God Eater (8.Kapitola-part 1)

A je tu pokračovanie. Dúfam, že sa vám bude páčiť :-)

8.Kapitola

---

"Stále nechápem ako sa vám to podarilo, ale ste úžasné!" Kričal nadšením Kouta tak, aby prerušil hluk vrtuľníka, v ktorom sme sa viezli k východným zrúcaninám.

"Tche, ale to, že si náš dočasný líder ma absolútne neteší." Šomral Soma.

"Soma! Okamžite toho nechaj! Môžeme byť radi, že nám aj spolu s Alisou vybavila túto misiu!" Ohriakla ho Sakuya a on si modrú kapucňu na hlave ešte viac posunul tak, aby sme mu nevideli do tváre. "Máš pravdu." Zamrmlal.

Vyskočili sme z vrtuľníka a pilot nám poprial veľa šťastia. Všetci sme sa rozbehli k osudnému miestu. Silu toho Aragamiho sme už vôbec necítili, vlastne na okolí bolo podozrivé ticho. Prišlo mi to veľmi divné, preto som sa zastavila a nepokojne sa poobzerala okolo seba. "Čo sa deje?" Spýtala sa ma Alisa. "Je tu...veľmi divné ticho." Zašepkala som.

"Aj ja to cítim, absolútne sa mi to nepáči a navyše..." Soma si premeral miesto, kde sme stáli. "Tu sme predtým bojovali so Sirénami. Ich telá naše Jinky nepožrali takže by mali byť tu." Až teraz som si to uvedomila. Áno, miesto bolo prázdne, žiadne telá Sirén. Keď zomrie Aragami jeho telo požierajú naše Jinky, aby prežili a aby nenapadli našu dušu. No nie len naše Jinky, Aragami sa medzi sebou požierajú navzájom, keby tak nerobili zomreli by. "Je to už týždeň a všade na okolí bol veľký výskyt Aragami mohli ich už dávno požrať, ale to znamená aj to, že tu stále môžu byť," Zašepkala som a všetci sa hneď dali do obranných pozícií. "Čo teraz?" Spýtal sa ma Kouta. Nervózne som si zahryzla do pery. Musíme sa dostať k Rindouvovi. Potrebuje našu pomoc. To bolo jediné načo som vtedy myslela. "Nenápadne sa budeme posúvať ďalej, ale sme veľmi veľká skupina. Rozdelíme sa na dve. Ja pôjdem so Sakuyou a Alisou. Kouta a Soma pôjdu spolu. Ak by niekto narazil na Aragami vyšle do vzduchu poplašný signál, jasné?" Spýtala som sa a oni prikývli. Kouta a Soma sa oddelili a prikrčený sa rozbehli k zrúcaným barakom, za ktoré sa skryli a tak sa posúvali ďalej. My sme sa rozbehli na druhú stranu a tiež sme sa skryli za zrúcaniny barákov. Prikrčeným sa nám úplne bez povšimnutia podarilo dostať až k malej kaplnke vedľa kostola. Tam sme sa zastavili. Čo ak sa Rindou skryl sem? Napadlo ma a pozrela som sa na Sakuyu a Alisu. "Mali by sme to tam preskúmať možno...možno je tam Rindou." Zašepkala som a oni prikývli.

"Pôjdem s tebou dovnútra a Alisa to tu bude strážiť. Keby niečo okamžite vyšli poplašný signál." Prikázala jej Sakuya a ona prikývla, ale zdala sa mi akási nervózna. Obidve sme ju opustili a vošli do malej kaplnky, no ja som si nebola istá či je najlepší nápad nechať tam Alisu samú. Vedela som, že má strach z Aragami a žiadneho nikdy nezabila. Čo ak spanikári? Dostane taký strach ako ja keď som pri prvej misii s Rindouvom zbadala toho Vajru, úplne onemie, nebude sa môcť pohnúť? Vŕtalo mi hlavou. V kaplnke bolo chladno a strašielné ticho. Cez farebné mozaikové okná a rozbitú strechu sem presvitalo svetlo a prezrádzalo prach, ktorý pomaličky poletoval celou kaplnkou. Poobzerali sme sa dookola, ale nikoho sme nevideli. "Rindou?!" Zakričala z ničoho nič Sakuya.

"Ak si tu, prosím ťa, ozvi sa!" Skúsila to znovu, ale odpoveď nedostala.

"Nie je tu." Zašepkala som sklamane. Sakuya si vzdychla.

"Skontrolujem to ešte vzadu, choď sa zatiaľ pozrieť na Alisu." Zamrmlala a vybrala sa za oltár, kde bola za veľkou bielou stenou so zlatými sochami nejaká miestnosť. Chcela som sa tam ísť pozrieť s ňou, ale strach o Alisu zvíťazil tak som pomaly vyšla von, no nikde som ju nevidela. Srdce mi od strachu začalo prudko byť. "Alisa?!" Zakričala som do ticha a keď som sa pozrela na zničený múr oproti kaplnke všimla som si ako sa tam krčí. Na tvári mala vydesený výraz a ústa otvorené akoby sa chystala niečo povedať, ale nič z nej nevychádzalo. Čo sa jej stalo?

