Tsuki-chan

Prepáčte, že tak neskoro, výška ma trochu brzdí xD 5. Kapitola Neliel vedela, že jej priateľ je veľmi kľudný typ, ktorého snáď ešte nič na tomto svete neprekvapilo, neohúrilo a nerozhodilo ale aj tak si myslela, že keď mu povie o možnom tehotenstve nezostane mu na tvári jeho večný kamenný výraz. Ibaže tu sedeli vonku na lavičke a Ulquiorra si pokojne odpil z kávy, ktorú kúpil jej aj sebe do cesty keďže noci už pomaly začali bývať chladné. Novinku mu oznámila asi tak pred necelou minútkou a Ulquiorra na ňu len pokojne pozrel a prikývol akoby chápal všetkému čo mu práve povedala. Ale keď chápe prečo nepanikári? Akoto, že nezbledol alebo nezačal nadávať? Alebo, ako si Neliel v najhoršom možnom scenári myslela, neutiekol? Na miesto tohto sa jej s tým jeho pokojom spýtal: "Dobre, a ak by si teda bola tehotná chceš si dieťa nechať?" Najprv nevedela čo mu má povedať, stále akosi nedokázala spracovať jeho normálnu reakciu, ktorá jej v tomto prípade prišla nenormálna. "Um...nevie...

16. Kapitola Vznik zvláštnej svorky V poslednej chvíli som sa vyhla pred Hikarovými pazúrmi tým , že som skočila dole z kopca, no neudržala som rovnováhu spadla na zem a skotúľala sa až k Fujimurovi. Rýchlo som sa zdvihla a znovu sa vyhla ďalšej Hikarovej rane, ktorý sa za ten čas stiho dostať ku mne. "Hikaru prestaň!" Zvrieskol Fujimura a snažil sa ho zadržať no Hikaru bol mimo kontrolu, s hlasným zavrčaním ho od seba odstrčil a znovu sa na mňa rozbehol. Prikrčila som sa v absolútnom strachu, srdce mi bilo o život a v ušiach pulzovalo, každá časť môjho tela bola pripravená na útek. Hikaru sa po mne zahnal rukou a ja som sa pred jeho ranou skrčila, chcela som ujsť ale zdrapol ma za tričko a celou silou hodil dozadu. Pristála som na zadku a keď som sa chcela rýchlo dostať znovu na nohy, skočil na mňa a celou váhou ma zakvačil do zeme. Začala som okolo seba zúrivo mätať nohami a snažila si jeho hlavu rukami udržať čo najďalej od mojej tváre lebo Hikaru na mňa ceril tesáky a váž...

8. Kapitola Boh a dievčatko so zápalkami Cara vyšla na chodbu a zamyslela sa. Musí zohnať ďalších majstrov a služobníkov. Ale kde? A vôbec, existuje ešte na tejto škole niekto kto neprišiel o svojho služobníka? Čo ak ona a Leo sú jediní? Tak to potom bude riadny prúšvih lebo Gilgamesh nevyzeral akoby sa chystal niekomu pomôcť. Kde ma vôbec začať hľadať? "Budeš tu ešte dlho stáť alebo sa už konečne pohneme, úbožiačka," ozval sa nervózny hlas vedľa nej a ona v šoku pozrela na Kráľa hrdinov, ktorý si ju naštvane premeriaval červenými očami. "Neviem ako mám hľadať služobníkov," zašomrala porazenecky a on si nahlas povzdychol. "Prečo som to s tebou vôbec uzavrel kontrakt?" Spýtal sa namrzene a vybral sa preč. "Kam ideš?" Zakričala za ním no on sa hneď na to rozplynul v zlatom prachu. Už chcela za ním znovu zakričať keď sa ozval jeho hlas na konci chodby. "Následuj ma úbožiačka," vyštekol na ňu a ona sa teda za ním naslepo vybrala. Ako ho má ...

