God Eater Burst (10.Kapitola-part 1)

10. Kapitola

---

Mala som pocit, že som nachvíľku nabrala vedomie keď som neprestajne počula nejaké neustúpajúce hučanie. Párkrát som zažmurkala, niekto sa nadomnou skláňal.

"Bibi, Bibi, počuješ ma?" Spýtala sa ma tá osoba. Zmysli som mala tak zahmlené, že som si až pochvíľke uvedomila, že je to Kouta. Chcela som mu niečo povedať, no skôr než som stihla vôbec otvoriť ústa sa všetko zase ponorilo do černoty.

Niekde v diaľke som počula hlasy. Najprv boli tak vzdialené, že som im ani nevenovala žiadnu pozornosť, no postupne stále silneli a silneli až ma nakoniec prinútili vynoriť sa naspäť z černoty. Prekvapene som začala žmurkať. Do očí mi preniklo ostré svetlo a ja som pred ním musela zavrieť oči. Chvíľku mi trvalo než som sa odvážila ich znovu otvoriť.

"Bibka? Bibka, moja, si hore?" Prihovoril sa mi niekto a chytil ma za ruku. Uvedomila som si, že sa okolo mňa zhŕkli ľudia. Trošku som pootočila hlavu aby som videla na toho kto sa mi prihovoril. Svetlo mi konečne prestalo vadiť a ja som tak mohla zaostriť na Petra, ktorý sa na mňa so strachom díval.

"Peter? Čo sa stalo?" Spýtala som sa ho zachrípnutým hlasom. Cítila som sa príšerne, všetko ma bolelo a bola som neuveriteľne unavená ale aj tak sa mi podarilo nejako sa posadiť.

Peter si úľavou vydýchol a tuho ma objal.

"Bibka ani si nevieš predstaviť ako som sa bál, ty hlupaňa, skoro som od strachu zomrel," zašepkal s trasúcim sa hlasom.

Zmätene som pozrela z neho na ľudí, ktorí pri mne stáli.

"Biba som tak šťastná!" Vyhŕkla Alisa a tiež ma s plačom objala, Sakuya vedľa nej nič nepovedala len sa na mňa nežne usmiala.

"Bibi je hore?!" Započula som nejaký veselý hlas a o sekundu na to už som videla vysmiateho Kouta s pravou rukou a hlavou obviazanou ako na mňa šťastne hľadí.

"Bibi!" Vyhŕkol a hodil sa na Petra a Alisu aby ma tiež mohol objať. Ja som už neudržala váhu toľkých ľudí a prevalilo ma dozadu, kde som narazila o rám postele.

"Hej, pozor lebo jej ublížime," vyhŕkla Sakuya a všetci ma rýchlo pustili.

"Čo sa to, preboha, stalo?" Spýtala som sa zmätene.

"Nepamätáš si? S Koutom a Somom ste išli na misiu a prepadol vás Čierny Hannibal, stratili sme s vami signál a nemohli vás vypátrať. Potom sme sa nejako spojili s tebou a ty si nás informovala, že sa nachádzate niekde v metre a že Soma je nakazený. Aby sa Kouta so Somom dostali preč bojovala si s Borgom, ktorý vás napadol. Spôsobil ti otras mozgu, bola si tri dni v bezvedomí," zhrnula mi všetko Alisa a ja som si pomaly začala na všetko spomínať. To je pravda, bojovala som s Borgom a...pohľad sa mi zastavil na Koutovi.

"Čo sa ti stalo s rukou a hlavou?" Vyhŕkla som vystrašene.

"Ale toto? Nič to nie je. Keď si nám kázala utiecť natrafili sme na skupinku Ogretail a pri bránení sa mi stalo toto ale neboj sa zachvíľku som zase zdravý ako ryba len si ma nechali ešte v nemocnici lebo som bol dehydrovaný a do včera ma trápila teplota ale už je to v pohode," snažil sa ma ukľudniť keď videl ako moja tvár stráca čím ďalej tým viac farby. Potom som si niečo uvedomila.

"A Soma? Čo je so Somom? Povedzte, že je v poriadku!" Zachvátila ma panika.

"Som v pohode len som moc hnilý na to aby som sa zdvihol a išiel ťa pozdraviť," ozval sa jeho slabý hlas a ja som pozrela za Petra na posteľ vedľa tej mojej.

"Soma je tiež v pohode," Kouta preletel k jeho posteli a sadol si vedľa neho.

"Pozri je zdravý ako ryba, teda ešte nie, ale zotavuje sa, už má dokonca zase aj svoje pribrzdené poznámky takže je to oukej," postrapatil ho po bielych vlasoch, vysmiaty od ucha k uchu a on mu ju odtrčil a zazrel na neho. Soma bol ešte stále bledý ako stena, pochudnutý na kosť, pod očami mal čierne kruhy a aj jeho bielka boli ešte stále ružovkasté od krvi, ktorú plakal ale jeho oči už neboli matné, neboli to oči niekoho kto pomaly umiera, tieto oči, ktoré na mňa hľadeli boli plné lesku, pripravené znovu žiť a bojovať.

Do miestnosti vošiel Sakaki.

"Biba vitaj medzi nami," aj on ma silno objal.

