10. Kapitola

10. Kapitola

---

Byakuya na druhý deň ráno zadumane hľadel do jazierka. Jeden kapor chýba. To je isto zase práca Yachiru. Musí sa o tom znovu porozprávať s Kenpachim.

"Deje sa niečo Byakuya-sama?" Ozvalo sa zrazu za ním a on sa otočil na Hotaru, ktorá sa na neho milo usmievala.

"Nič také vážne," zamumlal a vybral sa preč. Musí sa pripraviť do roboty.

"Nech sa vám darí v robote Byakuya-sama," povedala, no on sa za ňou ani neotočil.

Jej hraná zdvorilosť ho nezaujímala.

"Renji," povedal keď už sedel za stolom v budove šiestej jednotky.

"Áno kapitán?" Spýtal sa ho Renji.

"Zožeň mi Kenpachiho, potrebujem s ním nutne hovoriť," prikázal mu. Všimol si ako kyslo sa zatváril. Ani sa mu nečudoval. Vždy keď niekto prišiel za Kenpachim okamžite s ním chcel bojovať a merať si sily.

"Samozrejme kapitán," zamumlal a s výrazom mučeníka sa vybral preč.

Byakuya si za ten čas začal vypisovať papiere.

Bol rád, že bol konečne v práci. Aspoň nebude rozmýšľať nad tou svadbou a na to, že teraz bude musieť Hotaru stretávať každý deň. A nachvíľku aj myšlienkami odíde od Hisany. V tieto dni na ňu myslel neustále a bolo to bolestivé. Vedel, že už nikdy ju neuvidí a nikdy ju nezapočuje. Veľakrát sa sám seba pýtal či si ešte pamätá ako jej hlas znel. Nepočul ho tak dlho.

Prečo je to tak? Prečo vždy keď niekto umrie človek začne na všetko zabúdať. Bez fotiek zabúda na jeho výzor, zabúda na jeho hlas, zabúda na drobnosti, ktoré spolu zažili.

Čo bolo ešte horšie, teraz keď tu bola Hotaru začala ju nahrádzať. Ginrei ju začal volať svojou vnučkou tak ako volal Hisanu, pre Rukiu začala byť sestra a navyše musela byť aj jeho žena. Dokonca aj dostala izbu, ktorá kedysi patrila Hisane.

A musel s ňou splodiť potomka či sa mu to páčilo alebo nie.

Mal pocit, že kradla Hisane to čo jej patrilo, že kvôli nej prítomnosť Hisany z domu ešte viac začala miznúť.

Z myšlienok ho vyrušil Kenpachi, ktorý sa bez zaklopania vrútil dovnústra aj s Yachiru zavesenou na jeho pleci.

"Čo otravuješ?" Spýtal sa ho Kenpachi. Nevychovaný a hrubý ako vždy.

"Kenpachi už som ti raz hovoril, že si neželám aby Yachiru chodila do mojej záhrady kradnúť ryby z môjho jazera. To sa musím neustále opakovať?" Chladne na neho pozrel.

"Čože?" Kenpachi sa prekvapene otočil na Yachiru.

"Ja som to tento krát nebola! Ken-chan, prísahám!" Bránila sa. Na to sa Kenpachi s vážnou tvárou otočil naspäť na Byakuya.

"Počul si," zamumlal.

"Ako môžeš vedieť, že neklame?" Spýtal sa ho.

"Ja neklamem! Byakushi ty si zlý!" Vyhŕkla urazene.

"Yachiru by mi nikdy neklamala. Takže na tvojej záhrade musí byť iný narušiteľ, Kuchiki," odbil ho.

Keď to nebola Yachiru tak kto potom?

"Byakushi počula som sa, že si sa znovu oženil. Renji-chan hovoril, že tvoja nová žena je veľmi pekná. Môžem sa na ňu prísť pozrieť?" Spýtala sa ho.

"Nie,"

"Byakushi si naozaj protivný! Ken-chan povedz mu niečo!" Začala sa rozčulovať.

