God Eater Burst (18.Kapitola-part 1)

Ešte jedna kapitola a vrátime sa do prítomnosti xD

18. Kapitola

---

"Vitajte na slovenskej pobočke Guardians, moje meno je Lukáš ale stačí keď mi budete hovoriť iba Luky. Som šéf tejto základne," s veľkým úsmevom na perách sa im predstavil tridsaťročný muž s hnedými vlasmi, ktoré mal zopnuté v cope. Bol mohutnej postavy a kľudne sa dokázal vyrovnať aj takému velikánovi akým bol Umi.

"Teší ma, ja som Ren, líder druhého oddielu japonskej pobočky Den. Toto je Ushio, Umi, Carlos a Beatrice," predstavil aj zvyšok svojho oddielu.

"Prepáčte, že sme vás sem museli ťahať takú dlhú cestu ale zalarmoval som viacero základní kde sa poznám s ich šéfmi. Tento Hannibal nám už robí dva mesiace probémy, surovým spôsobom sa dobojí do miest a doteraz sa mu vždy podarilo preraziť obrannú beriéru a dokonca aj kovové opevnenia. Zistli sme, že nie je čistokrvný, bohužiaľ, je to jeden z našich bojovníkov," povedal Lukáš smutne a aj Renov úsmev potemnel.

Nie je nič horšie pre bojovníka ako sa stať niečím čo dovtedy zabíjal a obrátiť sa proti ľuďom. Taký osud je ešte horší ako smrť.

"A nie je možné ho ešte zachrániť?" Spýtala sa opatrne Beatrice a Lukáš pokrútil hlavou.

"Nie, keď bojovník raz zmutuje je to koniec, musíme ho zabiť. Na misiu pôjdem s vami," dodal a Ren kývol hlavou.

Chápal to. Bol to jeho bojovník, bol to niekto koho poznal preto isto chcel byť ten čo ukončí jeho trápenie.

"Um...viem, že je to trochu od veci ale ten strom je živý?" Prerušil ich debatu z ničoho nič Ushio a oni sa zahľadeli na obrobský ihličnatý strom, ktorý sa pýšil pred vchodom do budovy.

"Och, áno. Vysadili ju tu už pred mnohými rokmi ako vďaka za to, že chránime ľudí a posledné zvyšky prírody. Viete máme tu aj prírodné rezervácie, ktoré sa nám pred Aragami podarilo zachrániť. Určite vám ich ukážem keď budeme mať čas a môžete si odtiaľ odtrhnúť aj nejaký kvietok alebo vám rovno dáme živý v kvetináči aby ste si ho pestovali," ponúkol im a všetkým zažiarili oči.

"To by bolo super," vyhŕkla naradostene Beatrice.

"Ani nehovor a ako sa volá ten strom?" Spýtal sa Carlos.

"Jedľa," odpovedal im s úsmevom Lukáš.

"Heeej, bratranček ako sa mi máš?!" Rindou sa tak nalepil na obrazovku, že jediné čo Ren videl bolo jeho zelené oko. Bol už večer, ostatní spali v izbách, ktoré im na mesiac prenechali a tak sa Ren rozhodol, že zavolá cez počítať Rindouvovi do Londýna.

"Rindou trošku sa vzdial od tej kamery nevidím na teba," povedal pobavene.

"No jasné, jasné, hej David volám s Renom," zakričal Rindou na niekoho a k telke pristúpil muž, ktorý mohol mať tak okolo tridsaťpäť. Jeho havranie vlasy neposlušne trčali na všetky strany a modré oči sa láskavo pozreli na Rena.

"Ahoj Ren ako sa máš?" Spýtal sa ho.

"Ale ujde to, zrovna som na misii na Slovensku v pobočke Guardians, chystáme sa zabiť Hannibala," vysvetlil mu.

"Hannibala?" David si s vážnym výrazom prešiel rukou po čiernom strnisku, "Počul som, že tam s ním majú problém, že vraj je veľmi agresívny, oddiely si s ním nevedia dať rady, dokonca mu už veľa bojovníkov a civilistov padlo za obeť. Dajte si na neho pozor, nezabudnite, že sa od neho musíte držať čo najďalej, najlepšie by bolo ho najprv zbrzdiť ľadovými nábojmi," začal mu dávať rady.

