Tsuki-chan

Ja viem, zase len God Eater a nič iné, ale nemám čas vôbec písať pretože v škole máme stále zápočty alebo prezentácie, alebo nezmyseľné seminárne práce, proste mi tá škola nedá dýchať, nech už je po skúškach 12. Kapitola Na druhý deň ma Alisa so Sakuyou vypýtali od doktora a všetky tri sme sa vybrali k Alisi kde sme si dali čaj. "Pustili ťa už k Tensaiovi?" Spýtala sa ma Alisa a ja som pokrútila hlavou. "Počas boja s Borgom sa znovu poškodil a museli ho opravovať ale rozprávala som sa s Liccou a dnes večer by mi ho mala doniesť, no potom ho zase zoberie naspäť k sebe," informovala som ju a ona prikývla. "Aj tak je to zázrak, že ste v poriadku, keby si sa s nami vtedy nespojila nikdy by sme vás nenašli. Všetci si mysleli, že tunele do metra sú zasypané, no nakoniec v niektorých oblastiach neboli," zašepkala Sakuya a ja som prikývla. "Vážne to bol zázrak," spomenula som si na sen, ktorý mi zoslala Shio. "Ani si neviete predstaviť čo sa tu dial...

Obidvaja sme si sadli na gauč pri informáciach a zahľadeli sa na televíziu kde zrovna bežali noviny. "Ešte som sa ti poriadne nepoďakovala za záchranu," prelomila som pochvíľke mlčanie a on s úsmevom pokrútil hlavou. "To nestojí za reč. Vieš, keďže som predtým pôsobil len ako bojovník na obranu mesta ani vo sne ma nenapdlo aké to v teréne môže byť nebezpečné a strašidelné," zašepkal a ja som nechápavo zažmurkala. "Čo tým myslíš?" Spýtala som sa ho a on ukázal na televízne noviny kde zrovna ukazovali dav ľudí, ktorí protestoval proti bojovníkom God Eaters, že vraj preto lebo sa na nich len priživujeme a nič iné nerobíme. Na tvári sa mi hneď mihol hnev. Neznášam týchto protestantov. Čo si o sebe vôbec myslia? Oni nemusia chodiť za bariéry a čeliť Aragami zoči voči. Oni sa nemusia bezbranne dívať na to ako ich kolegovia v bitkách zomierajú, neprežívajú tú hrôzu ako som ja prežívala v metre no aj tak si dovolia niečo takéto vyhlasovať. God Eaters vznikli preto...

11. Kapitola Na druhý deň prišli Kouta pozrieť jeho mama a sestra a tak sa rozhodol, že im poukazuje Den keďže teplotu už nemal a cítil sa výborne. Doktor síce povedal, že si ho tu pre istotu ešte týždeň nechá ale podľa mňa to robil kvôli mne lebo kým tu bol Kouta zamestnával ma a ja som nemusela chodiť na tajné výpravy po Dene lebo som sa nudila. Soma sa zobudil až poobede a tentokrát som si všimla, že mu už začínajú aj kruhy pod očami miznúť. Sakaki samozrejme za ním chodil na pravidelné návštevy a kontroloval či je všetko v poriadku. Po troch dňoch, keď nám už dovolili návštevy aj mimo rodinu a oddiel, k nám zavítal niekto neznámy. Zrovna som bola na izbe len s Koutom lebo Soma zobral Sakaki na ďalšie vyšetrenie. Neznámy návštevník bol chalan asi tak v mojom veku s hnedými vlasmi a modrými očami. Chvíľku mi trvalo než som si uvedomila, že je to ten, ktorý ma v metre spolu s Renom našiel. "Ahoj, no čo slečna v núdzi, už si v pohode?" Spýtal sa ma. "Áno, vďaka tebe a mô...

