The Prisoners (28.Kapitola)

28.Kapitola

---

Tsuki vošla pomaly s Grimmjowom do domu. Obidvaja sa vyškierali od ucha k uchu a držali sa za ruky. "Hlavne ticho." Šepkala. "Však jasné, neboj." Šepkal aj on. Tichučko prešli do obývačky a chystala sa nepozorovane prekĺznuť do spálne, keď v tom započuli odkašľania a obidvaja vyľakane pozreli na gauč, kde sedela Shandris. Obidvaja si v tom momente prišli ako dvaja pubertiaci prichytený pri čine rodičmi. Rýchlo od seba odskočili akoby sa ani nepoznali. "Eh...ahoj Shandris ty ešte nespíš?" Pokúsila sa o úsmev Tsuki. "Nie, čakala som na teba, je jedna v noci. Kde ste toľko boli?" Podozrivo si ich premerala. "No...my...my sme sa zahľadeli na hviezdy, však Grimmjow?" Pozrela na neho. "No jasné, na hviezdy. Páčili sa mi hlavne také dve hviezdy vytŕčajúce trochu viac od ostatných." Uškrnul sa mieriac tým na Tsukiine prsia a tá mu zaťala lakťom do brucha. S kňučaním padol na kolená. "Aha, hviezdy no...Tsuki chcem sa s tebou porozprávať venovala by si mi tak dve hodinky?" Spýtala sa jej a Tsuki prikývla. "No len si tu kvákajte vaše ženské nezmysli, ja som z toho dlhého pozorovanie hviezd dosť unavený, idem spať." Zašomral Grimmjow a odišiel do spálne. Tsuki pozrela na Shandris. "Chvíľku počkáme a potom pôjdeme zase pomáhať Shinigamim." Zašepkala Shandris a ona prikývla. Polhodinu len tak pri sebe sedeli ani jedna z nich toho moc nepovedala. Prvá sa zdvihla Shandris. "Ideme." Povedala a Tsuki prikývla. Vošla do kuchyne a zobrala si odtiaľ nôž. Potom obidve vbehli do černoty noci.

Za tie krátke dve hodinky zachránili 5tich Shinigami a zabili zopár Arrancarov. "Veľmi vám ďakujem!" odbehol jeden Shinigami preč a Tsuki si so Shandris vzdychli. "Shan, čo je?? Vôbec nerozprávaš..."

"To si nevšímaj. Som unavená...keby viem kedy prídeš pospala by som si..." vracala sa domov.: "Musíme už ísť..."

"Dobre. Myslím, že na dnes to aj stačilo....počkaj keď budeme medzi Shinigami dosť známe."

"Počkaj keď Aizen začne po nás pátrať..." odbila ju a Tsuki stíchla. "Hmm...musíme na ďalšiu noc sformovať armádu."

"To už začalo. Vedia čo chceme spraviť, nevedia len kto sme..." obe sa vrátili domov a Tsuki si ľahla ku Grimmjowovi tak aby ho neprebudila. Ten si len niečo zašomral a spal ďalej. Potom sa zamyslela. Túto noc bola Shandris veľmi zvláštna. Stále ju opravovala, odbíjala a rozprávala sa s ňou ako s partnerom nie ako s kamarátkou.

Zavrela oči, neprešlo ani 5 hodín a už ju Grimmjow začal ráno ohmatávať. "Ty si ale nadržanec..." pretočila sa ospalo na druhú stranu. "Chcem mať s tebou dieťa...nemôžem sa ho už dočkať. Ani nevieš ako sa teším."

"Ale prd...to je len zásterka na to aby sme mali sex. Je to super jasne, ale nepreháňaj zlato. Dobru..." zavrela oči. "Čo furt robíš v noci??? Rátaš bodky na strope??" začal sa k nej túliť a Tsuki si vzdychla. Bola veľmi nevyspatá a nevedela si predstaviť ako bude stíhať Grimmjowa, deň a záchrany Shinigami bez spánku.