"No tak David on také veci vie, veď je takisto líder ako ty," prerušil jeho lekciu Rindou.

"Nie, Rindou David je oveľa skúsenejší ako ja, je lídrom oveľa dlhšie a navyše s Hannibalom naozaj nie sú žarty," povedal vážne Ren. Hannibal, tiež nazývaný aj Zlatý kráľ bol z Merciless Kings ten najsilnejší a boje s ním vedeli byť veľmi náročne. Stačil by len jeden chybný krok a všetko by bolo stratené.

"Len sa netvár Ren ty máš toľko rozumu, že by si ho mohol rozdávať aj nám menej požehnaným, hovoril som ti už David, že skúšky na akadémii spravil najlepšie zo všetkých? A dokonca bol vždy najlepší aj vo vymýšľaní taktík, nedaj sa zmiasť jeho krpatým vzrastom, ten chalan je trieda," rozprával s úškrnom na perách Rindou a Ren sa zamračil.

"Hej, ja nie som krpatý," zašomral, no dobre vedel, že to nebola pravda. Naozaj bol malý, žiadny sval a keď bol menší zvykli sa mu posmievať, že vyzerá ako dievča. Keď sa stal lídrom niektorí tomu ani nechceli veriť lebo naozaj nepôsobil moc ako vodcovský typ. Navyše jeho oči zvláštnej oranžovej farby, ktoré si hneď každý všimol spôsobovali to, že sa často veľmi nerád stával stredobodom pozornosti.

"Nepočúvaj ho Ren dnes asi pojedol nejaké bláznivé huby, od rána mu šibe," uškrnul sa David.

"Mne nešibe mám len dobrú náladu, dnes sme zabili Sussano-o a dostali sme za to obrovské odmeny, konečne mám znovu na cigarety," hneď ako to dopovedal si aj jednu cigaretu vytiahol z krabičky a zapálil. David, ktorý takisto fajčil sa k tomu nevyjadril za to Ren namrzene skrivyl ústa.

"No tak Rindou veď máš len sedemnásť a už fajčíš ako starý chlap. Škodí to tvojmu zdraviu," začal ho poučovať a Rindou sa na neho zahľadel s predstieraným výrazom zbitého šteňaťa.

"No tak, neber mi jediné potešenie môjho života," zakňučal a David sa rozosmial.

"Že jediné, no to určite a kde si nechal chľast a ženské?" Spýtal sa ho.

"No dobre, tak jedno z mojich mála potešení v živote," opravil sa a Ren pokrútil hlavou.

"Bože, ty si stratený prípad," vzdychol si a Rindou len prosto pokrčil ramenami.V tom si Ren uvedomil, že za nimi je nejako rušno a odvšadial sa ozýval krik a smiech.

"Kde to vôbec ste?" Spýtal sa ich.

"V spoločenskej miestností čo máme na základni Tigers, chodí sa sem pozerať telka, hrať hry, piť, fajčiť a tak," vymenovával Rindou.

"No dobre, ja už idem spať, zajtra skoro vstávame aby sme vymysleli taktiku na Hannibala, tak si to užite," zaželal im.

"Hej, maj sa, škoda, že sme nemohli prísť aj my, bojovali by sme znovu spolu ale nedávno sa nám taktiež Aragami dostali do jedného z miest a teraz ich musíme odtiaľ všetkých vyhľadiť aby sa mesto mohlo začať opravovať a znovu sa do neho mohli nasťahovať ľudia," vysvetlil sklamane Rindou a Ren pokrútil hlavou.

"To je v poriadku, my to zvládneme, tak teda dobrú noc," zakýval im.

"Dobrú noc a veľa šťastia na misii," zaželal mu David a obrazovka sčernela.

Druhý deň až do obeda päť oddielov strávilo hodiny vymýšľaním účinnej taktiky proti Hannibalovi, keď konečne skončili, vybrali sa rovno na obed a potom sa Ren aj s oddielom rozhodli zobrať si ešte spolu s ďalšími dvoma oddielmi stráž v meste, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa základne.

