1. Kapitola

1. Kapitola

---

Rozprávky vždy začínajú podobnými frázami preto by sme to mali tak nechať. Aj keď je toto skutočne rozprávka?

Nevadí, tak začnime:

Kde bolo tam bolo žilo jedno malé nešťastné dievčatko.

Mama nešťastného dievčatka bola slúžka pracujúca v obrovskom zámku vojvodu Aizena. Práve tento vojvoda bol jej otec, ale z nejakého neznámeho dôvodu sa k dievčatku správal veľmi chladne a odmerane. Sotva sa jej pozrel do očí a ona ho málokedy stretávala.

Mama nešťastnému dievčatku vysvetlila, že jej otec je veľmi zaneprázdnený muž a nemá čas sa s ňou hrať. Dievčatko si svojho otca veľmi vážilo a milovala ho aj cez to ako sa k nej správal.

Na zámku žilo ešte jedno dievčatko, jeho meno bolo Hinamori. Hinamori bola veľmi chorá a málokedy chodila von. Podľa rozprávky pre deti bolo Hinamorinou jedinou kamarátkou práve naše nešťastné dievčatko, no v skutočnosti to tak nebolo. Aj keď obidve žili v tom istom zámku ako malé sa stretli iba raz a aj to na veľmi krátku chvíľu, tak krátku, že sa nestihli ani len pozdraviť.

Naše osamelé dievčatko nechodilo často von. Mama ju nechcela púšťať, vždy si pre ňu vymyslela nejakú robotu v zámku.

Kvôli tomu naše nešťastné dievčatko nemalo žiadnych kamarátov. Iba jedného. Chlapca menom Renji, ktorý sa s ňou hrával vzadu na dvore alebo v lese. Nikdy však do toho lesa nešli veľmi hlboko, pretože to bolo nebezpečné.

A práve tu náš príbeh začína:

"Renji prečo nemôžeme ísť hlbšie do lesa. Je to nuda hrať sa len tu na kraji,"

"Už som ti to raz povedal Rukia, je to nebezpečné," zašomral Renji a drevenou palicou ukázal smerom hlbšie do lesa.

"Ale prečo?" Nechápala Rukia.

"Čože? Ty si o tom nikdy nepočula?" Spýtal sa prekvapene a ona pokrútila hlavou. Renji sa nahlas rozosmial.

"To ako vážne? Rukia to vie predsa každý, dokonca aj batoľatá," vyhŕkol a Rukia sčervenela ako paprika.

"Tak ja to neviem!" Odula sa a chystala sa na odchod.

"Hej, počkaj. Neodúvaj sa hneď. Poď poviem ti to," sadol si na zlomený strom, ktorý ležal na zemi a Rukia si pochvíľke k nemu prisadla.

"Vieš hlboko v tom lese je hrad," začal jej rozprávať.

"Žije tam Lord. Ten Lord mal manželku. Hovorí sa, že bola prekrásna, šľachetná a veľmi dobrá. Každý ju obdivoval a vážil si ju. Lord ju miloval viac než čokoľvek na tomto svete. Ibaže jeho drahá žena ochorela a časom chorobe podľahla. Lord sa z toho úplne zrútil. Sedel pri jej tele veľmi dlho a odmietal sa od nej pohnúť. Dokonca k nej nepustil ani služobníctvo a zakázal im pripraviť pohreb. Všetci boli z toho veľmi nešťastní, pretože ich dobrosrdečný a spravodlivý Lord úplne zatrpkol na celý svet.

Jedného dňa za Lordom prišiel sám diabol a navrhol mu kontrakt, v ktorom sa Lord navždy stane jeho sluhom a bude plniť jeho príkazy, na oplátku mu diabol oživí milovanú ženu.

Lord tento kontrakt prijal. Na príkaz zabil veľa ľudí, skoro celé svoje služobníctvo a svojich poddaných a predával ich duše diablovi. Sám sa musel živiť miazgou života, ktorá prúdi v každom človeku. Lord sa však výhradne živil miazgou života mladých žien, ktoré jedna po druhej mizli z kráľovstva. No aj potom všetkom, čo Lord obetoval a po všetkých príkazoch, ktoré splnil diabol jeho ženu nikdy neoživil.

Podvedený Lord nakoniec zostal úplne sám plný hnevu. Preto ak sa niekto dostane hlbšie do lesa Lord ho chytí a zabije. Vy dievčatá to máte oveľa horšie lebo z vás bude pomaly vysávať miazgu života," dokončil. Rukia bola najskôr ticho, ale potom si len odfrkla.

"Je to len vymyslený príbeh," vyhlásila.