21. Kapitola Domov Najprv som len bezcielne blúdila ulicami pričom mi bosé nohy člapkali po vode. Vonku ešte stále pršalo. Nevedela som kam mám ísť, potrebovala som byť sama a premýšľať, nakoniec som si však určila cieľ svojej cesty. V tom sa mi ozval mobil, chcela som ho ho okamžite vypnúť no všimla som si, že mi volá Sora. Do čerta, musela som ho rozrušiť, až teraz som si uvedomila, že ten pocit paniky a strachu vo mne patril aj jemu. Rýchlo som to zdvihla. "Masaki čo sa ti, preboha, stalo? Kde si? Ublížil ti niekto?" Chŕlil na mňa otázky. "Sora prosím upokoj sa a počúvaj ma," snažila som sa hovoriť kľudným a vyrovnaným tónom. Sora stíchol. "Pohádala som sa s rodičmi, veľmi zle a ušla som z domu," Sora sa už nadychoval aby mi niečo povedal no ja som ho prerušila. "Prosím Sora potrebujem byť nachvíľku sama, usporiadať si myšlienky a trošku sa upokojiť, daj mi prosím čas chcem byť teraz sama, potom prídem za tebou, dobre?" Hovorila som už pokojne...

Mnohokrát keď sa stretnem s anime fanúšikmi alebo ľuďmi, ktorí obdivujú Japonsko počúvam na neho len samé chváli, ako je všetko z Japonska oveľa lepšie ako to čo sa vytvorí mimo neho, akú majú očarujúcu kultúru, ich filmy a hry sú vždy oveľa lepšie, ich dablérom sa nikto nevyrovná a aké úžasné anime majú, akoby tam chceli ísť žiť pretože je to ich vysnívané miesto. A veľa umelcov, ktorí milujú anime sa túžia stať animátormi práve v Japonsku, mnoho z nich aj preto lebo sa domnievajú, že ich práca tam bude viac ocenená. Popravde som si to myslela aj ja ale ako som zistila veľmi som sa mýlila. Nie je vždy všetko zlato čo sa blyští a Japonsko nie je žiadna rozprávková krajina, verte tomu alebo nie ale aj tam existuje obrovská nespravodlivosť a nedostane sa vám takého ocenenia ako mnohí z vás očakávajú. Týmto článkom nechcem útočiť na Japonsko pretože pre mňa je to tiež nádherná krajina s krásnou kultúrou aj keď narozdiel od mnohých žiť by som tam nechcela ale chcem poukázať čo všetko sa ...

Zobudila som sa až v noci. Všade bola tma a Peter s Alisou, Sakuyou a Sakakim boli už dávno preč. Trošku som sa nadvihla na posteli a zistila som, že ležím vo svojej, niekto ma musiel preniesť keď som zaspala. Potom som pozrela na posteľ vedľa tej svojej. Spal na nej Soma, jeho hruď sa pokojne dvíhala a klesala, už sa nezvieral v bolestiach ako v metre. Pomaličky som vstala z postele a priložila mu ruku na čelo aby som sa ubezpečila či náhodou nemá teplotu, no všetko bolo v poriadku. Potom som pristúpila ku Koutovi, ktorý spal zase vedľa Somovej postele. Spal úplne odkopaný s ústami trochu pootvorenými, roztiahnutý po celej posteli. Musela som sa nad tým pousmiať. Typický Kouta. Taktiež som mu priložila ruku na čelo lebo mi hovoril, že ho trápili vysoké teploty ale jeho čelo bolo taktiež chladné. Zobrala som prikrývku, ktorú odkopol na zem a vybrala sa s ňou k pootvorenému oknu, otvorila som ho dokorán a prikrývku vytriasla. Znou som ho zavrela a prikryla Kouta. Pretočil sa na bok, nie...

Viem, že vás mnohých za chvíľku čakajú maturity (zaregistrovala som to aj vďaka tomu, že jeden z mojich najnavštevovanejších článkov už od piatku je " Ako prejsť maturitou v pár bodoch " xD) Takže vám prinášam aktualizované kroky ako ľahko a bez problémov prejsť maturitami: 1. Je na čase aby ste začali byť milí k Ishidom vo vašej triede, Ishidovia sa na tento deň pripravovali odkedy nastúpili do školy takže to isto budú vedieť. A keď na nich budete milí možno vám pomôžu 2. Ak sa deň pred maturitou budete cítiť príšerne pustite si toto video aby ste vedeli, že nech už je to s vami zlé ako chce Kaneki je na tom vždy horšie: 3. Večer pred maturitou si pustite OST zo Shinkegi no Kyojin s názvom Attack on Titan a premenujte si ho na Attack on Maturita 4. Ráno cestou do školy si pustite Bleach OST Number One 5. Ešte pred vstupom do školy sa pomodlite k Yatovi, možno, že keď vyhodíte do vzduchu 1 cent zoberie si ho a potom vám určite poradí 6. Do triedy vojdite ako Kirito a l...

