Tsuki-chan

Diabolik Lovers More Shit Epizóda 1 - Šesť nových Edwardov na scéne Ahojte, dlho sme sa nevideli pri našej obľúbenej rubrike: prvé dojmy na najväčšie sračky z anime. Ale nebojte sa sme naspäť pretože ako som práve zistila vo svete žije viac žien ako som si myslela, ktoré Diabolik Dickheads Waifubeaters milujú keďže táto sračka dostala...bože, ani to nedokážem vysloviť, nie to napísať...DRUHÚ sezónu. Presne tak, zatiaľ čo iné naozaj dobré anime čakajú na druhú sezónu celé roky a stále sa jej nedočkali očividne sa sračkám darí veľmi dobre pretože z nejakého pre mňa nepochopiteľného dôvodu sú populárne...lebo podľa všetkého sa dievčatá radi pozerajú na tupích a totálne primitívnych husbandov a násilné vzťahy kde žena zohráva rolu boxovacieho vreca, sexuálnej hračky a v prípade Bitch-chan krvnej banky. Myslela som si, že slečny majú radi jednoduchšiu a nežnejšiu romantiku kde má žena svoje práva, svoju vôľu, dokáže za seba rozhodovať a nenechá si skákať po hlave a muž má okrem krasného vzh...

19. Kapitola Bolo ticho, veľmi dlho bolo ticho. Ani jeden z nás dvoch neprehovoril ani slovko, boli sme zahĺbení do vlastných myšlienok sediac na zábradlí a pozorujúc západ slnka. Takže Ren bol ten čo ma vtedy zachránil z nášho zničeného mesta a Ren bol aj ten čo ma vtedy zachránil pred tým mužom čo si ma adoptoval a potom ma skoro zabil. Keď si to tak vezmem Ren ma zachránil nespočetne veľakrát, mohla by som mu to splácať dokonca života ale aj tak by som mu nedokázala všetko vrátiť a pritom to bol bojovník ako ja. Chlapec len o rok odo mňa starší keď prišiel o všetko. Mal kamarátov, mal rodinu, mal niekoho koho miloval a tým niekto bol Licca, dievčina, ktorá tu u nás opravovala zbrane. Licca vždy na mňa pôsobila tak mlado prišla mi len o niečo staršia ako ja, nikdy som sa jej preto nepýtala na vek a ona bola vlastne skoro tak stará ako Rindou. Nie len to, Ren bol bratranec Rindouva a Tsubaki, je to smiešne aký je ten svet malý. "Ren," zašepkala som a pozrela na neho. Slabo s...

Prepáčte, že tu dlho nič nepribudlo ale bola som ešte na dovolenke predtým než mi začne škola a ja sa znovu ponorím do svojich zúfalých stavov sebaľutovania, že na to nemám a prečo som vôbec na výšku išla pritom ako budem pozerať jeden zo svojich seriálov a kašľať na učenie...em...o čom som to rozprávala? Ach, áno ďalšia kapitola posledná časť flashbacku, ste radi čo? :D Ren sa aj s oddielom rozbehli k prebúraným bariéram mesta, do ktorého už vrazili Aragami. "Musíme ich zastaviť, okamžite, lebo je po meste!" Zakričal Ren keď v tom sa ozval ohlušujúci rev. Niečo preletelo okolo nich a oni museli odskočiť na stranu. Hneď na to miesto preťal oheň. Ren mal to šťastie, že sa nachádzal hneď pri dome, za ktorý sa skryl. Poobzeral sa okolo seba, nevidel nikoho zo svojho oddielu. Kde sú?! Vykukol sa spoza rohu a všimol si, že Hannibal labou roztrieskal dom oproti. Vybehli stadiaľ Beatrice a Ushio, ktorý okamžite vypálil na Hannibala tri rany ľadových nábojov. Hannibal odskočil dozadu...