Shandris mala oproti Tsuki výhodu. Toushirou ju nechal spať do obeda, ale potom už podišiel ku gauču, kľakol si k nej a začal sa na ňu pozerať. Vtedy dostal svoje myšlienky do jej sna a po chvíli sa zobudila na nočnú moru z ktorej vykríkla. Pozrela na Toushira, ktorý sa skláňal nad ňou a úplne ju ovládol hnev. "TY!" Zvrieskla a odsotila ho od seba. "Ty odporný bastard! Ty sa mi vkrádaš do snov, ty odporná špina!" Kričala po ňom. "Tche." Odfrkol si, čo ju vytočilo ešte viac. "Neopováž sa mi viac vkradnúť do snov." Zasyčala. V tom sa tam objavila Tsuki. "Čo je to tu za krik?! Urobil ti niečo?!" Prešla pohľadom so Shandris na Toushira. "Ale nič." Zašomrala Shandris. "Vyzeráš príšerne." Utrúsil Toushirou, keď zbadal bledú Tsuki s čiernymi kruhmi pod očami. Tej navrela na čele žila a šľahla po ňom drevenú varechu, ktorú držala v ruke. "Ty si odporný celý! Tento deň si bez jedla!" Zvrieskla a odpochodovala do kuchyne dovariť kuraciu polievku a dopiecť kura na zemiakoch, ktoré sa naučila robiť a išlo jej to celkom dobre. Keď dovarila polievku unavene sa oprela o kuchynský dres. Bola tak strašne unavená, že by kľudne zaspala postojačky. Dovnútra vošiel Grimmjow, ktorého prilákala vôňa pečeného mäsa, keď zbadal Tsuki ako sa v polospánku opiera o kuchynský dres, vzdychol si. Teraz už vedel prečo sa od rána cítil tak unavený, to nebol on unavený to boli jej pocity. Prišiel k nej a objal ju. Strhla sa lebo zadriemala. "To som ja. Neboj sa. Chce sa ti spať, čo?" Spýtal sa jej a začal sa s ňou slabučko knísať zo stany na stranu. "Veľmi." Zašepkala. "Čo si robila celú noc?" Spýtal sa jej. "Ale...dlho som sa rozprávala so Shandris a potom si ma ty ráno prepadol." Šomrala a on sa začal smiať. "Tak poď." Zobral ju do náruče a pozrel na ňu. "Uložíme ťa spinkať." Uškrnul sa a ona sa slabo zachichotala. Nežne ju pobozkal a ona mu bozk vrátila, pritom sa dotkla jeho líca a začala ho hladkať. V tom, ale Grimmjow prestal a prekvapene pozrel pred seba. "Čo sa deje?" Spýtala sa Tsuki a aj ona otočila hlavu smerom, kde sa díval. Stála tam Shandris a na tvári mala vydesený výraz. Tsuki na sucho preglgla.

"Vy...." prestrašene cúvla. Grimmjow s Tsuki sa od seba odtrhli a naraz mala pocit, že ju spánok prešiel.: "Shandris....ja ti to vysvetlím..." spravila k nej krok. "Ako?? Obaja ste si nevšímali toho druhého a len tak náhodou si sa dotkla jeho líca, objímali ste sa a vychutnávala si, si s ním bozk??"

