Tsuki-chan

11. Kapitola Keď sa Byakuya vrátil večer naspäť domov na chodbe narazil na malú Moeko. "Dobrý večer Kuchiki-sama. Ako ste sa mali v robote?" Spýtala sa ho zdvorilo. "Dobre. Prišla si pozrieť sestru?" Spýtal sa jej aj on a ona prikývla. "Nebude vám vadiť keď tu dnes večer prespím?" Narozdiel od Hotaru mu Moeko nijako nevadila. Možno, že to bolo tým, že bola ešte len malé dieťa a niečo na nej mu pripomínalo jeho keď bol v jej veku. Plný snov, keď neustále vymýšľal, neposlúchal a myslel si, že život je jednoduchý a krásny. "Nie, kľudne tu môžeš spať," povedal a jej oči sa šťastím rozžiarili. "Ďakujem Kuchiki-sama," uklonila sa mu. Nič jej už na to viac nepovedal a vybral sa preč. "Rukia spýtaj sa jej na to," "Nie!" "Ale no tak," "Nie!" "Ale..." "Ichigo ja ťa varujem, ešte jedno ale a zruším náš hovor!" Vyprskla. "Ale...teda nie! Dobre, dobre, nič som nepovedal," zamumla...

10. Kapitola Byakuya na druhý deň ráno zadumane hľadel do jazierka. Jeden kapor chýba. To je isto zase práca Yachiru. Musí sa o tom znovu porozprávať s Kenpachim. "Deje sa niečo Byakuya-sama?" Ozvalo sa zrazu za ním a on sa otočil na Hotaru, ktorá sa na neho milo usmievala. "Nič také vážne," zamumlal a vybral sa preč. Musí sa pripraviť do roboty. "Nech sa vám darí v robote Byakuya-sama," povedala, no on sa za ňou ani neotočil. Jej hraná zdvorilosť ho nezaujímala. "Renji," povedal keď už sedel za stolom v budove šiestej jednotky. "Áno kapitán?" Spýtal sa ho Renji. "Zožeň mi Kenpachiho, potrebujem s ním nutne hovoriť," prikázal mu. Všimol si ako kyslo sa zatváril. Ani sa mu nečudoval. Vždy keď niekto prišiel za Kenpachim okamžite s ním chcel bojovať a merať si sily. "Samozrejme kapitán," zamumlal a s výrazom mučeníka sa vybral preč. Byakuya si za ten čas začal vypisovať papiere. Bol rád, že bol konečne v práci. Aspoň n...

9. Kapitola Hotaru sa zastavila pred izbou Rukie a najprv sa ozvala: "Rukia to som ja Hotaru, mohla by som nachvíľku?" Na to jej hneď Rukia odpovedala: "Samozrejme, poď dovnútra Hotaru," Hotaru vošla do jej izby. Rukia práve sedela za stolom s otvorenou knižkou. "Ako sa máš Hotaru?" Spýtala sa jej s úsmevom. Hotaru Rukiu dlho nepoznala, no aj z toho krátkeho času usúdila, že bola veľmi milá a príjemná dievčina. Hotaru sa veľmi páčila nezvyčajná farba jej oči. Zafírová. Bola to veľmi krásna farba. "Dobre a čo ty Rukia? Čo to čítaš?" Pozrela zvedavo na knižku a Rukiu ju zdvihla tak aby videla na obálku. "Toto? To mi kúpil Ichigo, ževraj aby som konečne začala čítať nejaké poriadne knihy nie tie romantické tínedžerské nezmysli. Volá sa to Hobbit a ani som nečakala ale dosť ma to zaujalo," priznala. "Ichigo ti dáva veľa zaujímavých vecí zo sveta ľudí?" Spýtala sa jej zaujato a Rukia prikývla. "Zvyčajne ma zásobuje mangami. Tú...

