Tsuki-chan

30. KAPITOLA "Grimmo páči sa. Tu máš spis pre Tsuki..." podal mu ho hrdo Ichigo a Grimmjow sa začítal. "Super! Hneď to idem dať Tsuki!" rozbehol sa za ňu. Práve premýšľala v jeho izbe nad Shandris, že sa s ňou porozpráva keď vošiel dnu. "Vy už ste tu??" "Hej, hej, páči sa. Tvoj zoznam čo môžeš a čo nie. Teraz musíme s Toushirom na nočnú obhliadku. Nejaké nepokoje panujú tak prídem až nad ránom. Budem ti volať každých 10 minút..." šiel jej dať pusu ale ona sa odtrhla.: "Čože? Ale veď mobil nemám...a rada by som si pospala..." Do riti...tak to asi v túto noc nepôjdeme pomáhať. Mohli by nás tam načapať. pomyslela si. "Hm..tak ťa skontrolujem v sne. Ja už musím zajtra sa ti povenujem." ešte raz jej dal pusu a potom rýchlo utekal.: "A nezabudni to dodržiavať!" započula ešte jeho hlas. Vzdychla si a začala čítať papier, ktorý bol dlhý jak toaleťak. "Túto noc tu nebudem. Máš dovolené robiť čo chceš, ale prosím...nič n...

A je tu pokračovanie. Dúfam, že sa vám bude páčiť :-) 8.Kapitola "Stále nechápem ako sa vám to podarilo, ale ste úžasné!" Kričal nadšením Kouta tak, aby prerušil hluk vrtuľníka, v ktorom sme sa viezli k východným zrúcaninám. "Tche, ale to, že si náš dočasný líder ma absolútne neteší." Šomral Soma. "Soma! Okamžite toho nechaj! Môžeme byť radi, že nám aj spolu s Alisou vybavila túto misiu!" Ohriakla ho Sakuya a on si modrú kapucňu na hlave ešte viac posunul tak, aby sme mu nevideli do tváre. "Máš pravdu." Zamrmlal. Vyskočili sme z vrtuľníka a pilot nám poprial veľa šťastia. Všetci sme sa rozbehli k osudnému miestu. Silu toho Aragamiho sme už vôbec necítili, vlastne na okolí bolo podozrivé ticho. Prišlo mi to veľmi divné, preto som sa zastavila a nepokojne sa poobzerala okolo seba. "Čo sa deje?" Spýtala sa ma Alisa. "Je tu...veľmi divné ticho." Zašepkala som. "Aj ja to cítim, absolútne sa mi to nepáči a navyše..." Soma ...

A je tu pokračovanie :-) Sakuya ticho sedela vedľa mňa. Cítila som jej zúfalstvo, strach a bolesť. "Sakuya." Zašepkala som a silno ju objala. Bolo mi do plaču, ale držala som to v sebe, bola to jedna z vecí, ktorú ma život alebo skôr rok s tyranom naučil. Tiež ma silno objala. "Som v poriadku Biba nerob si starosti ako je na tom Alisa?" Spýtala sa. "Nebola som s ňou dlho. Stále spí," Povedala som a ona prikývla. Bol to týždeň od zmiznutia Rindoua. Situácia bola otrasná. Po zjavení sa toho divného Aragamiho sa ostatní Aragami zbláznili. Začali napádať mestá a skrýše ľudí. Bolo ťažké zatlačiť ich naspäť. Aj anti-aragami bariéry okolo miest mali problém taký veľký útok vydržať. Všetky tímy, vrátane toho nášho, boli stále v teréne a s útokmi bojovali. Vzhľadom na situáciu a na silu neznámeho Aragamiho, ktorý Rindouva napadol Johannes nemal prístupných bojovníkov, ktorých by mohol vyslať na jeho záchranu a malú skupinku tam odmietal poslať lebo sa bál, že by pr...

29. KAPITOLA "Poď, oddýchni si... To bude dobré..." dotrepal Toushirou Shandris späť do svojej izby a položil ju na posteľ. "Nechoď..." snažila sa ho udržať pri sebe. "Nikam nejdem, iba ti pustím hudbu. Čo povieš??" Stále ho držala, ale po chvíli povolila.: "Dobre..." sklesnuto mu odpovedala a on si zobral do ruky ovládač. Potom sa k nej vrátil. "Prečo si ku mne teraz taký hodný...?" pozrela mu smutne do očí. "Lebo ti už nechcem blížiť. Mám plné zuby toho smútku. Chcem byť šťastný a nie do konca života žiť pochmúrne..." "Prečo si mi ukazoval tie sny?? Vypadali tak pravdivo..." "Oni sú pravdivé..." sklonil zrak.: "Chcel som aby niekto poznal moje vnútro... Pocity, ktoré cítim." "Hm..." nastalo medzi nimi ticho. Presne vedel čo cíti. Zradu, sklamanie, smútok, samotu... Odhodlal sa a objal Shandris, ktorá prekvapene otvorila oči. Ale na miesto toho aby sa od neho odtrhla jeho objatie opätov...

