The Prisoners (29.Kapitola)

29. KAPITOLA

---

"Poď, oddýchni si... To bude dobré..." dotrepal Toushirou Shandris späť do svojej izby a položil ju na posteľ. "Nechoď..." snažila sa ho udržať pri sebe. "Nikam nejdem, iba ti pustím hudbu. Čo povieš??" Stále ho držala, ale po chvíli povolila.: "Dobre..." sklesnuto mu odpovedala a on si zobral do ruky ovládač. Potom sa k nej vrátil. "Prečo si ku mne teraz taký hodný...?" pozrela mu smutne do očí. "Lebo ti už nechcem blížiť. Mám plné zuby toho smútku. Chcem byť šťastný a nie do konca života žiť pochmúrne..."

"Prečo si mi ukazoval tie sny?? Vypadali tak pravdivo..."

"Oni sú pravdivé..." sklonil zrak.: "Chcel som aby niekto poznal moje vnútro... Pocity, ktoré cítim." "Hm..." nastalo medzi nimi ticho. Presne vedel čo cíti. Zradu, sklamanie, smútok, samotu... Odhodlal sa a objal Shandris, ktorá prekvapene otvorila oči. Ale na miesto toho aby sa od neho odtrhla jeho objatie opätovala. Potrebovala to ako ešte nikdy. Ľahli si a obaja v tichostí načúvali hudbu a tlkot srdca toho druhého. "Nudím sa..." zašepkala mu a Toushirou otvoril oči.: "Počúvaj hudbu."

"Chcem, ale ja mám strašný zmätok v hlave. Chcem vypnúť. Prosím...." rozprávala mu so zavretými očami. Čo má robiť?? Má to skúsiť? Pomaly šiel rukou na jej stehno a začal ju hladiť. Nič nespravila, stále ležala akoby sa nič nedialo. Preglgol na sucho a prevrátil ju na chrbát aby mohol byť na nej. "Odreagujem ťa. Za chvíľu na všetko zabudneš..." šiel ju pobozkať, ale potom sa sekol.: Nie..na ústa nie... pomyslel si a prešiel na jej krk. Počas toho ako ju nežne bozkával jej začal rozopínať tričko. Stále nič nerobila. Iba jej bolo čoraz teplejšie a na tvári sa jej objavila červeň. Túžil po tom, po nej, tak veľmi, že preskočil predohru a začal si vyzliekať gate. Potom siahol na jej čo mu na jeho prekvapenie pomohla. "Aj tričko si daj dolu..." začala mu ho ťahať so vzrušeným výrazom. "Všetko bude..." pousmial sa a keď boli obaja nahý, prikryl ich perinou. Potom sa opatrne vsunul do Shandris na čo vzdychli a jej hlas ho ešte viac rozpálil. Prisal sa na jej krk, masíroval jej prsia a pri tom robil pohyby, ktoré ich nútili od vzrušenia čoraz viac stonať. Keď zažili orgazmus, Shandris slastne zastonala a Toushirou zaťal zubami čo sa snažil neprestávať. Chcel ju čo najdlhšie ukájať, pretože teraz po takom dlhom čase necítil ani štipku jej smútku.

