3. Kapitola

3. Kapitola

---

Už sa dávno zotmelo, ale Rukia naďalej sedela na zemi opretá o studený múr. Celé telo mala krvavé a doráňané. Bola samá modrina.

Nemala chuť ani len vsať a ísť domov, v tomto momente ledva nachádzala chuť na život.

"Rukia!" Ozvalo sa zrazu za ňou a ona sa otočila. Prekvapene pozrela Renjiho, ktorý sa k nej blížil s lampášom v ruke.

"Rukia tak tu si!" Dobehol k nej.

"Mal som o teba strach, bol som sa za tebou pozrieť, ale tvoja mama mi povedala, že si už dávno odišla do mesta a ešte si sa nevrátila, mala o teba strach a..."sekol sa a jeho výraz sa z ustráchaného zmenil na zhrozený.

"Preboha, Rukia! Čo sa ti stalo?!" Vyhŕkol.

"Ale nič," nasilu sa usmiala.

"Ako to nič? Veď si celá dobitá a prestaň sa usmievať akoby to bolo v poriadku," zazrel.

"Kto ti to urobil?" Spýtal sa.

"Nikto," zašepkala.

"Rukia prestaň ma klamať! Kto ti to urobil?"

"Renji, prosím, nechaj to tak," znovu zašepkala a Renjiho pohľad pochvíľke zmäkol.

"Poď zoberiem ťa domov a ošetrím ti rany," zobral ju do náruče.

"Nie, to nemusíš, vieš, že tvoja mama ma neznáša," snažila sa z jeho zovretia vyslobodiť, ale na to bola moc drobná.

"Kašlem ju," zašomral.

Aj, keď jeho mama nebola nadšená tým, že ju priviedol schladil ju Renjiho otec, ktorý bol jeden z mála osôb, ktorý mal Rukiu rád a správal sa k nej veľmi dobre.

"Obidvaja s Renjim sa pustili do ošetrovania rán. Zmývali jej krv a obväzovali rany. Dokonca jej aj Renjiho otec rozčesal zamotané, došklbané vlasy.

"Chúďatko moje, kto ti to len urobil?" Bedákal ako jej rozčesával vlasy.

"Nechcem o tom hovoriť, prepáčte a prepáčte aj za to, že vás takto obťažujem," zašepkala previnilo.

"Ale moja drahá aké obťažovanie? Vieš, že si tu vždy vítaná, moju starú, hlúpu manželku pokojne ignoruj aj tak ju nikto v tejto rodine neberie vážne," zasmial sa a Rukia sa tiež neubránila úsmevu.

"Vidíš, hneď si krajšia, keď sa usmievaš, nie, že by si bola niekedy škaredá, ale úsmev ti svedčí oveľa viac," pohladkal ju po hlave.

Do izby vošiel Renji, ktorý bol urobiť čaj.

"Nech sa páči, jahodový, tvoj obľúbený," usmial sa na ňu a ona ho s vďačnosťou prijala.

"Stará napiekla aj nejaké sušienky, dáš si?" Spýtal sa jej pán Abarai a ona prikývla.

"Dobre idem ich doniesť," opustil miestnosť.

"Keď sa naješ a dopiješ čaj zavediem ťa domov, tvoja mama má o teba veľký strach," povedal Renji.

"Dobre," zamumlala a odchlipla si z čaja.

"Dlho sme sa nevideli Renji, ako si sa mal?" Zmenila z ničoho nič tému.

"Celkom fajn ibaže robota trvá dlhšie akoby som chcel, prepáč, že ťa kvôli tomu nenavštevujem," zašepkal previnilo a ona pokrútila hlavou.

"Nie, robota je dôležitá Renji len si ju drž," usmiala sa. Úplne zabudla na to, že Renji pred nedávnom začal pracovať v obuvníctve a vyrábať topánky.

"Rukia, chystám pre teba darček," uškrnul sa, aby ju rozveselil.

"Aký?" Spýtala sa zvedavo.

"Črievičky na báli a plesy. Dúfam, že sa ti budú páčiť," začervenal sa.

"Určite Renji, robíš tie najkrajšie topánky," usmiala sa a oprela si hlavu o jeho plece.

"Ďakujem," zašepkala.

"Nemáš mi prečo ďakovať," povedal smutne. V tom dovnútra vošiel pán Abarai aj so sušienkami.