"Nie! Je to pravda. Nevieš o tom, že každý rok je unesených niekoľko mladých dievčat z nášho kráľovstva. Proste zmiznú a už sa nikdy nevrátia. Dokonca aj keď sa ich vyberú hľadať nikdy nič nenájdu. To Lord ich unáša. Kľudne by mohol uniesť aj teba. Ak nie teraz tak keď budeš staršia, ale neboj to sa nikdy nestane lebo ja si ťa vezmem za ženu a ochránim ťa!" Vyhlásil a Rukia sa začala červenať.

"Renji prestaň hovoriť také veci," zašepkala.

"Prečo? Je to pravda," trval si na svojom so šibalským úsmevom na perách.

Rukia sčervenala ešte viac a pozrela sa do boku. Pochvíľke však zosmutnela. Ak je ten príbeh skutočný a Lord naozaj existuje musí byť opustený, veľmi opustený. Bolo jej ho ľúto, pretože dobre vedela aké je to cítiť sa opustený.

Raz sa Rukii podarilo prešmyknúť s Renjim do mesta, kde ju Renji zoznámil so svojimi kamarátmi.

"Hej všetci toto je Rukia. Rukia toto je Hisagi, Kira, Neliel, Mila Rose a Sung-Sun," predstavil ich.

"A-Ahojte," zašepkala ostýchavo Rukia, ktorá sa skrývala za Renjim.

"Ahoj," zakýval jej Kira.

"Teda tá je pekná," zaškeril sa Hisagi a priblížil sa k nej.

"Staneš sa mojou ženou?" Spýtal sa jej a Rukia prekvapene vytreštila oči.

"Hej, ruky preč! Je moja!" Zavrčal Renji.

"Chalani, je vám len desať na ženenie máte ešte čas," zašomrala Neliel a pozrela na Rukiu, ktorá trochu cúvla, pretože mala pocit akoby v jej očiach zazrela niečo zlovestné.

"Ahoj Rukia, tak poď, zahráme sa schovávačku," s úsmevom k nej pribehla a Rukia pochvíľke prikývla. Asi sa jej to len zdalo.

Deti sa spolu veľmi dobre zabávali hodnú chvíľku, no tá bola prerušená kvôli nečakanej otázke Neliel.

"Povedz Rukia, čo robia tvoji rodičia?" Spýtala sa jej.

"Môj otec je vojvoda," vyhŕkla Rukia hrdo a všetky deti prekvapene vytreštili oči, až na Renjiho, ktorý na sucho preglgol.

"Vojvoda? O čom to rozprávaš? Náš vojvoda má len jednu dcéru, jej meno je Hinamori," zašomrala Mila Rose.

Rukia zbledla akoby ju obliali ľadovou vodou. Akoto myslia, že jeho jediná dcéra je Hinamori?

"Nemala by si tak klamať," vytkla jej Neliel.

"Ale ja neklamem!" Vyhŕkla.

"Rukia, poď, odchádzame," chytil ju za ruku Renji a vybral sa s ňou preč.

"Renji stoj! Čo to má znamenať?! Ja neklamem!" Opakovala stále dookola. Renji nič nepovedal len ju ťahal, čo najďalej preč od detí.

"Och, teraz odišla. To kvôli tebe Neliel," osočil sa na ňu Hisagi.

"Trhni si," odbila ho.

Renji sa s Rukiou zastavil až keď boli ďaleko od mesta.

"Renji, čo to má znamenať? Ty predsa vieš, že ja neklamem," zašepkala plačlivo.

"Áno, Rukia viem," otočil sa k nej.

"Tak potom klamali oni,"

"Nie, neklamali," zašepkal.

"Ale oni povedali, že môj ocko má len Hinamori. To nie je pravda aj ja som jeho dcéra!" Vyhŕkla.

"Rukia, je tu niečo čo ti ostatní zatajili. Prepáč, aj ja som to vedel, ale bál som sa ti to povedať. Myslel som si, že tak to bude lepšie," zašepkal.

"Čo Renji? Čo si mi zatajil?" Nechápala.

"Je pravda, že si dcéra vojvodu Aizena lenže tvoja mama je slúžka Kanae, vojvodova právoplatná manželka je Unohana. Chápeš to Rukia? Si jeho nemanželské dieťa," Po tých slovách sa Rukiin svet úplne zmenil. Už to chápala, chápala prečo na ňu ľudia tak zazerali, prečo ju mama nechcela nikde púšťať, prečo sa k nej otec choval tak chladne a Unohana ju neustále urážala. Bola nemanželské dieťa, hanba a hriech vojvodu Aizena, bola niekto, kto sa nikdy nemal narodiť.