God Eater Burst (18.Kapitola-part 2)

Prepáčte, že tu dlho nič nepribudlo ale bola som ešte na dovolenke predtým než mi začne škola a ja sa znovu ponorím do svojich zúfalých stavov sebaľutovania, že na to nemám a prečo som vôbec na výšku išla pritom ako budem pozerať jeden zo svojich seriálov a kašľať na učenie...em...o čom som to rozprávala? Ach, áno ďalšia kapitola posledná časť flashbacku, ste radi čo? :D

---

Ren sa aj s oddielom rozbehli k prebúraným bariéram mesta, do ktorého už vrazili Aragami.

"Musíme ich zastaviť, okamžite, lebo je po meste!" Zakričal Ren keď v tom sa ozval ohlušujúci rev. Niečo preletelo okolo nich a oni museli odskočiť na stranu. Hneď na to miesto preťal oheň.

Ren mal to šťastie, že sa nachádzal hneď pri dome, za ktorý sa skryl. Poobzeral sa okolo seba, nevidel nikoho zo svojho oddielu. Kde sú?!

Vykukol sa spoza rohu a všimol si, že Hannibal labou roztrieskal dom oproti. Vybehli stadiaľ Beatrice a Ushio, ktorý okamžite vypálil na Hannibala tri rany ľadových nábojov. Hannibal odskočil dozadu, no stačila mu chvíľka na to aby sa z rán spamätal a už zase išiel po nich. Na to im už však bežal na pomoc aj Ren, ktorý hodil pod Hannibala oslepujúci náboj.

Hneď ako to urobil zo skrýše vyrazili aj Umi s Carlosom, Umi vystrelil ďalšie dva ľadové náboje a Carlos skočil do vzduchu. Chcel sa Jinkou zavŕtať Hannibalovi rovno do hlavy ibaže ten akoby o tom vedel sa stihol trochu uhnúť a Jinka sa zaryla hlboko do jeho krku.

Monštrum nahlas zarevalo a začalo so sebou šialene mätať. Carlos sa na ňom neudržal, pustil Jinku a tlaková vlna ho odhodila dozadu, našťastie ho Umi stihol zachytiť a obidvaja tvrdo dopadli na zem.

Beatrice, Ushio a Ren za ten čas využili príležitosť, Ushio do Hannibala vystrelil svoje náboje, ktoré si vytvoril, tie sa prilepili na Hannibala a začali na ňom vybuchovať ako granáty. Hannibal najprv zmätene cúval a potom sa v bolestiach začal zvíjať na zemi. Ren a Beatrice aktivovali mód Eater a než sa Hannibal stihol spamätať do hlavy sa mu zakusli dve čierne hlavy v podobe Vajra.

Posledný krát slabo zavrčal a potom sa už ani nepohol. Všetci piati k nemu pristúpili bližšie aby sa presvedčili, že je naozaj mŕtvy. Do mesta sa už za ten čas dostali aj posili, ktoré začali likvidovať ostatných Aragami.

"Tak fajn, na toto nemáme čas, musíme ísť pomôcť civilistom," zavelil Ren a všetci prikývli. Otočili sa a rozbehli sa preč, keď v tom zacítili za sebou zvláštnu silu.

Ren sa okamžite otočil. Hannibal, ktorý mal byť mŕtvy stál na všetkých štyroch a žiaril zvláštnou fialovou farbou. Bol to len okamžik, momemnt prekvapenia, ktorý zmenil všetko v priebehu sekundu.

Hannibal po nich napriahol labu, Ren len stihol zakričať:

"Štíty!" Hannibal labou tak švihol až to preťalo vzduch. Carlos s Beatrice sa nestihli ani spamätať, nie to aktivovať štít. Carlos sa ešte pokúsil odskočiť dozadu, keďže jeho Jinka uviazla v Hannibalovom krku, no rana ho aj tak zasiahla, pred Beatrice skočil Ushio s aktivovaným štítom, no rana bola taká tvrdá, že rozbila celú jeho Jinku a jeho odhodilo aj spolu s Beatrice dozadu. Umi a Ren mali viac šťastia, stihli odskočiť aj s aktivovanými štítmi dozadu.

