Tsuki-chan

6. Kapitola "Pane nemôžete ísť do tej izby," trval si na svojom jeden zo strážcov, ktorí mali za úlohu dať pozor na Rukiu, aby sa o nič nepokúsila a neutiekla. Ginjou si len odfrkol a dal mu do ruky peniaze. Strážcovia sa na seba pozreli. "No dobre, ale iba nachvíľku," prehovoril ten druhý. Rukia sedela na posteli a dívala sa von oknom. Už bola tma, pred malou chvíľkou prestalo snežiť, ale zima stále pretrvávala. V tom sa dvere otvorili a dovnútra vošiel Ginjou. Keď zbadala jeho zlovestný úsmev pokúsila sa utiecť, ale on ju chytil a sotil na posteľ. "Prišiel som si s tebou trochu užiť kým odídeš," uškrnul sa a vyhrnul jej nočnú košeľu. "Nie!" Zvrieskla a pokúsila sa mu zaškrabnúť do očí, on sa však uhol a miesto toho ho škrabla do líca, z ktorého sa mu hneď spustila krv. "Ty malá kurva," zavrčal a jednu jej vrazil. Rukia padla na zem, no hneď sa pokúsila vstať. Ginjou ju však svojim telom pritlačil naspäť k zemi. Začala nahlas kričať a ...

5. Kapitola "Rukia," prehovoril Aizen, keď už Rukia stála pred ním v jeho pracovni. "Áno, pane?" Spýtala sa. Aizen si položil lakte na stôl a spojil prsty do striešky. "Nedávno nám prišiel list od Lorda," pozrel na ňu. Chvíľku rozmýšľala akého lorda myslí a potom od šoku skamenela. "Myslíte Lorda, ktorý podľa povestí žije na kráľovstve hlboko v lese?!" Vyhŕkla a Aizen prikývol. "Viem, čo si myslíš. Aj ja som si to myslel, neveril som, že existuje, neveril som, že ten list je naozaj od neho. Ibaže v tom liste si žiadal o teba, jeho ultimátum bolo tri dni a ak ťa po tých troch dňoch nedostane nastane krutá zima. Samozrejme som na to nepristúpil, aj cez to všetko si moja dcéra, ale pozri sa von z okna. Jeho hrozba sa vyplnila. Lord naozaj existuje," Rukia pozrela von oknom, kde okrem hustého snehu nič iné nevidela. Vedela, kde toto smeruje, vedela, čo sa chystá povedať a nechcela to počuť. Srdce jej rýchlo búšilo ako keď vonku stála s Renj...

4. Kapitola Hinamori bola už od malička veľmi chorľavé dieťa. Väčšinu svojho života preležala v posteli a vďaka tomu nemala žiadnych kamarátov. Choroba spôsobila aj to, že Hinamori mala neprirodzene bledú pokožku, bola samá kosť a koža a jej pohľad bol matný, bez lesku. Hinamori sa nenávidela, nenávidela to ako vyzerá, nenávidela svoju chorobu a nenávidela Rukiu. Vždy ju sledovala z okna. Bola taká prekrásna, bola ako svetlo v temnote, večne žiarila. Jediné, čo nechápala bolo to prečo ju vždy videla bez úsmevu. Málokedy sa usmiala, väčšinou iba vtedy, keď prišiel Renji. No aj bez toho úsmevu stále žiarila. Chcela žiariť ako ona, chcela byť ako ona. Preto si svoje dlhé čierne vlasy ostrihala na krátko, preto nosila modré šaty ako Rukia. Chcela sa jej, čo najviac podobať, ale aj potom všetkom nedokázala tak žiariť ako ona. Závidela jej to svetlo, tú krásu, to zdravie a preto sa ju rozhodla zničiť. Ibaže teraz, keď sa s ňou stretla zistila, čo je dôvodom toho, že jej chýba úsmev, zistila ...