8. Kapitola Hotaru dostala vlastnú izbu oddelenú od tej Byakuyovej. To bolo normálne, mnoho urodzených párov malo izby oddelené a ona bola aj za to vďačná. Nechcela zdieľať jednu izbu, jednu posteľ s niekým tak chladným, s niekým kto sa ani len nesnažil s ňou nadviazať kontakt. Veď aj hneď potom ako sa svadobná hostina skončila jej oznámil, že nech ho dnes večer nečaká. Očividne s ňou nechcel mať intímný vzťah, ale takto žiadného potomka nedostane. Niežeby jej to nejako vadilo, ale ona bude potom tá, ktorá bude od svojej starej matky počúvať prečo ešte nemajú dieťa. Preto tu však nebola. Bola tu kvôli svojej rodine, kvôli svojmu klanu, kvôli Moeko. Chcela svoj rod presadiť, znovu oprášiť ich zašlú slávu aby Moeko mala oveľa lepší život ako ona a jej brat Kagari. Nechcela aby Moeko dopadla tak ako on. To nesmie dovoliť. Do prázdnych šuplíkov si podávala veci. Na spodku kufra mala svoj denníček, ktorý si písala keď mala pätnásť rokov. Nechápala prečo ho stále všade so sebou nosí. Prečo h...

7. Kapitola Po ceremónií a blahoželaniach sa Rukia vydala s Moeko pred brány Kuchiki sídla. Ako vždy tam stáli stráže a jeden z nich ju hneď informoval, že ju čaká vonku Ichigo. Už si na neho zvykli. Chodil do tohto sídla hádam častejšie ako do školy. Obidve vyšli pred bránu a Ichigo im s úsmevom zakýval. "Teda, vyzeráte veľmi pekne," pochválil ich. "Ďakujeme, nechceš sa k nám pridať? Už je po ceremónií takže by to malo byť v poriadku a mohol by si sa zadarmo najesť," zazubila sa na neho Moeko. "Radšej nie, nechcem prekážať," protestoval. "Aké prekážanie?" Ozvalo sa za nimi. Bola to Hotaru vo svojom bielom svadobnom kimone. "Som si istá, že moja stará matka by rada spoznala muža, ktorý zastavil Sokyoku," usmiala sa na neho. "Eh...naozaj nie, nemám tu ani vhodné oblečenie," vyhováral sa. "Niečo ti nájdeme. Nii-sama tu má ešte stále krajčírov, ktorý mu doniesli svadobné kimono a mne toto. Určite ti niečo nájdu," pridal...

6. Kapitola "Tak Rukia ako to celé dopadlo?" Spýtal sa Ichigo večer Rukie. Mohol jasne počuť ako si v telefóne vzdychla. "No Moeko je veľmi zlatá. Hotaru je krásna a perfektná urodzená dáma ibaže...nii-sama bol veľmi chladný. Ledva sa na ňu pozrel, ledva sa s ňou rozprával," zamumlala. To sa dalo čakať, pomyslel si Ichigo. Možno Byakuya až tak dobre nepoznal, ale jedno vedel na isto. Svoju ženu Hisanu stále miloval. "Bude to brať len ako povinnosť, čo?" Zamumlal. "Ako veľmi neochotnú povinnosť," opravila ho Rukia. "Možno sa časom zblížia, možno sa potrebujú iba lepšie spoznať," snažil sa ju povzbudiť. "Hádam...tak či tak, o tri dni je svadba," informovala ho. "Už!?" Vyhŕkol prekvapene. "Áno, na želanie nii-sama," potvrdila. "Ako vyzerá taká svadba v Soul Society? Vlastne, ako vyzerá taká svadba urodzených rodov?" Vyzvedal. "Drahé kimona, všetko perfektné. A bude tam len najbližšia rodina nev...

5. Kapitola Moeko priviedla Hotaru za bránu Kuchiki sídla. Na jej boku pri múroch stála Rukia a dvaja muži, ktorých nepoznala. Nie, toho jedného poznala. Abarai Renji bol podkapitánom jej budúceho muža. Hotaru sa snažila zistiť si čo najviac o Byakuyovi a preto to vedela. Toho oranžovovlasého však nepoznala. "Hotaru, toto je Kurosaki Ichigo, ten čo zastavil Sokyoku," povedala nadšene Moeko a Hotaru sa zadívala do jeho hnedých očí. "Naozaj?" Spýtala sa a on prikývol. "Hej, podarilo sa mi to mojim zanpakuto," povedal pyšne. "Už zase sa naparuješ," zamumlala Rukia stojaca vedľa neho. "To je teda veľmi obdivuhodné. Sokyoku bolo vytvorené roztátim tisícky zanpakuto po mŕtvych Shinigami za pomoci živého ohňa našeho rodu," povedala s vážnou tvárou a oni hneď zbystreli. "Počkaj? Tvoj rod vytvoril Sokyoku?!" Vyhŕkol okamžite Ichigo a ona prikývla. "Podielali sa na jeho tvorbe. Môj klan je tak starý ako snáď sama rasa Shinigami. Po...