Práca animátorov v Japonsku

Mnohokrát keď sa stretnem s anime fanúšikmi alebo ľuďmi, ktorí obdivujú Japonsko počúvam na neho len samé chváli, ako je všetko z Japonska oveľa lepšie ako to čo sa vytvorí mimo neho, akú majú očarujúcu kultúru, ich filmy a hry sú vždy oveľa lepšie, ich dablérom sa nikto nevyrovná a aké úžasné anime majú, akoby tam chceli ísť žiť pretože je to ich vysnívané miesto.

A veľa umelcov, ktorí milujú anime sa túžia stať animátormi práve v Japonsku, mnoho z nich aj preto lebo sa domnievajú, že ich práca tam bude viac ocenená. Popravde som si to myslela aj ja ale ako som zistila veľmi som sa mýlila.

Nie je vždy všetko zlato čo sa blyští a Japonsko nie je žiadna rozprávková krajina, verte tomu alebo nie ale aj tam existuje obrovská nespravodlivosť a nedostane sa vám takého ocenenia ako mnohí z vás očakávajú.

Týmto článkom nechcem útočiť na Japonsko pretože pre mňa je to tiež nádherná krajina s krásnou kultúrou aj keď narozdiel od mnohých žiť by som tam nechcela ale chcem poukázať čo všetko sa deje v pozadí anime, ktoré sledujete, chcem poukázať na ľudí, ktorí ťažko pracujú na tom aby ste si vy nakoniec mohli anime pozrieť a zamilovať, animátori.

---

Nedávno vyšlo na Kotaku a Buzzfeed interview s animátorom Henry Thurlow, ktorý robí pre jedno veľmi známe japonské štúdio Pierrot (štúdio je známe hlavne pre svoje anime Naruto, Bleach, Tokyo Ghoul) a ten rozprával o podmienkach v akých musel on aj ostatní animátori robiť.

Henry predtým než odišiel do Japonska pracoval pre americké štúdio Augenblick na animovanom seriály Superjail! ibaže mal pocit, že tam len zbytočne mrhá svojim talentom a že ho práca nenapĺňa preto sa rozhodol skúsiť svoje šťastie v Japonsku kde sa presťahoval a pracoval ako učiteľ angličtiny pričom stále rozosielal svoje životopisy do rôznych animátorských štúdií.

Trvalo štyri roky než sa mu konečne ozvali s kladnou odpoveďou zo štúdia Nakamura Production.

Bolo to malé štúdio a už na začiatku ho varovali, že práca bude ťažká no Henry sa nedal odradiť, to však ešte netušil čo ho čaká.

Mzda animátorov v tomto štúdiu bola na mesiac okolo úbohých 280 €, záviselo to aj od toho koľko stihli za deň nakresliť, za jednu kresbu (jeden papier) mali 1 dolár (necelé euro) takže za deň zarobili okolo 5 - 25 dolárov, podľa toho dokedy v práci boli.

A teraz si predstavte vyžiť v Tokiu s 280 € na mesiac, kde sa ceny pohybujú oveľa vyššie ako tu, popravde neviem si predstaviť vyžiť s takou výplatou ani tu, odkázaná len sama na seba bez pomoci iných a to hovoríme o práci animátora, ktorá si zaslúži oveľa lepší plat.

Ich normálny pracovný čas bol 10 hodín denne, šesť dní v týždni ale vždy keď sa blížila uzávierka museli makať nonstop, bez nároku na voľno.

Po ôsmych mesiacoch Henryho prijali do štúdia Pierrot kde pracoval na anime Tokyo Ghoul, Akatsuki no Yona a Naruto The Last. Síce bol plat o niečo lepší, okolo 940 € na mesiac, čo však tiež nie je žiadna sláva, z ktorej by sa dalo žiť na úrovni v takom obrovskom meste ako je Tokio, no všetko ostatné sa opakovalo, neustála práca bez nároku na voľno keď sa blížila uzávierka, dni prežité v práci, neustály stres. Mnohí títo ľudia sa časom prepracujú k smrti.

Henry sám hovoril o tom, že mnohí robili do úplneho úmoru až z toho v práci zvracali a odpadávali, dokonca aj existujú prípady kedy sa animátori zabili kvôli obrovskému natláku, ktorí na nich štúdia kládli.

Sám Henry bol trikrát v nemocnici a neustále býval chorý.

Vzťahy medzi zamestnancami ako sám opisoval nie sú žiadne, ľudia neustále robia, sú ticho, nerozprávajú sa medzi sebou, dokonca spolu ani neobedujú.

Nárok na voľno po ukončení anime a na poriadny plat majú len animátori, ktorí su v štúdiu tí najlepší z najlepších a nachádzajú sa najvyššie nad ostatnými.

No ako sám povedal: "Keď som pracoval ako animátor v New Yorku mohol som si dovoliť mať apartmán, kúpiť si veci a mal som aj čas na "vlastný život". Ale ako umelec som nebol vôbec spokojný s tým čo robím, teraz je všetko v mojom živote úplne hrozné ale moje umelecké Ja je naplnené,"

Ja sa len pýtam samej seba naozaj stojí za to, pracovať skoro ako otrok za mizerný plat, v práci, ktorá ťa pripraví o zdravie a dokonca aj o život len preto aby bolo tvoje umelecké Ja naplnené?

Som z toho úplne zhrozená, veď tí ľudia nemajú žiadny život okrem práce, v ktorej žijú uzavretí vo vlastnej škrupine bez kontaktu s inými, musia žiť v hrozných podmienkach, len preto aby sme si my mohli pri jedle s kamarátmi pozrieť anime, lebo za to nedostanú ani poriadne zaplatené. A to sa deje v tak vyspelej krajine ako je Japonsko.

Potom čo som si interview prečítala sa už na anime nedokážem pozrieť tak ako predtým a ľutujem každú jednu sekundu kedy som povedala, že Naruto, Bleach a mnohé ďalšie anime majú hroznú animáciu a animátori to flákajú pretože som vôbec netušila koľko potu a krvi sa za tým skrýva. Neberte ma zle anime budem mať stále rada ale toto ma prinútilo zamyslieť sa nad tým čo všetko sa za tou prácou skrýva.

A myslím si, že títo ľudia robia oveľa viac akoby za také mizerné podmienky mali.

Takže si myslím, že by sme si, keď už nič iné, mali týchto ľudí s obrovským talentom čo v tichosti pracujú za zrodom anime viac vážiť a ja dúfam, že sa bude bojovať za to aby nastali zmeny, ktoré by zabránili takémuto zneužívaniu animátorov.

Aký je váš názor na to čo sa deje v týchto štúdiach a ako sa zaobchádza s animátormi? Myslíte si, že sa to dá nejako zmeniť alebo aspoň zlepšiť ich podmienky?