"Čo sa deje? Zacítil som..." stíchol Toushirou keď zbadal zhrozenú Shandris a Grimmjowa s Tsuki rovnako. "Prinútil som ju!" pripojil sa Grimmjow ku Tsuki. "T-to...nie..." nahrnuli sa jej slzy do očí.: "Klamete!!! Myslela som si, že.....že utečieme!!" vyhŕkli jej slzy a rozbehla sa preč. "Počkaj!" rozbehol sa za ňou Toushirou. "Utečiete??" zazrel Grimmjow na Tsuki, ktorá stála na mieste. Sklamala....veľmi sklamala Shandris. Mala jej to povedať... No obávala sa, že aj tak to nepochopí. "Vy ste chceli utiecť??" zatriasol s ňou Grimmjow aby ju prebral z tranzu. "Č-čo??" v tom zacítila oheň.: "Kurča!" pribehla k nemu a to sa už aj stihla popáliť.: "Do čerta!" poskočila bolestne a začala si fúkať ruku. Grimmjow jej ju rýchlo chytil a ponoril do studenej vody.: "Sadni si...a porozprávaš mi čo sa stalo, pretože ja som sa stratil..." posadil ju na stoličku a Tsuki sa nešťastne chytila za hlavu. Čo má robiť? Má bežať za Shandris?? Alebo sa spýtať Grimmjowa o radu....

Shandris utekala tak ako len vedela čo najďalej od domu, keď sa pred ňou objavil Toushirou a zastavil ju.: "Shandris! Stoj..." zakričal na ňu menom. Na jeho prekvapenie sa od neho neodtrhla, ale naopak. Vletela mu do náručia a silno ho objala ako zranené vtáča.: "Prečo.... Prečo mi to tajila??" rozplakala sa a Toushirou ju objal. "Prečo....ja hlupaňa som si to nevšimla. Bola som tak zahladená do toho, že ujdeme, že som si nevšimla jej postoj ku Grimmjowovi..." popadali jej slzy na zem. Cítila sa zradená. Má ju vôbec Tsuki ešte rada?? Čo ak s ňou už v živote neráta. Teraz sa Shandris cítila úplne sama ako odvrhnuté mláďa.... Bez ničoho. Všetko jej vzali... Slobodu, dieťa, priateľku... Veľmi potrebovala cítiť lásku, pocit, že niekto sa s ňou rozdelí o jej bolesť. Niekto, kto jej pomôže vstať. Zaryla sa prstami viac do jeho oblečenia a Toushirou si s ňou kľakol. "To bude dobre...všetko sa vyrieši..." položil si tvár na jej plece. Nastala jeho príležitosť. Zmeniť si u nej reputáciu k lepšiemu. Chcel jej byť oporou nie záťažou.

"Prepáč Grimmjow, my...my sme chceli spolu ujsť, ale to bolo predtým než som sa do teba zamilovala a...bála som sa jej to povedať a teraz...teraz som ju stratila." Veľmi sa rozplakala. "Neboj to bude dobre..." Snažil sa ju ukľudniť. "Ona ma nenávidí to nebude dobré." Rozplaka sa ešte viac. "No tak Tsuki." Jej smútok ho úplne ovládol. Silno ju objal a začal ju hladkať po vlasoch. Čakal kým sa vyplače aj tak boli pre ňu slová teraz zbytočné. Už sa pomaly začala ukľudňovať, keď zacítila zvláštne reaitsu, ktoré jej vychádzalo spod bruška. Bolo to ako malý príjemný ohník, no ten zrazu prepukol v obrovský oheň, ktorý jej bolestivo zaplavil celé telo a vystúpil na povrch. Rýchlo sa dostal ku Grimmjowovi, ktorý ju stále zvieral v náručí, ten stuhol a zreničky sa mu zúžili. Keď sa však nové reaitsu spojili s tým jeho čím si spolu vytvorili puto zacítil nesmierny pocit šťastia a obrovskú túžbu chrániť Tsuki nech bude hocikde ešte väčšmi ako dovtedy mal. Tsuki od bolesti slabo vykríkla, pretože reaitsu bolo veľmi silné na jej unavené telo a hneď na to omdletá padla do Grimmjowovho náručia. Ten ju pevne zovrel a čo najviac sa k nej pritúlil. Pohľad mu znežnel tak ako nikdy v živote predtým. Bude otcom, bude mať svoju vytúženú rodinu, už nebude sám.