Ren od zlosti nahlas zakričal, strelil do Hannibala ďalší ľadový náboj a potom aj oslepujúci granát, kým Hannibal znovu začal vidieť podarilo sa mu dobehúť k Ushiovi, ktorý sa zvíjal na zemi a spolu s Beatrice sa s ním skryli do jedného z barákov, avšak v tom šoku, strachu a zhone si Ren neuvedomil, že Umi sa od nich oddelil a vybral sa hľadať Carlosa.

Našiel ho v kaluži vlastnej krvi pekný kus od Hannibala. Umi vedel, že aj keby sa snažil sebe viac, aj keby sa pokúsil o nemožné Carlosa už nezachráni, jeho rozpáraná hruď sa už dávno nedvíhala, sklenené oči upieral na oblohu, no mal pokojný výraz, možno preto, že si ho k sebe smrť zobrala neočakávane a on sa na ňu nemusel pripravovať a nemal čas ľutovať veci, ktoré chcel ešte v živote stihnúť.

Umi mu mlčky zavrel oči a nachvíľku sa na neho zadíval. Hannibal si ho už za ten čas všimol a so zúrivým vreskom sa vyrútil rovno na neho. Umi zovrel v ruke granát a odistihol ho.

"Ďakujem za všetko priateľu," zašepkal naposledy. Hannibal v tom momente k nemu priskočil a miesto preťal silný výbuch.

"Ren," zašepkala plačlivo Beatrice, no on nevdel čo jej má povedať. Ushiov náramok sa pri Hannibalovej rane, ktorá mu rozbila Jinku poškodil a mutácia už začala postúpili až k lakťu pravej ruky.

Ushio na nich hľadel s bolestivým výrazom v tvári.

"Pekne sme to pohnojili čo?" Zašepkal s úškrnom na perách.

"Prečo si sa pred tú ranu hodil ty malý smrad?! Mala som to byť ja, nie ty!" Kričala Beatrice a Ushio sa zasmial.

"Neviem, vždy si sa mi páčila takže...navyše to Ren mal stále tie sprosté keci o tom, že by sme si mali ako oddiel navzájom pomáhať," podotkol akoby sa ho celá záležitosť ani netýkala a Beatrice v šoku párkrát zažmurkala.

"Ty sa mi vyznávaš z lásky? Teraz?! Prečo..." sekla sa.

"Prečo som ti to nepovedal skôr? Lebo miluješ Kouga, navyše nenazval by som to láska, len si sa mi páčila," znovu sa uškrnul, no v tom sa jeho tvár skrivila bolesťou a on sa neúspešne snažil utlmiť výkriky. Mutácia sa zase pohla ďalej a pohltila mu už skoro celú ruku.

Ren mu silno zovrel dlaň a beznádejne sa díval na to ako sa člen jeho oddielu, jeho rodiny, trápi v bolestiach, z ktorých mu nemohol pomôcť.

Keď sa Ushio znovu upokojil s kropajami potu sa zadíval na Rena.

"Vieš, čo musíš urobiť, ukonči to, prosím, nechcem skončiť ako ten Hannibal, nechcem aby sa zo mňa stalo moštrum," tentokrát úplne zahodil svoj výraz drsného chlapca, z očí sa mu drali slzy, celé telo sa mu strachom triaslo. Ren si silno zahryzol do vnútra pery aby sa taktiež nerozplakal a len v tichosti prikývol.

"Ďakujem," zašepkal Ushio, no keď sa Ren dvíhal aby ukončil Ushiove trápenie Beatrice ho zastavila.

"Nie, urobím to," povedala ticho, naklonila sa k Ushiovi a nežne ho pobozkala na pery. Ushio sa usmial.

"To bol môj prvý bozk," zašepkal a aj Beatrice sa slabo pousmiala.

"Bolo mi potešením ukradnúť ti ho," pohladkala ho po čele a potom sa zdvihla. Napriahla Jinku do výšky.

"Dobrú noc Ushio," zašepkala a on pokojne zavrel oči. Predtým než sa mu Jinka zaryla do hrude mu tvár opustila ešte jedna posledná, osamelá slza.

Beatrice z neho vytiahla Jinku a potom ju pustila na zem, so zúfalym plačom sama padla na kolená. Ren si ju k sebe privinul a spolu plakali v objatí. V tom sa z vonku ozval silný rev a obidvaja sa zadívali cez rozbité okno kde zbadali Hannibala.