Prepáčte, že tu nič nepribúda, ale mám menšie problémy s notebookom o tom vám dám ešte vedieť ak ho teda dostanem naspäť :D ak nie tak sa vám ozvem až v piatok :D 7.Kapitola "Prečo musíme na misiu? Som strašne unavený." Šomral na druhý deň Kouta. "Je to na príkaz od Johannesa." Zazíval aj Rindou a aby sa trochu prebudil zapálil si cigaretu. Možno nebol najlepší nápad prenocovať. Unavene som pozrela na Alisu. Vyzerala trošku vystrašene. "Neboj bude to fajn. Ja som sa na prvej misii tiež bála." Usmiala som, aj keď mi to bolo trochu divné. Prečo ju sem preradili, keď jadro jej Jinky je z Hannibala a ona nemá za sebou žiadne zaúčanie iba simulácie? Aj ona mi opätovala úsmev, aj keď teda bol trochu silený. Boli sme znovu vyslaný k východným zrúcaninám, tam kde sa nachádzal zničený kostol a vedľa neho tá malá kaplnka. "Prečo zase tu." Zašomrala som podráždené. Nemala som z tohto miesta dobrý pocit odkedy som tu prvýkrát bojovala s Vajrom. Rindou odhodi...

28.Kapitola Tsuki vošla pomaly s Grimmjowom do domu. Obidvaja sa vyškierali od ucha k uchu a držali sa za ruky. "Hlavne ticho." Šepkala. "Však jasné, neboj." Šepkal aj on. Tichučko prešli do obývačky a chystala sa nepozorovane prekĺznuť do spálne, keď v tom započuli odkašľania a obidvaja vyľakane pozreli na gauč, kde sedela Shandris. Obidvaja si v tom momente prišli ako dvaja pubertiaci prichytený pri čine rodičmi. Rýchlo od seba odskočili akoby sa ani nepoznali. "Eh...ahoj Shandris ty ešte nespíš?" Pokúsila sa o úsmev Tsuki. "Nie, čakala som na teba, je jedna v noci. Kde ste toľko boli?" Podozrivo si ich premerala. "No...my...my sme sa zahľadeli na hviezdy, však Grimmjow?" Pozrela na neho. "No jasné, na hviezdy. Páčili sa mi hlavne také dve hviezdy vytŕčajúce trochu viac od ostatných." Uškrnul sa mieriac tým na Tsukiine prsia a tá mu zaťala lakťom do brucha. S kňučaním padol na kolená. "Aha, hviezdy no...Tsuki chcem sa s...

Zoznámte sa s novým prírastkom do oddielu :-) a prajem pekné čítanie :-) "A možno ani nie." Zamrmlala som, keď sme o hodinu stáli pri vchodových dverách do Dena a vítali sa s novou členkou. V prvom rade nevyzerala ako by jej bolo 15. Pôsobila minimálne na 18. Už len z jej namysleného postoja mi bolo jasné, že mi dve si nikdy nesadneme na rovnakú vlnovú dĺžku. Mala až po stehná dlhé čierne čižmy na podpätku. Červeno bielu károvanú krátku sukňu. Tej istej farby mala aj baretku na hlave. Čierne tričko, ktoré jej nesiahalo ani po pupok a bolo bez rukávov, mala zdola tak rozopnuté, že človek mohol vidieť kúsok z jej pŕs. Sukňu mala zachytenú červenými trakmi. Keby išlo o módnu súťaž je bezkonkurenčný víťaz. Jej modré oči sa na nás pyšne pozreli. "Ahojte moje meno je Alisa Ilinichina Amiella, ale stačí, keď ma budete oslovovať Alisa." Pohodila svojimi vlasmi, ktoré mali veľmi zvláštnu pieskovú farbu. Jasné, že jej budem hovoriť len Alisa. Ten zvyšok som si ani nezapamätal...

Tak a pokračovanie. Dúfam, že sa bude páčiť :-) 6.Kapitola "No tak nemusíš mi klamať. Ja viem, že sa ti tvoja Jinka prihovára." Pozrel na Jinku, ktorú som mala opretú v rohu miestnosti. "Ako to vieš?" Spýtala som sa ho. Vzdychol si a chcel si zapáliť cigaretu. "Tak na to zabudni! V mojom byte sa nefajčí a odpovedz mi!" Zavrčala som. "Bože, ty človeku nedopraješ ani jediné potešenie života." Povedal sklamane a vrátil cigaretu do krabičky. "No dobre, ale k téme. Môj bývali líder mal toto puto so svojou Jinkou." Povedal a ja som prekvapene otvorila ústa. "Vážne a kde je? Možno by mi mohol poradiť čo mám robiť." Vybafla som na neho a Rindou sa smutne pousmial. "Je mŕtvy." Povedal. Zostalo ticho. "To mi je ľúto, prepáč." Zašepkala som so sklopeným pohľadom. "V poriadku. Nevedela si." Usmial sa, podišiel ku mne a postrapatil ma po vlasoch. "Bol to úžasný líder. Volal sa David Smith. Obdivoval som ...

27.KAPITOLA "To stačí! Nie! Už dosť!" Grimmjow sa vyhýbal vode zo sprchy, ktorou ho Tsuki oblievala. Dokonca si nabrala aj do pohára a naháňala ho po celej izbe. "Sľúbil si mi, že ma necháš spať a zobudil si ma o dve hodiny, že to zase chceš! Som unavená a je to iba tvoja chyba!" Vrieskala po ňom. Vyhupol hore na posteľ a ona sa postavila na zemi do bojovej pozície s vodou v pohári pred sebou. "Nie, nie! Nerob! Zas až toľko tú vodu nemusím!" Cúval dozadu. "Ale čo mačička nemá rada vodu?" Uškerila sa a jemu na čele navrela žila. "Nie som mačka, ale panter!" Vrieskal. "To je fuk." Zašomrala. "Dobre, dnes večer ťa zoberiem na prechádzku do parku, hlavne to na mňa nevylej!" Vyhŕkol a ona prekvapene zažmurkala očami. "To vážne?" Spýtala sa. "Smrteľne vážne." Prikývol. "To akože...na rande?" Začervenala sa a on nadvihol obočie. "Huh, čo je to rande?" Spýtal sa a ona na neho naštvane ...