3. Kapitola Už sa dávno zotmelo, ale Rukia naďalej sedela na zemi opretá o studený múr. Celé telo mala krvavé a doráňané. Bola samá modrina. Nemala chuť ani len vsať a ísť domov, v tomto momente ledva nachádzala chuť na život. "Rukia!" Ozvalo sa zrazu za ňou a ona sa otočila. Prekvapene pozrela Renjiho, ktorý sa k nej blížil s lampášom v ruke. "Rukia tak tu si!" Dobehol k nej. "Mal som o teba strach, bol som sa za tebou pozrieť, ale tvoja mama mi povedala, že si už dávno odišla do mesta a ešte si sa nevrátila, mala o teba strach a..."sekol sa a jeho výraz sa z ustráchaného zmenil na zhrozený. "Preboha, Rukia! Čo sa ti stalo?!" Vyhŕkol. "Ale nič," nasilu sa usmiala. "Ako to nič? Veď si celá dobitá a prestaň sa usmievať akoby to bolo v poriadku," zazrel. "Kto ti to urobil?" Spýtal sa. "Nikto," zašepkala. "Rukia prestaň ma klamať! Kto ti to urobil?" "Renji, prosím, nechaj to tak," znovu zaš...

2. Kapitola Od toho dňa kedy sa Rukia dozvedela pravdu prešlo osem rokov. Osem rokov, ktoré boli ako nočná mora, podobná ako tá, z ktorej sa práve teraz prebudila. Posadila sa na posteli a poobzerala sa po malej izbe. S hrôzou zistila, že ju z dverí sleduje jej bratranec Ginjou. "Rukia ak sa ti táto izba zdá byť malá u mňa si vždy vítaná," uškrnul sa. "Radšej tu navždy zhnijem ako dopustiť, aby si sa ma čo i len dotkol. Hnusíš sa mi," odvrátila od neho zrak. "Že to hovorí práve bastard ako ty," zavrčal a vybral sa preč. Vzdychla si. Bastard , tak jej na hrade hovorili neustále. Bolo to hanlivé označenie pre nemanželské dieťa, práve takým bola ona. Pozrela sa von z okna na obrovský les. Niekde hlboko v tom lese žije Lord. Opustení, smutní Lord, navždy prekliaty, tak ako ona. "Rukia je na čase začať upratovať. Vieš, že tvoj otec má rád čisté izby," vošla za ňou mama. "Mňa nezaujíma, čo má on rád," zašepkala Rukia a mama na ňu zazrela. ...

1. Kapitola Rozprávky vždy začínajú podobnými frázami preto by sme to mali tak nechať. Aj keď je toto skutočne rozprávka? Nevadí, tak začnime: Kde bolo tam bolo žilo jedno malé nešťastné dievčatko. Mama nešťastného dievčatka bola slúžka pracujúca v obrovskom zámku vojvodu Aizena. Práve tento vojvoda bol jej otec, ale z nejakého neznámeho dôvodu sa k dievčatku správal veľmi chladne a odmerane. Sotva sa jej pozrel do očí a ona ho málokedy stretávala. Mama nešťastnému dievčatku vysvetlila, že jej otec je veľmi zaneprázdnený muž a nemá čas sa s ňou hrať. Dievčatko si svojho otca veľmi vážilo a milovala ho aj cez to ako sa k nej správal. Na zámku žilo ešte jedno dievčatko, jeho meno bolo Hinamori. Hinamori bola veľmi chorá a málokedy chodila von. Podľa rozprávky pre deti bolo Hinamorinou jedinou kamarátkou práve naše nešťastné dievčatko, no v skutočnosti to tak nebolo. Aj keď obidve žili v tom istom zámku ako malé sa stretli iba raz a aj to na veľmi krátku chvíľu, tak krátku, že sa nestihli...

Upozornenie: Ak ste fanúšikmi otome hier, Twilight ságy a upírov všeobecne tento článok by vám mohol privodiť obrovský nával hnevu takže radšej nečítajte. Ak máte radi anime Amnesia, Uta no Prince-sama (obidve série), Hakuouki a hru (zároveň aj pripravované anime) Diabolik Lovers tak, že na ne neznesiete žiadnu ironickú poznámku tiež nečítajte. Tak myslím si, že táto téma je dosť podobná s tou, ktorá sa volala " Neobľúbená postava ," Ale, aby som to zhrnula najhlúpejšie postavy sú podľa mňa hlavné hrdinky z anime robených podľa otome hier. (Viem, že sa opakujem, ale tá ružová hovorí za všetko...) Ako ich rozpoznáte? Jednoducho, pretože tieto slečny sú na jedno kopyto: Sú to ničím nezaujímavé dievčatá, ktoré sa buďto stále priblblo usmievajú alebo majú tupý výraz. Moc toho nenarozprávajú, väčšinou len hlúpo prikyvujú alebo robia divné pazvuky typu: "Uhm...em...oh....ah...hee..." Nikdy zo seba nevypustia zmysluplnú vetu a keď sa o to pokúsia trvá im to dosť dlho: ...