God Eater Burst (10.Kapitola-part 2)

---

Zobudila som sa až v noci. Všade bola tma a Peter s Alisou, Sakuyou a Sakakim boli už dávno preč. Trošku som sa nadvihla na posteli a zistila som, že ležím vo svojej, niekto ma musiel preniesť keď som zaspala. Potom som pozrela na posteľ vedľa tej svojej. Spal na nej Soma, jeho hruď sa pokojne dvíhala a klesala, už sa nezvieral v bolestiach ako v metre.

Pomaličky som vstala z postele a priložila mu ruku na čelo aby som sa ubezpečila či náhodou nemá teplotu, no všetko bolo v poriadku. Potom som pristúpila ku Koutovi, ktorý spal zase vedľa Somovej postele. Spal úplne odkopaný s ústami trochu pootvorenými, roztiahnutý po celej posteli. Musela som sa nad tým pousmiať. Typický Kouta.

Taktiež som mu priložila ruku na čelo lebo mi hovoril, že ho trápili vysoké teploty ale jeho čelo bolo taktiež chladné. Zobrala som prikrývku, ktorú odkopol na zem a vybrala sa s ňou k pootvorenému oknu, otvorila som ho dokorán a prikrývku vytriasla. Znou som ho zavrela a prikryla Kouta. Pretočil sa na bok, niečo zo sna zamrmlal ale spal ďalej.

Zrazu sa mi veľmi zacnelo vidieť Tensaia. Povedali mi, že je v poriadku, že ho našli ale nevedela som kde sa nachádza, či si ho zobral Sakaki, alebo ho má Licca v sklade s Jinkami.

Preto som sa vrátila naspäť k oknu, z ktorého som prášila Koutovu prikrývku, znovu ho otvorila dokorán a vyšla z neho von na rovnú strechu, ktorá sa hneď pod ním nachádzala. Keby to videl nejaký z doktorov alebo sestrička dostala by som tak vynadané, že by som sa z toho nespamätala a potom by ma priviazali k posteli, no zrovna teraz sa tu nikto nenachádzal.

Privrela som okno a sadla si na strechu. S úsmevom som sa zahľadela na mesiac, ani som si neuvedomila, že je dnes spln.

"Shio Ahoj," prihovorila som sa jej hneď, "Ďakujem, že si nám vtedy v metre tak veľmi pomohla, keby si to neurobila Soma by..." nedokázala som to ani vysloviť.

"Zachránila si naše životy, zase raz, veľmi ti preto ďakujem. Kiežby som ti to mohla nejako oplatiť, ale...nemôžem, ale ak budeš hocičo niekedy potrebvať zase sa zastav u mňa v sne, ja ti hneď pomôžem," povedala som.

"Vieš, dnes som sa tu pred všetkými rozplakala. Vtedy v metre som si sľúbila, že budem silná, že nedovolím beznádeji aby ma premohla. Keby som to urobila tá beznádej by ma úplne zviazala a ešte by som tým zobrala aj posledné kúsky nádeje, ktoré mali Kouta a Soma, no teraz keď som už vedela, že sú v poriadku a už im nič nehrozí nejako to na mňa doľahlo a proste som tie slzy už viac neudržala," slabo som sa zasmiala.

"Musela som pôsobiť ako malé decko ale bola som naozaj šťastná. Vieš, nemôžem sa zbaviť pocitu, že som na niečo zabudla, niečo z toho dňa, ale aj keby si ma zabila vôbec si nemôžem spomenúť čo to bolo. Kvôli tomu sprostému otrasu sa mi totižto realita miešala so snami bolo to na prd. Shio ja..." V tom sa otvorilo oknom nado mnou a ja som zmeravela.

Do čerta, niekoho som zobudila.

Z okna sa vykukla hlava s čiernymi vlasmi a aj keď bola tma tie oranžové oči v nej pekne žiarili.

"Ren!" Vyhŕkla som a on mi zakýval. Zrovna som si na chodbe kupoval First Love Juice, keď som ťa započul cez ventilačku ako sa s niekým rozprávaš," povedal a už ku mne zhora liezol.

"Nie, Ren choď normálne lebo si ublí-" Ani som to nestihla dopovedať a už bol pri mne. Sadol si vedľa mňa a otvoril si ružovú plechovku.

"Rozprávala si sa so Shio?" Spýtal sa a ja som prikývla, no zrazu som tak nahlas zkíkla až mu od šoku zabehol džús. Rýchlo som ho začala búchať.

"Čo sa, preboha, stalo?" Tváril sa vystrašene.