Ešte neprešla ani hodina a Beatrice už namrzene vzdychala.

"Čo sa zase kráľovnej nepáči?" Podpichol ju hneď Ushio.

"Sklapni krpec," odbila ho a Ushio sa jej už chystal ranu vrátiť keď si všimol Renov nahnevaný výraz a tak sa radšej komentára zdržal.

"Ja len, že prečo vždy musíme do mesta ťahať aj Jinki, civlisti sa na nás vždy pozerajú akoby prišli nejakí gangstri a vyhýbajú sa nám na kilomentre," poobzerala sa po obyčajných ľuďoch, ktorí ich veľkým oblúkom prechádzali alebo sa sa zastavili v bezpečnej vzdialenosti od nich a pokračovali ďalej v ceste až potom čo prešli okolo nich.

"Beatrice ale my tu nie sme na nákupoch ale na hliadke," vzdychol si Ren.

"Ja viem ale aj tak čo proti nám civilisti majú?" Nechápala.

"Pozri sa sme bojovnívci, vďaka kontraktu s Jinkou máme oveľa väčšiu silu akoby mal človek mať, proste im pripadáme ako mimozenšťania z inej dimenzie," vysvetlil jej to prosto Carlos. Bohužiaľ, bola to pravda ,ľudia sa ich báli a stránili pretože im prišli iní.

V tom sa tichý Umi zastavil a všetci na neho prekvapene pozreli. Obrovský muž hľadel na drobné dievčatko s červenými vlasmi, ktoré malo zapletené do vrkoča a zopnuté čiernou stuhou. S veľkými hnedými očami sa prosebne zadívala na Umiho.

"Ujo môžem sa dotknúť vašej Jinki?" Spýtala sa ho lámanou angličtinou a Umi prikývol.

"Ale daj si pozor, nesiahaj na ostrú časť," upozornil ju. Dievčatku sa na perách vykúzlil úsmev a drobnou rúčkou sa opatrne dotklo obrovskej čiernej zbrane. Zvyšok oddielu zostal v úplnom šoku. Toto sa im ešte nikdy so žiadnym civilistom nestalo, nie to s malým dievčaťom.

"Biba okamžite to pusti!" Začuli zrazu niekoho kričať a dievčatko okamžite preľakane odskočilo od Jinki. Podišiel k ním asi tak štrnásťročný chlapec, s krátkymi vlasmi takej istej farby akej boli vlasy dievčatka, chytil ju za ruku a potiahol k sebe.

"Biba nesmieš sa chytať Jiniek, čo to máš za nápady?" Karhal ju.

"Ale Marek ujo bojovník mi to dovolil," obhájilo sa dievčatko a chlapec si vzdychol, potom sa otočil na Rena.

"Ospravedlňujem sa za sestru je až príliš zvedavá," ospravedlnil sa a Ren pobavene pokrútil hlavou.

"To je v poriadku, je veľmi zlatá," usmial sa na dievčatko a to mu úsmev opätovalo.

"Tak poď Biba, zakývaj bojovníkom, musíme domov," potiahol ju a dievčatko im v rýchlosti zamávalo. Všetci jej odkývali a pobrali sa ďalej.

"Aké rozkošné dievča a ani sa nás nebálo," pousmiala sa Beatrice.

"Veru, odvaha jej nechýba, stavím sa , že aj ona bude raz bojovníčka," uškrnul sa Carlos.

Ren sa pousmial a vtedy mu vo vysielačke, ktorú mal pripnutú na opasku zašumelo.

"Druhý oddiel počujeme sa?!" Ozval sa z nej vystrašený hlas nejakej dievčiny, ktorá bola z iného oddielu.

"Tu druhý oddiel čo sa deje?" Spýtal sa Ren.

"Ide o toho Hannibala, je tu a..." vo vysielačke zašumelo a vtedy sa ozval dunivé rinčanie akoby sa rozbilo veľké množstvo skla. Ren hneď vedel čo sa stalo, niečo prelomilo bariéru. Na to sa ozval ďalší dunivý náraz a on si uvedomil, že aj kovové obrnenie sa zničilo. Všetci vedeli čo to znamenalo. Aragami vnikli do mesta.