9. Kapitola

9. Kapitola

---

Hotaru sa zastavila pred izbou Rukie a najprv sa ozvala:

"Rukia to som ja Hotaru, mohla by som nachvíľku?"

Na to jej hneď Rukia odpovedala:

"Samozrejme, poď dovnútra Hotaru,"

Hotaru vošla do jej izby. Rukia práve sedela za stolom s otvorenou knižkou.

"Ako sa máš Hotaru?" Spýtala sa jej s úsmevom.

Hotaru Rukiu dlho nepoznala, no aj z toho krátkeho času usúdila, že bola veľmi milá a príjemná dievčina. Hotaru sa veľmi páčila nezvyčajná farba jej oči. Zafírová. Bola to veľmi krásna farba.

"Dobre a čo ty Rukia? Čo to čítaš?" Pozrela zvedavo na knižku a Rukiu ju zdvihla tak aby videla na obálku.

"Toto? To mi kúpil Ichigo, ževraj aby som konečne začala čítať nejaké poriadne knihy nie tie romantické tínedžerské nezmysli. Volá sa to Hobbit a ani som nečakala ale dosť ma to zaujalo," priznala.

"Ichigo ti dáva veľa zaujímavých vecí zo sveta ľudí?" Spýtala sa jej zaujato a Rukia prikývla.

"Zvyčajne ma zásobuje mangami. Túto jednu mám veľmi rada," podišla k šuplíku a vytiahla odtiaľ manga so striebornovlasým dievčaťom v bojovom obleku. Manga sa volala: Strážkyňa Zeme.

"Je to o dievčati, ktoré žije na Zemi, ale v skutočnosti je prevtelením princeznej Mesiaca a má super sily a spolu s jej kamarátkami, ktoré tiež získajú superschopnosti chráni ľudí," hovorila horlivo pričom podala Hotaru manga do rúk. Tá si to prelistovala. Vyzerala to zaujímavo. Nidy nič také nevidela. Takže toto sa volá manga? Príbeh rozpovedaný pomocou obrázkov?

Svet ľudí je vážne zaujímavý.

"Nevadilo by ti keby som si to požičala?" Spýtala sa jej a Rukia sa usmiala.

"Samozrejme, že nie. Budem rada keď si to prečítaš, aspoň sa tu budem mať s kým o tom rozprávať. Lebo jediný s kým to môžem riešiť je iba Ichigo a jeho to už popravde začína vytáčať," zasmiala sa a vytiahla aj ostatné diely, ktoré mala v šuplíku uložené.

"Pomôžem ti to odniesť do izby," povedala nadšene.

Hotaru bola veľmi vďačná, že tu Rukia bola s ňou lebo po pravde si nevedela predstaviť akoby to tu sama zvládala.

Keď zaniesli všetky zväzky manga do izby Hotaru usadili sa na verande kde spolu popíjali čaj.

"Rukia chcela som sa ťa spýtať, chováte tu mačku?" Hotaru sa pozrela na Rukiu a tá pokrútila hlavou.

"Nie, nii-sama ich vôbec nemusí asi to súvisí s tým, že Yoruichi sa mení na mačku," zamyslela sa a Hotaru prekvapene zažmurkala.

"Yoruichi z klanu Shihouin?" Spýtala sa a Rukia prikývla.

"Má schopnosť meniť sa na mačku a veľmi rada si sem chodí uťahovať z nii-sama čo jeho teda vôbec neteší," vysvetlila a Hotaru sa zamyslela. Takže aj taký chladný človek bez emócii ako Byakuya má predsa len niekoho kto ho dokáže rozčúliť?

"Tak to bola potom asi ona," povedala si nahlas.

"Nebodaj si ju stretla?" Spýtala sa jej Rukia a ona prikývla.

"Áno, pri jazierku. Taká zvláštna ryšavo čierna mačka. No čo bolo zvláštnejšie bolo to, že jednu polku tváre mala čiernu a druhú ryšavú. Nič také som u mačiek nikdy nevidela, ale teraz mi to už dáva zmysel keď vlastne ani nie je mačka," povedala a Rukia sa zatvárila nesúhlasne.

"To potom nebola Yoruichi. Tá mení podobu čisto čiernej mačky. Toto asi bola teda len nejaká zatúlaná, ale aj tak, tá farba je naozaj zvláštna. Škoda, že som ju nevidela. Možno sa tu ešte ukáže, rada by som si ju odfotila," usmiala sa a Hotaru sa pozrela smerom kde bolo jazierko.