"Pozor!" Vykríkol Ren, schytil Beatrice na ruky a v poslednej chvíli s ňou odskočil za stĺp predtým než Hannibal na nich stihol vychŕliť oheň.

Ushiove telo začalo horieť v plameňoch zatiaľ čo Ren s Beatrice sa beznádejne skrývali za stĺpom.

"Moja Jinka, zostala tam," zavrčal Ren, v tej rýchlosti ju nestihol zobrať, nie len to, aj Jinka Beatrice zostal pri Ushiovom tele.

Keď plamene stíchli a už len horeli na niektorých miestach Beatrice sa zdvihla s pokojný výrazom v tvári.

"Ren, zabavím Hannibala, dovtedy sa musíš dostať k svojej Jinke a skoncovať to s ním," povedala pevným hlasom a Ren šokovane vytreštil oči.

"Čože?! Beatrice ale veď sama proti nemu nemáš šancu!" Vyhŕkol a Beatrice sa len trpko pousmiala.

"Ren, obidvaja vieme ako to skončí, už pre nás nie je žiadna nádej tak nech aspoň zomrieme ako bojovníci," odhodlane sa mu pozrela do očí a potom sa rozbehla vztriec Hannibalovi. Skočila na neho cez rozbité okno a zachytila sa na Carlosovej Jinke, ktorú mal Hannibal ešte stýle zarytú v krku. No hneď ako sa pokúsila použiť cudziu Jinku na boj mutácia jej napadla ruku. Bolesťou vykríkla. Hannibal sa moc nemusel namáhať aby ju zo seba zhodil, len pár krát sebou prudko švihol, Beatrice sa neudržala a prudko vrazila do steny baráka. Jej telo hlasno zachrapčalo a bezvládne pristálo na zemi.

Ren sa stihol dostať k Jinke a keď sa zrovna chystal zaútočiť na Hannibala všimol si ako Beatrice dopadla na zem. Rýchlo k nej zoskočil, no už bolo neskoro, život v jej očiach pred malou chvíľou zmizol.

Sklonil sa k nej a pobozkal ju na čelo, potom sa otočil na Hannibala, ktorý si ho s besným výrazom premeriaval akoby čakal na jeho prvý krok. Až teraz si uvedomil, že Hannibalovi chýba jedna predná laba.

"Ty," zavčal Ren a pevne zovrel svoju Jinku, "Ty za všetko môžeš! Môj oddiel je mŕtvy kvôli tebe! Zabijem ťa!" Zvrieskol a rozbehol sa priamo na neho. Hannibal po ňom tiež vyštartoval a pokúsil sa do neho zahryznúť, no Renova Jinka sa stihla Hannibalovi prevŕtať skrz na skrz hlavou zvnútra jeho otvorenej papule. Monštrum cvaklo zubami a odkuslo Renovu pravú ruku, ktorá sa ešte stále spolu s Jinkou nachádzala v jeho papuli a potom padol mŕtvy na zem. Ren s bolestivým krikom cúvol dozadu, z pahýľa ruky mu vystriekla krv, no potom mu krvavý koniec začala obmotávať nejaká čierna hmota, ktorá krvácanie spomalila, Ren vedel čo to znamená, napadol ho Aragami z jeho Jinky, jeho telo začalo mutovať. Bolesť bola tak silná, že pochvíľke upadol do bezvedomia.

Z černoty ho vytrhlo až hlasné nariekanie, ťažko otvoril oči a uvedomil si, že celé mesto bolo úplne zničené, všade naookolo ležali mŕtve telá či už ľudí alebo Aragami.

Pokúsil sa zdvinúť no rukou mu prešla ostrá bolesť, prekvapene na ňu pozrel a uvedomil si že ju má skoro až po plece odtrhnutú, ešte stále mu z nej stekala krv no čierna hmota, ktorá sa mu už rozšírala až po hruď ju skoro úplne zastavila.

Ren sa roztriasol a po lícach sa mu spustili slzy. Je po všetkom, toto je koniec, musí to ukončiť, nechce sa zmeniť na Aragamiho. Vlastne, zaslúži si vôbec zomrieť ako bojovník? Nikoho nedokázal ochrániť, ani bezbranných ľudí a ani svoj oddiel. Všetci boli mŕtvi.

V tom si uvedomil, že niekto neďaleko neho narieka.