Byakuya si nahlas vzdychol. Musí sa s Renjim porozprávať aby neroztruboval všetko do sveta ako nejaký profesionálny informátor.

Moeko prišla Hotaru navštíviť poobede a šťastne sa jej vyhrla do náruče.

"Hotaru chcela som prísť už včera, ale stará matka ma nechcela pustiť," sťažovala sa. Presne to si aj Hotaru myslela.

"To nevadí, hlavne, že si teraz prišla. Inak našla som pre nás skvelú skrýšu," žmurkla na ňu a oči Moeko sa sťastne rozžiarili.

Hotaru ju zobrala k veľkému stromu a spolu prešli cez jeho bariéru listov. Pri kmeni si rozložili deku a Hotaru jej vyrozprávala o zvláštnej ryšavo čiernej mačke.

Moeko sa na ňu neveriacky pozerala.

"A si, si istá, že sa ti to len nezdalo? Nikdy v živote som takú mačku nevidela a ani o takej nepočula," spýtala sa jej nedôverčivo.

"Nie, nevymyslela som si to. Nebodaj ma máš za klamárku?" Zatvárila sa navonok urazene a Moeko sa zamyslela.

"No," zatiahla a Hotaru prekvapene zažmurkala.

"Aké no, ty krpáň?!" Vyhŕkla a začala jej strapatiť vlasy. Na to sa dievčatko rozosmialo.

"Hotaru prestaň!" Zakričala a tiež sa načiahla po jej vlasoch a tak silno ju po nich začala šúchať až jej z nich vypadli ozdoby.

"Nenič mi účes!" Vrčala Hotaru.

"Ty si, si začala!" Sťažovala sa Moeko. Pochvíľke sa však obidve začali smiať a pomohli si vlasy upraviť.

Keď vyšli zo skrýše pod korunou stromu vybrali sa k jazierku kde chvíľku postávali a čakali na mačku, ktorá sa však tento krát odmietla ukázať.

"Ja žiadnu zvláštnu mačku nevidím. Klameš ma," vyhlásila Moeko.

"To preto sa neukazuje lebo sa ťa zľakla," odbila ju a Moeko jej tresla rukou do chrbáta.

"Nebuď protivná," zavrčala a potom si len vzdychla.

"Ľudia sa zrazu ku mne správajú nejak zvláštne," priznala a Hotaru na ňu prekvapene pozrela.

"Ako to myslíš zvláštne?" Spýtala sa jej.

"No...ľudia z iných vážených domov sa zrazu ku mne správajú úctivo a ostatné deti sa mi prestali posmievať. To asi preto lebo si teraz Kuchiki," uprela na ňu svoje veľké hnedé oči a Hotaru sa v duchu zaradovala.

Už sa pomaličky začína ukazovať ovocie z tohto manželstva. Nepotrvá dlho a jej rodina bude zase uznávaná a Moeko bude mať dobrý život.

"Ale ja by som aj tak bola radšej keby sme boli spolu, keby si zostala Hino," priznala ľútostivo. Hotaru sa k nej sklonila a chytila ju za ruku.

"My dve budeme vždy spolu Moeko. To, že som teraz Kuchiki na tom nič nezmení, vždy budeš pre mňa tá najdôležitejšia. Sme rodina. Rodina na seba nezabúda a pomáha si," usmiala sa na ňu a Moeko jej úsmev opätovala, ale prišiel jej nejaký silený.

"Práve som si spomenula, že Rukia mi dala také zvláštne knihy zo sveta ľudí, ktorým sa hovorí manga. Čo keby sme si ich prečítali?" Zmenila tému a Moeko sa znovu rozžiarili oči.

"Áno," vyhŕkla nadšene a tak sa spolu vybrali naspäť do jej izby.

*************************************************************************************

Poznámka autora: V anime v Shinigamiho ilustrovanej kronike chodila Yachiru kradnúť ryby z jazera v sídle Kuchiki. Byakuya nevedel ani za nič na svete prísť na to prečo mu každú noc jedna ryba zmizne. Video nájdete tu.