**********

Tsuki pomaly otvorila oči. Bola trochu dezorientovaná, nevedela, čo sa stalo. Poobzerala sa dookola, ležala na posteli a Grimmjow ju nežne objímal. "Už si hore?" Spýtal sa a pozrel do jej červených očí. "Áno, čo sa stalo? Čo to bolo za reaitsu? Musím povedať, že to príšerne bolelo." Šomrala. Grimmjow jej najprv neodpovedal, sklonil sa nad ňu a neprestával jej hľadieť do očí. V jeho pohľade bolo niečo iné, čo Tsuki dovtedy nevidela, nejaká mäkkosť a láska miešajúca sa s pohľadom bojovníka pripraveného brániť niečo veľmi dôležité. Zrazu sa pousmial, odhrnul jej hore tričko a pobozkal bruško. Tsuki prekvapene zaklipkala očami, ale potom jej to došlo. Nadvihla sa na rukách a chytila si bruško namieste, kde jej ho ešte pred chvíľkou pobozkal. Cítila ho tam, to reaitsu, ktoré jej predtým tak ochromilo telo, ale zase to bol len malý príjemný ohníček. "Ja...my...dieťa?" Vyhabkala a on prikývol. Chvíľku bolo ticho a potom sa Tsuki nahlas rozosmiala. Grimmjow ju len s úškrnom sledoval. "No super. Je mi sedemnásť, mala som s tebou len jedno rande aj na tom som sa s tebou vyspala, nehovoriac o tom, že sme spolu spali stokrát predtým, a to sme sa nazačiatku neznášali, nie som za teba ani vydatá, ty si Arrancar, ja Shinigami a čakáme dieťa, to je úplne ako z nepodareného romantického filmu." Utrela si slzy, ktoré jej od toľkého smiechu vyhŕkli. "Pekne si to zhrnula." Znova sa pritisol k jej brušku a ona ho začala hladkať po hlave. Potom jej však zaškvŕkalo a on sa zasmial. "Nesmej sa, veď som nemala ani obed!" Vyhŕkla. "No jasné, tak poď. Na večeru zostalo to kura. Pôjdeme sa najesť." Chytil ju za ruku a vytiahol opatrne na nohy. Obidvaja vošli do kuchyne, kde už bola Shandris umývajúca riad a Toushirou, ktorý im venoval nezaujatý pohľad. Grimmjow na neho zazrel, ten bastard ju napadol dvakrát! Chĺpky na chrbte sa mu zježili a vyceril zuby. Zreničky sa mu zúžili. Isto sa o to pokúsi znovu! Nedovolí, aby sa jeho dieťaťu a Tsuki niečo stalo. Tsuki začala nervózne podupkávať a pozrela na Shandris, ktorá jej však nevenovala žiadnu pozornosť a naďalej utierala riad. Musí sa jej ospravedlniť a povedať jej tú novinku, nechcela jej viac klamať, už sa chystala za ňou, keď za sebou započula vrčanie. Výstražné vrčanie, ktoré znelo ako zúrivá šelma, ktorá sa chystá niekoho napadnúť. Než sa stihla spamätať Grimmjow vyštartoval po Toushirovi a ten prekvapene odskočil. Stoličku, na ktorej sedel, Grimmjow presekol na márne kúsky. Potom pozrel na Toushira a znovu na neho zaútočil. "Hej, prestaň! Šibe ti!" Zakričal Toushirou, ktorý začal odrážať jeho útoky. "Nedovolím ti sa ich čo i len dotknúť." Vrčal Grimmjow a vystrel dlaň, v ktorej sa mu začalo formovať cero. "Grimmjow!" Zakričala po ňom Tsuki a on stuhol na mieste. Pozrel na ňu, v očiach mu ešte stále blčala nenávisť. "Nechaj ho tak, nič mi neurobí, nebite sa medzi sebou. Veď ste priatelia!" Dohovárala mu. Cítil jej obavy a strach. Pochvíľke sa jeho telo uvoľnilo z útočnej pozície, ale neprestal na Toushira zazerať. Postavil sa pred Tsuki a ďalej po ňom ticho vrčal akoby mu tým dával najavo, že sa má od nej držať, čo najďalej.

Toushirou trocha cúvol a nechápavo naňho pozeral.: "To ako malo čo znamenať??" zašomral na Grimmjowa. "Dotkneš sa jej a zabijem ťa. Nebudem dbať na to, že sme priatelia." zaprskal na Toushira. "Vypadám ako by som sa jej dotýkal?" podráždene sa s nim rozprával. Zatiaľ Shandris všetkých pozorovala, ale keď sa pozrela na Tsuki sklonila zrak a radšej sa vybrala preč. Tsuki patrí už Grimmjowovi, čo teraz aj dokázal. Že mu záleží len na nej. Nechcela sa im motať do vzťahu tak radšej odišla. "Shandris..." pozrela sa za ňou Tsuki. Chcela niečo povedať, ale z jej úst sa ani slovko nevykotúľalo. Musela jej to povedať. "Nechoď za ňou." postavil sa Toushirou do cesty. "Prečo??" "Odpal od nej." sotil doňho Grimmjow. "Ty si chrániš Tsuki. Ja si budem chrániť Shandris. Nechce ťa vidieť, daj jej čas. Ona nie je nahnevaná, ale smutná. Musí sa s tým najprv vyrovnať."