4. Kapitola "Tehotná?" Vyhŕkla zaskočená Rukia, ktorá zrovna sedela s Orihime v kaviarni. Tá prikývla. "Presne tak. Grimmjow sa preto sťahuje k Ichigovi," povedala, zrovna s ním totižto dovolala. Rukia sa s povzdychom oprela o stoličku. "To bude katastrofa, tí dvaja spolu v jednej izbe?" Ani si to len nevedela predstaviť. "Však mali problém tam spolu žiť tých pár nocí čo tam Grimmjow prespal, navyše už nebudem môcť prespávať u Grimmjowa," vzdychla si sklamane Orihime. "A ja u Ichiga, teda budeme môcť ale nebudú sa robiť nočné radovánky," mrzuto si odpila z kávy. "Budeme sa musieť zmieriť s tým, že nočné radovánky sa presunú len na naše izby," zasmiala sa Orihime a potom zasnene pozrela do boku, "Ale aj tak Grimmjowova mama tehotná? Som tomu veľmi rada, zaslúži si šťastie a Grimmjow vždy chcel mať mladšieho súrodenca, isto ho bude rozmaznávať a budeme ho spolu chodiť kočíkovať, budem teta už sa teším," rozplývala sa. ...

Predom upozorňujem fanúšikov Toushira a Byakuya, že v tomto článku je na nich veľa sarkastických poznámok a vlastne celý článok je písaný pod tlakom obrovskej irónie tak prepáčte :D Bleach (zabite niekto tie postavy) Urahara: Takže Ichigo, mojko, teraz ma dobre počúvaj, vystrelíme ťa naspäť do sídla nultej divízie Ichigo: A-Ale prečo?! Veď som sa doteraz odtiaľ trepal sem dole, trvalo mi to desať kapitól! Urahara: Pozri môj zlatý ja za to nemôžem, TY si prebúral tie bariéry a preto je teraz Juhabach na ceste za Kráľom duší, mal si ísť normálne dole po schodoch ako človek a Juhabach by sa tam nedostal, tvoja chyba Ichigo: To akože sa zase minimálne desať kapitól budem trepať naspäť hore? Urahara: Presne Ichigo: Ale prečo? Bezo mňa je tá manga o ničom! Urahara: Ja viem ale Kubo musí spraviť niečo s tými postavami, ktoré nedokáže zabiť a smrdia na bojovom poli, takže sa maj a pozdravuj Kráľa duší! Ach, Bleach...Bleach môj zlatý, čo s tebou? Ani neviem kde mám začať. Tak asi s Ichig...

15. Kapitola Tí čo sa držali v ústraní Ráno som vstala hodinu pred budíkom a šťastne zvýskla. "Okinawa, Okinawa, Okinawa," veselo som si spievala stále dookola ako som sa išla nachystať do kúpeľky. V dome bolo ticho, všetci ešte spali. V živote som ešte nebola na takomto výlete pretože naša trieda bola najdlhšie na dvojdňovom výlete aj to sme boli len na chate, ale toto bol týždeň v Okinawe, týždeň s mojimi kamarátmi, týždeň so Sorom. Nahlas som sa zasmiala, od šťastia sa mi chcelo tancovať. V tom sa dvere do kúpeľky otvorili a moje fialové oči sa stretli s hnedými očami môjho staršieho brata. "Dobré ránko Kai!" Vyhŕkla som s veľkým úsmevom na perách. V tej chvíli som bola tak šťastná, že som si ani neuvedomila, že sa s bratom už roky nerozprávame. Prekvapene na mňa vytreštil oči a potom párkrát zažmurkal. "D-Dobré..." zašomral rozpačito. "Idem robiť na raňajky praženicu so slaninou, to máš rád však?" Spýtala som sa ho. "Um...uhm," prik...

Viem, že to trvalo a...posnažím sa pridávať kapitoly rýchlejšie keďže to bude dlhá poviedka :-) 7. Kapitola Strach Na prízemí oproti vchodu Cara objavila malý obchod, v ktorom predávala nejaká neznáma dievčina. Spýtala sa jej na víno a so šokom zistila, že ho naozaj predávajú. Z posledných peňazí, ktoré mala ho kúpila. Zostalo jej len pár drobných. S povzdychom ich spočítala a potom pozrela na predavačku. A zrazu ju napadla bláznivá vec ale v tom momente jej to prišlo ako jediné správne riešenie tak sa bez zaváhania predavačky spýtala: "Máte tu aj jedy?" Predavačka nevyzerala ani trochu prekvapene. "Nie, nič také tu nemáme, je mi ľúto," povedala monotónne akoby mala tie slová naprogramované. Isto bola to NPC, o ktorých jej Shinji hovoril. Cara prikývla a vybrala sa preč. Zavrela sa na dievčenských záchodoch a prezrela si ranu na krku, ktorá jej tam zostala po Gilgameshovom meči. Krv už bola dávno zaschnutá a tak si ju len zmila, potom si na ranu nalepila leukoplast,...