dlhej dobe videla úplne šokovaného a odprisahala by som, že Koutova sánka prebúrala podlahu. Sakaki sa zoširoka pousmial.

"To znie veľmi zaujímavo," zašepkal.