"Sakaki, budú Soma a Kouta v poriadku?" Spýtala som sa akoby som stále nemohla uveriť tomu, že sme sa všetci vrátili živí a zdraví.

"Bibi prestaň sa toľko strachovať, ja som úplne v pohode, až na to, že nebudem môcť masturbovať s pravou rukou," povedal Kouta aby odľachčil atmosféru a všetci sa začali smiať, dokonca aj Soma sa uškrnul.

"Hej, neber mi moje vtipy," začal do neho dobiedzať Peter.

"A aj Soma bude v poriadku, ten váš pokus nakŕmiť ho Aragamim, ktorý je odolný voči vírusu vyšiel a on je na najlepšej ceste uzdraviť sa, len si bude musieť dať minimálne mesiac pauzu od roboty," Sakaki pozrel s úsmevom na Soma a ten si vzdychol.

"Stratil síce veľa krvi ale už mu bola nahradená infúziou a dnes už aj normálne raňajkoval ja osobne som mu urobila výbornú ovocnú bombu," pýšila sa Alisa.

"A ja dohliadam na to aby obidvaja brali svoje lieky, neboj sú v najlepších rukách," Sakuya ma nežne pohladkala po vlasoch aby ma upokojila.

"A ja sa starám o to aby sa nenudili," uškrnul sa Peter.

Znovu som sa zahľadela na Kouta a Soma neschopná slova. Keď som ich tam videla obidvoch sedieť s tými žiarivými, živými očami zo srdca mi padol asi ten najväčší kameň aký som kedy niesla. Sú v poriadku, obidvaja. Nič sa im nestalo, budú žiť, sú v poriadku.

"No tak už sa ukľudni, sme v poriadku, ale za to ty si naozaj šibnutá hlupaňa," Soma si ma premeral karhavým pohľadom a ja som sa v tom momente veľmi rozplakala.

Všetci na mňa šokovane pozreli.

"Bibka neplač on to tak nemyslel. Veď vieš aký je," snažil sa ma upokojiť Peter.

"Má pravdu, Soma ospravedlň sa jej," tentokrát ne neho karhavo pozrela Sakuya.

"Čo? Ja som to tak nemyslel, prepáč," vyhŕkol vystrašene a ja som sa rozvzlykala ešte viac.

"Soma ty debil už radšej nič nehovor," Kouta ho slabo buchol do pleca. Vtedy som vyletela z postele, hodila sa na Somovu posteľ a obidvoch ich tuho objala. Stále som nahlas plakala a vôbec som sa nedokázala upokojiť, všetky moje pocity vyplávali na povrch, všetok ten strach, beznádej, hnev, nešťastie sa postupne začali rozplývať v podobe sĺz a mne zostala len neuveriteľná úľava.

"Som tak šťastná, že ste v poriadku," podarilo sa mi povedať medzi plačom.

"Ja som sa tak veľmi bála, že...že ma opustíte, že...vás už nikdy neuvidím, že...ja vás tak veľmi ľúbim, neviem čo...by som bez vás robila, bála som sa...veľmi..." dostávala som zo seba medzi vzlykmi.

Zrazu sa nahlas rozplakal aj Kouta.

"Bibi ty krava a čo mám povedať ja? Keď si mi dala ten príkaz, myslel som si, že ťa už neuvidím, myslel som si, že...bože, vy ste hrozní, Soma ty debil! Sprotý debil, prečo si mi to urobil? Prečo ste mi to obidvaja urobili! Tak som sa bál, bál som sa, že Soma zomrie a ja sa mu už nikdy neospravedlním za to aký som bol sebec a potom...keď Bibi išla bojovať s tým Borgom...ste obidvaja kreténi! Prečo ste ma tam chceli opustiť?!" Vzlykal aj on.

Ani som si neuvedomila pod akým tlakom musel byť aj Kouta. Stále sa usmieval, snažil sa tu celý čas vtipkovať a pritom sa sám cítil takisto mizerne ako ja. V tom nás Soma obidvoch silno objal.

"Mrzí ma to, mrzí ma čo som vám spôsobil, nechcel som aby ste sa o mňa tak báli," šepkal plačlivo.

"Prepáčte mi to všetci," pozrel na Alisu, Sakuyu, Petra a Sakakiho. Až vtedy som si uvedomila, že plačú.

"Kvôli mne sme sa s Bibou a Koutom dostali do tej strašnej situácie, mrzí ma to," zašepkal. Sakuya len pokrútila hlavou.

"Ty za to nemôžeš, nikto za to nemôže, som len šťastná, že ste sa všetci vrátili živí a zdraví, keby ste zomreli...nikdy by som to neuniesla," zavzlykala a Soma prikývol.

"Chýbate v rodinnom objatí," pousmial sa nakoniec a aj zbytok nás tuho objal. Všetci sme spolu plakali od tej veľkej úľavy, ktorá nas zaplavila. Nikto celý ten čas nič nepovedal len sme sa silno objímali akoby sme sa báli, že keď sa pustíme znovu sa rozdelíme a stratíme.

Pamätám sa, že som vtedy plakala tak dlho až ma premohlo vyčerpanie a zaspala som v ich objatí. Bola som tak rada a tak vďačná za to, že sa nám podarilo všetkým vrátiť, až som v tom momente úplne zabudla na Čierneho Hannibala, jeho spomienky a dokonca aj na chlapca menom Ren.