"Alisa!" Zakričala som a rozbehla som sa k nej, no ona ešte viac zbledla tak som sa zastavila a vtedy som pochopila. Musí tu byť Aragami. Skôr ako som sa stihla otočiť z Alisiných úst vyšlo hlasné: "Pozor!" Za mnou sa ozval rev Aragamiho a hneď na to výstrel. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že som si v prvom momente nič z toho neuvedomila. Keď som sa otočila na Aragamiho už ležal na zemi mŕtvy. Z kaplnky vybehla Sakuya a hneď za ňou dobehli chalani, ktorých sem musel doviesť výstrel.

"No do pekla!" Vyhŕkol Kouta.

"Takže predsa tu jeden poriadny bol. Ja so Soma sme narazili len na Lizardov."

"Alisa." Konečne som sa zmohla na slová a ona na mňa pozrela ešte stále s vystrašenou tvárou.

"Ty si ma zachránila." Zašepkala som a všetci pozreli najprv prekvapene na mňa a potom na ňu. "Ďakujem." Usmiala som sa a ona mi úsmev opätovala. "Nie to ja ďakujem tebe. Keby...keby sme sa pred tým spolu neporozprávali nenabrala by som odvahu konečne sa postaviť svojmu strachu." Povedala.

***

Jinkami sme zničili kamene, ktoré zablokovali východ z kostola a vošli sme do vnútra. To čo sme zbadali nás úplne šokovalo. Na zemi ležal zakrvavený Aragami. Bol už mŕtvy, ale...tento druh Aragamiho som ešte nevidela. Bol veľký ako Vajra a celý čisto biely. Vyzeral ako sfinga, jedna z tých, ktoré kedysi zdobili Egypt. Zhrozene som stála na mieste. Aragami mali vždy zvieracie črty, až na Sirény, ktorých tvár vyzerala trošku ako ľudská, ale tvár tohto bola až príliš podobná ľudskej. Červené oči mal trochu vyvrátene do hora a z otvorenej papule mu trčala Jinka, ktorá mu zvnútra prepichla hlavu. Bola to Rindouvova Jinka. Soma k nej podišiel a chytil ju do ruky. Zarazil sa.

"Necítim z nej nič. Duša Aragamiho je preč." Zašepkal. Všetci sme vedeli čo to znamená. Ak sa duša z Aragamiho len tak z ničoho nič z Jinky vyparí znamená to, že majiteľ Jinky...zomrel.

"Kurva!" Zahrešil Soma a zúrivo Jinku vytrhol z Aragamiho papule. Sakuya vedľa mňa sa zrútila na zem a strašne sa rozplakala. Pristúpila som k nej a silno som ju objala.

"Je to moja chyba, je to moja chyba." Počula som za sebou vzlyky Alise.

"Nikto za to nemôže, proste sa to...stalo." Snažil sa ju utíšiť Kouta, ale jeho hlas sa triasol ako sa snažil udržať plač. Aj moje ruky sa neuveriteľne triasli a to aj keď som pevne objímala Sakuyu, do očí sa mi drali slzy, ale snažila som sa ich udržať. Nemôžem sa pred nimi zrútiť, v tomto momente som ich líder, spoliehajú na mňa, nemôžem teraz plakať, nie.

"Hej." Povedal zrazu Soma a ja som na neho pozrela. V rukách zvieral červený náramok, ktorý slúži na potláčanie duše Aragamiho v našom tele. Všetci sme na náramok prekvapene pozreli a ja som k Somovi rýchlo pribehla. Neveriacky som si ho premeriavala.

"Musí byť...Rindovou." Zašepkala som

"Áno, ale...teraz je to už jedno." Soma sa odvrátil a podal mi náramok do ruky. Nespúšťala som z neho zrak. Vedela som, čo treba spraviť, keď sa vrátime. Mala by som ho odovzdať Johannesovi, ktorí ho predá technikom a tí sa oň a aj o prázdnu Jinku postarajú, ale...

"Johannesovi nič nehovor, nie je tak skvelý ako si myslíš." Vynorili sa mi v mysli Rindouvove slová a náramok som si skryla do kapsy.

"Čo to je vôbec za odpornú ozrutu! To nie je Aragami žiadneho známeho druhu!" Vrieskal naštvaný Kouta, ktorý nevedel akým spôsobom sa má zbaviť svojej bolesti a smútku.

"Brat, ibaže nekompletný." Ozval sa zrazu sladký dievčenský hlas a my sme všetci zostali ako stuhnutý. "Ako ste sa zľakli." Zachichotala sa dievčina a my sme tasili pred seba Jinky. "Okamžite sa nám ukáž!" Zvrieskla som. Isto je to nejaký civilista, čo sa sem nejakým nedopatrením zatúlal, ale robiť si také odporné žarty a nazvať tohto hnusného Aragamiho svojim bratom a ešte potom, čo sa stalo Rindouvovi, to je fakt vrchol! Spoza mramorového múru vyšlo dievča. Čisto biele so žltými očami, zahalená bola len nejakou dotrhanou zelenou handrou, na jej ľavej strane som však spoznala známi červený znak šabľozubého tigra.

"Čo to má byť?" Zašepkal pri mne Kouta priškrteným, vystrašeným hlasom. Všetci sme na ňu s panikou pozerali a mali sme k tomu riadny dôvod. Čisto biela dievčina tvárou vzdialene pripomínala mŕtveho Aragamiho, ktorý ležal vedľa nás. "Ahojte. Ja som Shio. Rada vás spoznávam!" Povedala s veľkým úsmevom na perách.