Prepáčte, že to tak trvalo ale konečne je tu posledná epizóda :-) 18. Kapitola Keď Rukia o päť mesiacov na to slávila svoje osemnáste narodeniny čakali ju hneď dve úžasné prekvapenie. To prvé bolo dieťatko, ktoré sa narodilo Orihime a Grimmjowovi, pomenovali ho Sora na počesť Orihiminho prvého nenarodeného dieťatka, ktorému ona dala toto meno potom čo oň prišla. Grimmjow bol šťastím bez seba, keď prvýkrát vyšiel zo stanu s čerstvo narodeným chlapcom, pýchou išiel prasknúť. Malý vrieskal čo mu hrdlo stačilo a babica to okomentovala tým, že z neho bude veľmi silný muž. Chlapi na dieťa s úžasom pozerali akoby to bol nejaký výjav z nebies, ženy sa od šťastia roztápali. Rukia sa musela zasmiať keď Grimmjow dal dieťa do rúk Ichiga, človek by si pomyslel, že keď už jedno vychovával vie čo má robiť ale malé dieťatko mu prišlo tak krehučké, že skoro ani nedýchal keď ho držal v náručí a vôbec sa ani nehýbal akoby sa bál, že každý prudký pohyb maličkého vystraší. Rukia, ktorá bola celý čas spolu ...

Ospravedlňujem sa, že to tak dlho trvá ale kvôli brigáde nestíham T_T 25. Kapitola Tajomná skrinka Bolo ticho. Fujimura a Hikaru na seba v šoku pozerali, ja som sa nezmohla na slovo, dvojčatá sa usmievali, Faux skoro ani nedýchala. V diaľke sa ozývalo vlčie zavýjanie. Nakoniec sa Hikaru na mňa otočil, videla som na ňom, že by mi rád jednu vrazil ale nemohol, teraz som bola jeho alfa. "Čo si to s nami urobila?! Prekliala si nás?!" Kričal. "Naopak vyslobodila vás z prekliatia a nezvyšuj na ňu hlas kto si myslíš, že si aby si kričal na našu kráľovnú," zavrčal Suigetsu. Hikaru taktiež zavrčal, vtedy spozornel aj Kyouka s Fujimurom každý pripravený chrániť toho svojho. "Hej, no tak! Okamžite s tým prestaňte! Sme teraz jedna svorka musíme držať pokope!" Schladila som ich a oni sa stiahli. "V minulom živote som musela byť fakt hrozná keď som skončila v tejto svorke a vôbec v týchto sračkách," zašomrala namrzene Faux. Jej poznámku som odignorovala a zraz...

Ešte jedna kapitola a vrátime sa do prítomnosti xD 18. Kapitola "Vitajte na slovenskej pobočke Guardians, moje meno je Lukáš ale stačí keď mi budete hovoriť iba Luky. Som šéf tejto základne," s veľkým úsmevom na perách sa im predstavil tridsaťročný muž s hnedými vlasmi, ktoré mal zopnuté v cope. Bol mohutnej postavy a kľudne sa dokázal vyrovnať aj takému velikánovi akým bol Umi. "Teší ma, ja som Ren, líder druhého oddielu japonskej pobočky Den. Toto je Ushio, Umi, Carlos a Beatrice," predstavil aj zvyšok svojho oddielu. "Prepáčte, že sme vás sem museli ťahať takú dlhú cestu ale zalarmoval som viacero základní kde sa poznám s ich šéfmi. Tento Hannibal nám už robí dva mesiace probémy, surovým spôsobom sa dobojí do miest a doteraz sa mu vždy podarilo preraziť obrannú beriéru a dokonca aj kovové opevnenia. Zistli sme, že nie je čistokrvný, bohužiaľ, je to jeden z našich bojovníkov," povedal Lukáš smutne a aj Renov úsmev potemnel. Nie je nič horšie pre bojovník...

Prepáčte, že to tak trvá a že tu zase nič nepribúda ale odkedy mám brigádu vôbec nestíham T_T Ren si to od Ushia namieril rovno do tréningových miestností v podzemí a presne ako očakával v jednej z nich našiel deväťročného bielovlasého chlapca strieľať na obrovský terč z veľkej zbrane podobnej Jinke, ktorá slúžila bojovníkom vo výučbe, ktorí ešte neuzavreli kontrakt. Clapec sa snažil bezúspešne zasiahnúť cieľ ale náboj akoby naschvál skoro vždy minul červený kruh. Nakoniec ho to tak naštvalo, že hodil zbraň o zem a kopol do nej. "Ale, ale, Soma už zase sa necháš ovládať hnevom?" Spýtal sa ho pobavene Ren a chlapec sa na neho nahnevane otočil. "Tche," odfrkol si a Ren k nemu s úsmevom pristúpil. "Zober tú zbraň," prikázal mu. Soma sa na neho len nedôverčivo pozrel a ani prstom nepohol. "No tak, chceš sa stať najlepším bojovníkom alebo nie?" Spýtal sa ho Ren a on si namrzene vzdychol. Schytil do ruky zbraň a znovu otrávene pozrel na Rena. "Tam...