Bleach (Stalkers everywhere) Heeej, nie je to dávno čo sme sa videli pri dojmoch z Bleach mangy ale celkom dosť veci sa tam udialo...vlastne ani nie, nestalo sa tam nič také ALE objavila sa tam jedna moja obľúbená postava (nie, nie je to Grimmjow) tak som si povedala, že spravím zhrnutie. (*svet sa rozpadá potom čo Ichigo presekol Kráľa duší*) Chad : .... Ichigo : .... Chad : Um...Ichigo prečo si zabil Kráľa duší? Nemali sme ho zachrániť? Ichigo: Buď ticho Chad Chad: Dobre, ja lenže vieš Ichigo to nie je prvýkrát čo si toto spravil. Pamätáš si vtedy v Hueco Mondo keď sme išli zachániť Orihime a ty si nakoniec napichol Ishida na svoj meč? Ichigo : Chad vážne, sklapni Chad: Možno preto ide teraz proti nám, podľa mňa je kvôli tomu ešte stále urazený Ichigo: Chad nie si zrazu akýsi ukecaný?! Zavri si hubu! Chad: Dobre, dobre, upokoj sa... Ichigo: ... Chad: .... Chad: Pamätáš si keď si išiel do pekla zachrániť svoju sestru a skončilo to tak, že si roztrieskal celé peklo, zničil peke...

20. Kapitola Zlom Výlet na Okinawe sa skončil tak rýchlo ako sa začal. Bola to škoda lebo sme si tam užili veľa zábavi, posledný deň pred odchodom sme večer so Sorom potajomky odišli na pláž kde sme si sadli a ticho načúvali šumu mora. "Trochu ma mrzí, že sa neobjavili morské panny," uškrnul sa Sora a ja som sa zasmiala. "Neobjavujú sa nad hladinou, prečo by mali? Všetko čo potrebujú majú dole pod morom a v oceáne, nemajú záujem o ľudí a nestarajú sa o to čo sa tu deje," vysvetlila som a Sora si vzdychol. "Škoda, chcel som vidieť morského panica," dodal pobavene a ja som sa rozosmiala. "Prosím ťa nikdy im nehovor morský panici už keď chceš volaj ich morskí muži, nemajú radi keď si z nich tak iné rasy robia srandu," dodala som a on na mňa prekvapene pozrel. "Nebodaj nejakého poznáš," vyhŕkol a ja som prikývla. "Hej, volá sa Ros ale naposledy som ho videla keď mi bolo dvanásť a boli sme s rodičmi tiež tu na výlete ale v inej časti. C...

10. Kapitola Mala som pocit, že som nachvíľku nabrala vedomie keď som neprestajne počula nejaké neustúpajúce hučanie. Párkrát som zažmurkala, niekto sa nadomnou skláňal. "Bibi, Bibi, počuješ ma?" Spýtala sa ma tá osoba. Zmysli som mala tak zahmlené, že som si až pochvíľke uvedomila, že je to Kouta. Chcela som mu niečo povedať, no skôr než som stihla vôbec otvoriť ústa sa všetko zase ponorilo do černoty. Niekde v diaľke som počula hlasy. Najprv boli tak vzdialené, že som im ani nevenovala žiadnu pozornosť, no postupne stále silneli a silneli až ma nakoniec prinútili vynoriť sa naspäť z černoty. Prekvapene som začala žmurkať. Do očí mi preniklo ostré svetlo a ja som pred ním musela zavrieť oči. Chvíľku mi trvalo než som sa odvážila ich znovu otvoriť. "Bibka? Bibka, moja, si hore?" Prihovoril sa mi niekto a chytil ma za ruku. Uvedomila som si, že sa okolo mňa zhŕkli ľudia. Trošku som pootočila hlavu aby som videla na toho kto sa mi prihovoril. Svetlo mi konečne prestal...