Prekvapene sa poobzeral dookola a všimol si medzi troskami sedieť dievčatko s červenými vlasmi. Bolo to, to isté, ktoré sa im pred vpádom Aragami prihovorilo. Nejako sa pozviechal a rozbehol sa k nej.

Keď si dievčatko všimlo, že niekto iný okrem nej to prežil s hlasnými vzlykmi k nemu natiahlo rúčky a Ren ju silno objal, aj on sa nahlas rozplakal. Tak predsa len, predsa to niekto prežil, aj keď iba jeden, niekoho predsa len ochránili.

Obidvaja sa tuho objímali akoby boli jeden pre druhého záchranné lano, ktoré ich držalo nad hlbokým, chladným oceánom a potom sa Ren na ňu s úsmevom pozrel.

"Ako sa voláš maličká?" Spýtal sa jej.

"Biba," zašepkalo dievčatko.

"Ja som Ren, neboj Biba všetko bude v poriadku, dostaneme sa spolu na stanicu God Eater, tam sa o teba postarajú len potrebujem aby si sa mi silno zavesila okolo krku pretože ja," pozrel na kýpeť svojej ruky, "ťa, bohužiaľ, niesť nemôžem," zašepkal a dievčatko prikývlo. Silno rukami zovrelo Rena okolo krku a nohami sa mu zakvačilo okolo brucha. Ren sa s ňou zdvihol a vybral sa smerom von z mesta ku stanici Guardians.

Nad mestom sa skláňali šedé mračná, zvyšky domov horeli v plameňoch, všade naokolo nebolo jedinej živej duše okrem nich dvoch.

"Koľko máš rokov Biba?" Spýtal sa Ren dievčatka.

"Šesť," zavzlykalo.

"Neboj, všetko bude v poriadku, ochránim ťa, nič sa ti nestane," sľúbil jej a dievčatko prikývlo. Nastalo ticho, hrôzostrašné ticho, ktoré Renovi naháňalo husiu kožu a tak znovu začal rozprávať.

"Poviem ti o tom ako som sa stal bojovníkom, dobre?" Spýtal sa jej.

"Dobre," zašepkalo dievčatko a Ren spustil dlhú historku, rozprával bez prestania a bez prerušenia, cesta tak ubiehala oveľa rýchlejšie a jeho to odputávalo od bolesti, ktorá sa mu vďaka mutácii rozširovala po celom tele. Už videl v diaľke sa črtať základňu keď ho v tom bolesť zasiahla plnou silou a on sa zvalil k zemi, jediné čo počul bolo ako na neho ešte dievčatko zakričalo a potom sa všetko ponorilo do temnoty.

Znovu sa Ren z tejto temnoty vynoril len na chvíľku, prvé čo uvidel bolo znovu to dievčatko menom Biba, no vyzeralo inak, bolo pochudnuté, zanedbané, dobité a niečo na jej postoji bolo úplne zmenené. Uvedomil si, že sa nachádzajú v nejakom dome, pred sebou videl rozrezané telo nejakého muža.

Čo sa s ním stalo? Vtedy si uvedomil, že niečo nie je v poriadku, niečo s NÍM nie je v poriadku.

Dievčatko však k nemu pokojne pristúpilo, dotklo sa ho rukou a nahlas sa rozosmialo, na jej smiechu bolo niečo zvláštne a svojim spôsobom strašidelné, miešala sa v ňom škodoradosť a vďačnosť. Ren sa zadíval do jej hnedých očí kde uvidel svoj odraz, odraz Vajra.

S hrôzou ušiel preč no po pár minútach znovu stratil vedomie.

Potom ho už nadobudol len párkrát a aj to len na krátke sekundy, vždy keď sa vynoril z černoty nachádzal sa v nejakej cele, no už dávno zabudol na všetko, nevedel kto je, odkiaľ prišiel, ako sa volá, nebol si ničím istý, všetko sa mu zdalo ako jedna obrovská ilúzia.

Táto ilúzia sa pominula v deň kedy sa jeho duša spojila s dušou červenovlasého dievčaťa, mal pocit, že ju pozná ale nevedel si spomenúť odkiaľ, jedno sa však v ten moment keď s ňou uzatvoril kontrakt zmenilo, už vedel kto je. Bol bojovník, ktorý sa premenil na Aragamiho a teraz sa stal Jinkou.