"Ty a chrániť ju?? Skôr bude na tom ešte horšie!" zaplavil Tsuki hnev. Grimmjow ho dobre cítil, nechcel mať agresívne dieťa, pretože teraz, keď je Tsuki tehotná vplýva na svoje dieťa akoukoľvek maličkosťou. Už sa opäť chcel zahnať na Toushira, keď niekto zazvonil. "Idem otvoriť, lebo vy dvaja ste dnes nejaký divný..." odskočil Toushirou.

"Dobrý deň, prepáčte, že tak neskoro, ale je naliehavá porada." ozval sa posol, keď mu otvoril dvere. "Teraz??" vyhŕkol.: "Do frasa.... Grimmjow!" bežal za nim do kuchyne. Akurát si šiel dať do úst kurča, keď doňho zozadu skočil Toushirou a začal nim triasť ako s vibrátorom.: "Máme poradu makaj!! Niečo sa asi stalo..."

"Sa Arrancar nemôže ani nažrať?! Ježiši..."

"Poď! Čím skôr tam budeme tým skôr sa začne a aj skončí." bežali rýchlo na poradu a Tsuki zažmurkala.: "To bolo fast..." Grimmjowovi to nerobilo problém ju opustiť, pretože Toushirou bol vedľa neho tak bol spokojný, že je od Tsuki čo najďalej.

"Som rád, že ste mali tu možnosť sa sem všetci čo najrýchlejšie dostaviť. Začnem rovno. Niekto pomáha Shinigami z otroctva. A zabíjajú Arrancarov. Vašou misiu bude zabiť tých narušiteľov. V každú noc pôjdu aspoň dvaja do terénu a budú dávať pozor. Osoby ktoré chcú vyvolať vzburu budú po odchytení ihneď zabité. Majte oči na stopkách, pretože majú schopnosti a vďaka svojej rýchlosti je nemôžeme zamerať, preto buďte v strehu a zožeňte čo najviac informácií... To je všetko. Ozaj...niektorý z vás si dávajú nadčas s dieťaťom. Mali by ste na tom viac pracovať. Rozchod." postavil sa a odkráčal.

**********

"Takže žiadny alkohol, žiadne cigarety, žiadne dvíhanie ťažkých vecí, pozeranie romantických filmov, pri ktorých by si plakala, nezabúdaj smútok vplýva negatívne na dieťa. Žiadne pozerania násilných filmov, žiadne vychádzanie na ulicu a na záhrade si daj obrovský pozor, nie že niekde zakopneš a spadneš, s cudzími sa nebav, žiadne jedenie nezdravých jedál, nie že ťa napadne precvičovať si svoje bojové zručnosti! Chappy si kresli pekne za stolom nie na zemi, mohla by si prechladnúť, nerozčuľuj sa buď pokojná, nehraj sa s kuchynskými nožmi a pozor na vraciu vodu, spi dlho, spánok je dobrý, žiadne ponocovanie, o deviatej nech si v posteli..." Prednášal Ichigo s dlhočizného papiera, kde mal spísané, čo Rukia môže a nemôže, keď bude na misii. Ulquiorra stál vedľa neho a na všetko prikyvoval a pritom hľadel na Orihime, čo znamenalo, že sa má aj ona toho držať. Obidve mali toho plné zuby, akoby boli malé deti. "Pi pomarančovú a grepfrujdovú šťavu a..." Rukii navrela na čele žila, vytrhla mu dlhý papier z ruky a hodila ho za seba. "Nie sme malé, jasné?! Tak ma nerozčuľuj! Viem čo mám a čo nemám a pre tvoju informáciu nepijeme a nefajčíme!" Zavrčala na neho. "No len, aby ste si tu nejakú párty neusporiadali, pri ktorej sa opijete." Pridal sa Ulquiorra, ale keď zbadal Orihimin vraždiaci pohľad stiahol sa. Ichigo si vzdychol. "Ja viem, ja viem. Len...mám strach. Najradšej by som tu zostal s tebou." Zašomral a Rukia sa pousmiala. Dala mu nežnú pusu. "Veď zajtra si doma, neboj sa." Zašepkala a on prikývol. Ulquiorra tiež pobozkal Orihime a obidvaja sa vybrali za Toushirom a Grimmjowom lebo Ichigo niesol ešte jeden podobný spis Grimmjowovi, ktorý si ho vypýtal pre Tsuki.