"Možno," zamumlala.

Byakuya bol nútený ísť na večeru so všetkými. Jeho starý otec tak rozhodol. Na počesť novej nevesty sa všetci spolu navečerajú a tak teraz sedeli v jedálni. On a Ginrei vedľa seba a oproti ním Rukia a Hotaru. Všetci v tichosti jedli.

"Tak Hotaru ako sa ti tu páči? Je na teba Byakuya dobrý?" Spýtal sa jej pochvíľke Ginrei.

"Áno, veľmi sa mi tu páči a Byakuya-sama je ku mne veľmi prívetivý," povedala s malým úsmevom.

Ešte aj klamať vedela s úplnou gracióznosťou. Celý deň si ju nevšímal. Nemohol sa prinútiť čo i len na ňu pozrieť, nie to sa jej dotknúť. Pre neho bola jediná iba Hisana a mal pocit, že týmto ju úplne zrádzal.

"To veľmi rád počujem. Vidím, že si sa už spriatelila aj s Rukiou. Rukia, dúfam, že jej so všetkým pomáhaš," pozrel na Rukiu a tá rýchlo prehltla ryžu.

"Áno pane, s Hotaru si veľmi dobre rozumieme, predsa len je teraz moja sestra," povedala a s úsmevom pozrela na Hotaru. Tie slová Byakuya zamrzeli a zároveň nahnevali.

Hotaru nie je Rukiina sestra. Jedinú sestru, ktorú kedy mala bola Hisana.

"Byakuya dúfam, že si Hotaru ukázal naše záhrady. Veľmi ju zaujímali," z myšlienok ho vyrušil Ginrei.

"Samozrejme starý otec," zaklamal takisto perfektne ako Hotaru.

"To ma teda veľmi teší," povedal Ginrei.

Byakuya sa len modlil nech táto večera prebehne čo najrýchlejšie. Nechcel tu byť a už vôbec sa mu nechcelo vymýšľať jednu lož za druhou.

Hotaru po večeri odišla naspäť na záhradu k jazierku. Dneska ju Moeko neprišla pozrieť, určite preto lebo jej to stará matka nechcela hneď deň po svadbe dovoliť. No ak zajtra nepríde tak ju pôjde pozrieť ona.

Zastavila sa na moste nad jazierkom a pozrela sa smerom ku kríkom kde ráno videla tú zvláštnu mačku, no tento krát po nej nikde nebolo ani stopy.

Samozrejme, bolo hlúpe myslieť si, že sa sem vráti naspäť. Túlavé mačky dlho na jednom mieste neostávali.

Pripomenulo jej to časy keď sa ako malá so svojim bratom starala o mačatá. Ako rástli jedno za druhým mizli a nakoniec zmizol aj jej brat.

S povzdychom sa zahľadela na kaprov v jazierku, ktorí si pokojne plávali. Bol zrovna spln a krásne sa odrážal vo vode.

Vtedy započula šuchot a rýchlo sa pozrela smerom ku kríkom. Najprv nemohla uveriť vlastným očiam, no mačka s jednou polkou hlavy čiernej a druhej ryšavej na ňu naozaj hľadela so svojimi zeleno modrými očami.

"Vrátila si sa," povedala s neskrývanou radosťou. Mačka len slabo zamňaučala a potom podišla k jazierku. Chvíľku hľadela na kaprov a keď sa jeden priblížil ku kraju chňapla po ňom. Strhla sa medzi nimi menšia bitky. Voda špliechala, kapor sa bránil no mačka sa ho odmietla vzdať. Nakoniec sa jej ho podarilo vytiahnúť na breh a tam ho zabila.

Hotaru na to s úžasom hľadela. Tá drobná mačka práve zabila kapra, ktorý bol skoro tak veľký ako ona.

Chytila ho do zubov a začala ho vliecť preč, no ešte predtým ako znovu zmizla v kríkoch sa pozrela na Hotaru.

Tá sa len usmievala. Závidela mačkám. Mohli ísť kde len chceli, vždy sa nájde ochotný človek, ktorý im dá aspoň mlieko, no hlavne si mohli robiť čo len chceli. Napríklad aj ukradnúť drahého kapra z jazierka jednej z tých najvznešenejších rodín Soul Society.

Bola zvedavá čo na to zajtra povie Byakuya keď zistí, že mu jeden kapor chýba.