"Veď ty si ma vtedy v metre zachránil! Vieš mala som otras a na veľa vecí si nespomínam, bože, ako som mohla...ako si sa odtiaľ dostal?! Čo sa vôbec stalo?" Vyzvedala som.

"No kde by som začal. Keď som ťa našiel bola si veľmi zmätená kvôli tomu otrasu, napadol nás Borg a ty si odpadla, vieš už pred tým si mi párkrát odpadla keď som ťa našiel. Bál som sa, že ťa nedokážem ochrániť no našťastie nás tam našiel chalan menom Zack, zalarmoval zvyšok ľudí, ktorí po vás pátrali a spolu Borga odohnali. No a potom nás všetkých hospitalizovali. Mňa samozrejme hneď prepustili lebo mi nič nebolo, no vás troch si museli nechať v nemocnici. Chcel som ťa ísť dnes pozrieť keď som zistil, že si sa prebrala ale nechceli k vám ešte nikoho okrem oddielu a rodinných píslušníkov pustiť," vysvetlil mi a ja som prikývla. Potom som si vzdychla.

"Zase si ma zachránil Ren, budem tvojou dlžníčkou dokonca života, ďakujem," usmiala som sa na neho.

"Prosím ťa, nič mi nedlžíš, na mojom mieste by si urobila to isté, navyše," odpil z džúsu a potom mi ho podal. Zobrala som si ho od neho, "ty si mi už pomohla nespočetne veľakrát," dodal a ja som na neho prekvapene pozrela.

"Čože? Ale veď som pre teba nikdy nič extra neurobila," nechápala som a on sa zasmial.

"Ale áno, dodala si mi odvahu, bez teba by som tu nikdy nebol," povedal a ja som stále len nechápavo žmurkala. On je nejaký môj fanúšik? Niekto kto ma obdivuje tak ako som ja obdivovala Rindouva. Trochu mi to polichotilo a aby som skryla rozpaky rýchlo som si odpila z džúsu. Ústa mi zapalavila tá kýsla chuť miešajúca sa s jahodami.

"Je naozaj dobrý, nechápem čo proti nemu všetci majú," zamulala som.

"Že? Ani ja, mohol by som to piť od rána do večera," usmieval sa.

"Keď sa dostanem z nemocnice musíme si ísť spolu zase na tento skvelý džús sadnuť," žmurkla som a ona prikývol.

"Veď ťa prídem aj pozrieť do nemocnice a donesiem ti ho, ale až keď nám to dovolia," povedal.

"Ani som dnes nemohla ísť za Tensaiom," zamumlala som sklamane.

"Tensai je tvoja Jinka však?" Spýtal sa.

"Hej, našťastie je v poriadku," usmiala som sa.

"Ty máš Tensaia naozaj rada čo?" Pozrel na mesiac. Jeho otázka ma najprv zarazila ale potom som len s úsmevom prikývla.

"To je pravda, mám ho veľmi rada, milujem ho. Je pre mňa ako brat, ako otec, ako kamarát, je pre mňa všetko, veľmi si ho vážim pretože viem, že si musel prejsť strašnými vecami keď zmutoval z človeka na Aragamiho, no aj tak nikdy nestratil svoju ľudskosť, vždy ma chráni a pomáha mi, samozrejme ma vždy musí poučovať ale vždy je to len pre moje dobro. Neviem čo by som bez neho robila, zachránil ma už veľakrát," mäkko som rozprávala a Ren ma bez slova počúval. Nakoniec len prikývol.

"Mali by sme sa už vrátiť, zachvíľku vás isto príde skontrolovať sestrička a keď ťa nenájde v posteli schytá infarkt," povedal a ja som so smiechom prikývla. Obidvaja sme vošli dovnútra nemocnice cez okno, v rýchlosti sa rozlúčili a Ren nebadane prekĺzol von na chodbu.

Vkĺzla som naspäť do postele ale spať sa mi už nedalo tak som sa začala hrabať v šuplíku či mi tam náhodou niekto nenechal nejakú vec, s ktorou by som sa mohla zabaviť. Vylovila som odtiaľ PSVitu a odkaz od Petra, že mu mám zabiť toho idiotského bossa ak sa budem veľmi nudiť tak som sa do toho pustila. Po dvoch hodinách som sa však tak naštvala, že som mala chuť Vitu hodiť o stenu a poriadne si ponadávať pretože ten boss bol nenormálne ťažký.

Pokúsila som sa ho zdolať ešte raz, no keď ma nakonci zase zabil vypla som ju, strčila do nabíjačky a nechala na stole.