"Tak tu je to hrdličky," uškrnul sa a obidvaja sa začali červenať.

"Prestaň s tým otec!" Vyhŕkol Renji.

Rukia pomaly vošla do zámku zadnými dvierkami pre služobníctvo tak, aby nikoho nezobudila, no niekto ju už čakal na chodbe. Nevidela na neho dobre lebo bola tma, až potom keď k nej osoba pristúpila bližšie uvedomila si, že je to Hinamori. Prekvapene zažmurkala. Keď ju videla naposledy, čo bolo asi tak pred štyrmi rokmi, ak neráta tie krátke chvíľky kedy ju zazrela v okne, mala dlhé čierne vlasy, no tentoraz jej vlasy boli na krátko ostrihané.

"Slečna Hinamori, čo tu robíte?" Spýtala sa jej.

"Videla som ťa vonku s Abaraiom, niesol ťa na rukách tak som sa bála, či sa ti niečo nestalo," zašepkala a ustráchane si ju premerala.

"Kto ti tak ublížil?" Spýtala sa smutne.

"Ale, nikto, nebojte, zachvíľku sa to vylieči," usmiala sa.

"Bolí ťa to?" Spýtala sa jej Hinamori.

"Len trošku, nebojte," zaklamala, v skutočnosti ju celé telo veľmi bolelo.

"Poď so mnou. Mám lieky proti bolesti, vieš, keď som stále chorá, otec mi také lieky zháňa," začala ju ťahať k sebe do izby.

Hinamori mala naozaj prekrásnu izbu. Obrovskú, s nádherným balkónom a ešte krajším výhľadom na lúky, ktoré patrili kráľovstvu. Rukia mala výhľad len na obrovský temný les, kde sa podľa povestí nachádzal Lord.

Taktiež mala nádhernú veľkú posteľ, ktorá už na pohľad pôsobila veľmi mäkko. Zlatý stôl so zrkadlom, na ktorom spočívalo množstvo liekov.

"Renji je tvoj kamarát však?" Spýtala sa jej Hinamori ako sa tak prehrabávala v tom obrovskom množstve liekov.

"Áno," prikývla Rukia.

"Musíš mať veľa kamarátov, pretože si veľmi pekná," usmiala sa na ňu a Rukia zosmutnela. Chcela jej povedať, že áno, ale z nejakého dôvodu jej nedokázala klamať.

"To nie je pravda. Renji je môj jediný kamarát," zašepkala.

"Ako to? Veď predsa..."

"Ľudia mnou opovrhujú, pretože som nemanželské dieťa," skočila jej do reči a Hinamori zosmutnela.

"Nech sa páči, to je ten liek. Stačí, keď si z neho trošku naleješ do vody a vypiješ to," zašepkala a Rukia si od nej hnedú fľaštičku vďačne zobrala.

"Ďakujem vám slečna Hinamori," usmiala sa.

"Hovor mi len Hinamori a nemusíš mi vykať," Hinamori jej úsmev opätovala.

"Tak ďakujem Hinamori, si naozaj dobrá, presne ako o tebe hovorili," Rukia pozrela z fľašky naspäť na ňu. Zrazu sa cítila previnilo za to, že ju tak neznášala a pritom ju ani poriadne nepoznala.

Postavila sa a vybrala sa na odchod. Medzi dverami sa k nej však ešte raz otočila.

"Ak chceš môžeme byť aj my dve kamarátky. Bola by som veľmi rada,"

"Samozrejme, nikdy som žiadnych ozajstných kamarátov nemala, bolo by príjemné nejakého mať," usmiala sa Hinamori a Rukiine oči zažiarili šťastím.

"Dobre, tak zajtra ťa prídem pozrieť, dobrú noc," zatvorila dvere a Hinamori už len počula vzďaľujúce sa kroky, ktoré pochvíľke úplne stíchli.

Úsmev z tváre jej zmizol a nahradil ho nečitateľný prázdny výraz.

"Nie som vôbec tak dobrá ako si myslíš," zašepkala a sadla si na posteľ.

Nie, nebola vôbec dobrá, práve naopak bola zlá a skazená, pretože to, čo urobila by žiadny dobrý človek nespravil. To, čo dala Rukii nebol liek proti bolesti, ale jed.