"Sprostý boss, taká hovadina kto to kedy videl strčiť rytmickú pieseň do hry kde celý čas zabíjam obludy, debili," šomrala som si popod nos.

"Bibi?" Ozvalo sa zrazu z postele a ja som pozrela na Kouta, ktorý sa rozospato posadil.

"Och, Kouta prepáč, zobudila som ťa?" Spýtala som sa ospravedlňujúco.

"Nie, zobudil som sa sám," zašomral ešte stále rozospato a pozrel sa na digitálne hodiny, ktoré mal na nočnom stolíku.

"Šesť ráno? Čože? Ešte nikdy sa mi nestalo, že by som sám od seba vstal tak nehorázne skoro," zamrmlal, no potom s úškrnom pozrel znovu na mňa.

"Hádaj čo?" Spýtal sa veselo a ja som si išla k nemu sadnúť aby sme sa nemuseli rozprávať cez Soma, ktorý ešte tvrdo spal.

"Neviem, ale myslím si, že to má niečo spoločné s Alisou," uškrnula som sa a on prikývol.

"Vieš, keď som mal tie veľké teploty tak som trošku blúznil, no ale v tom stave som pozbieral odvahu povedať jej, že sa mi páči a že by som bol rád keby sme si spolu zašli na rande a ona súhlasila. Povedala, že hneď ako ma prepustia môžeme ísť," radosťou bol celý bez seba a ja som šťastne zajasala.

"Ja som vedela, že ťa neodmietne, ale mala som trošku obavy lebo vieš čo sa o nás dvoch rozprávalo po Dene?" Spýtala som sa ho a on pokrútil hlavou.

"Čo?" Nechápal.

"Že spolu chodíme, dozvedela som sa to od Hibari," oboznámila som ho.

"Čože?! Tak to je pekná blbosť!" Vyhŕkol a hneď celý sčervenel od hanby.

"Teda chcel som tým povedať, že ty si veľmi pekná baba Bibi a si super, je s tebou sranda a každému pomáhaš a proste ten kto ťa získa bude najšťastnejší chlap na svete," vymenovával a ja som sa smiala.

"Ale no tak prestaň s tým lebo sa z toľkých lichôtok rozpustím a navyše preháňaš," dodala som a on pokrútil hlavou.

"Nie Bibi fakt to myslím vážne, ale vieš, že mňa to vždy ťahalo k Alisi a bál by som sa, že keby som s tebou začal chodiť mohol by som prísť o naše priateľstvo," mrmlal.

"Ja to chápem Kouta, ale kvôli tomu priateľstvu si všetci mysleli, že spolu chodíme lebo vieš, stále sme spolu niečo riešili, kde bol jeden bol aj druhý a všetci si mysleli, že máme k sebe blízko," vysvetľovala som.

"Ale veď s nami behával aj Peter," bránil sa.

"Ale on si to myslel tiež," povedala som a Kouta si tresol po čele.

"To je debil, veď keby som niečo s tebou chcel riešiť hneď by som si u neho pýtal radu," vzdychol si.

"A myslím si, že aj Alisa žiarlila," zašepkala som a on vytreštil oči.

"Čože?" Nechápal.

"Vieš ona ťa vždy tajne milovala, všimla som si to lebo napríklad keď si ešte v zime pomáhal Kanon s nábojmi čo ste boli v tvojej izbe špehovala vás čo tam robíte a teraz cez leto som si všimla ako na nás dvoch zazerá keď sme sa spolu bavili a aj sa mi zdalo, že sa mi začína vyhýbať a to kvôli tomuto," spájala som si všetko dokopy.

"Takže ona ma vždy tajne milovala," ak predtým od šťastia žiaril tak teraz už aj lietal.

"Hej," prikývla som s úsmevom.

"Tak počkať a ako vieš, že ma sledovala keď som bol s Kanon?" Spýtal sa z ničoho nič a mne úsmev na perách zamrzol.

"No vieš...ja som ju videla ako...ako ťa počúva za dverami a možno som sa pridala..." nasilu som sa zasmiala a on otvoril ústa dokorán.

"Vy ste ma normálne odpočúvali? Vy úchylačky," zasmial sa.

"Ale to tak nie je!" bránila som sa. V tom sa Soma na posteli pretočil a nahlas zamrnčal, asi sme ho museli vyrušiť lebo sme zvýšili hlasy.

"No dobre, hlavne, že viem, že ku mne tiež niečo cíti, to je naozaj super," usmial sa, "A teraz si poďme niečo zahrať, čo tak Osadníkov," vybral hru zo šuplíka a ja som prikývla.