Epic of Friendship (7. Kapitola)

Viem, že to trvalo a...posnažím sa pridávať kapitoly rýchlejšie keďže to bude dlhá poviedka :-)

7. Kapitola

Strach

---

Na prízemí oproti vchodu Cara objavila malý obchod, v ktorom predávala nejaká neznáma dievčina. Spýtala sa jej na víno a so šokom zistila, že ho naozaj predávajú. Z posledných peňazí, ktoré mala ho kúpila. Zostalo jej len pár drobných. S povzdychom ich spočítala a potom pozrela na predavačku.

A zrazu ju napadla bláznivá vec ale v tom momente jej to prišlo ako jediné správne riešenie tak sa bez zaváhania predavačky spýtala:

"Máte tu aj jedy?"

Predavačka nevyzerala ani trochu prekvapene.

"Nie, nič také tu nemáme, je mi ľúto," povedala monotónne akoby mala tie slová naprogramované. Isto bola to NPC, o ktorých jej Shinji hovoril.

Cara prikývla a vybrala sa preč. Zavrela sa na dievčenských záchodoch a prezrela si ranu na krku, ktorá jej tam zostala po Gilgameshovom meči. Krv už bola dávno zaschnutá a tak si ju len zmila, potom si na ranu nalepila leukoplast, ktorý si taktiež kúpila v obchode a veľmi neochotne sa vybrala naspäť do svojej izby. Až keď kráčala hore schodmi uvedomila si čo od tej predavačky žiadala.

Chcela jed aby niekoho zabila. Aby zabila živú bytosť.

Od šoku sa jej zakrútila hlava. Naozaj chcela niekoho zabiť?

Ale Gilgamesh jej nedal na výber, sám sa ju pokúsil zabiť.

Niekto okolo nej zbehol dole po schodoch a ako ju zazrel zastavil sa.

"Rozhodla si sa spiť pod obraz boží aby si lepšie spracovala všetky tie úžasné veci čo sa nám stali?" Spýtal sa pobavený hlas a ona prekvapene pozrela na Shinjiho.

"Nie, to je pre môjho služobníka," zamrmlala.

"Neviem kto z vás dvoch je služobník keď mu takto chodíš pre víno," uškrnul sa.

"Ha, ha, ha, si neuveriteľne vtipný," zavrčala podráždene lebo trafil klinec presne po hlavičke, čo ju dosť naštvalo.

Shinji si to tiež uvedomil lebo si nahlas povzdychol.

"Idem si kúpiť chipsy a potom sa chystám zahrať si na PS3 nejakú hru, môžeš sa kľudne pridať," pousmial sa a ona pochvíľke prikývla.

"Ale ako sa k tebe dostanem?" Spýtala sa.

"Len sa postav pred dvere a povedz moje meno, objaví sa tam moja izba," povedal prosto.

"Akoto, že to vieš?" Nadvihla obočie.

"Som predsa hacker," zazubil sa a rozbehol sa dole konečne si nakúpiť veci.

***

Cara vošla do svojej izby. Gilgamesh bol rozvalený na svojom tróne a vyzeral byť dosť unudený.

"To trvalo, neverím, že je až taký problém zohnať jedno víno," zazrel na ňu.

"Stretla som Shinjiho a-"

"Mňa nezaujíma koho si stretla úbožiačka, ospravedlň sa mi za svoj neskorý príchod," zavrčal a Cara mohla počuť ako jej zaškrípalo zubami.

"Prepáč," zašomrala nakoniec.

"Takto sa ospravedlňuje kráľovi?" Nadvihol jedno obočie. Úplne na ňom videla ako sa vyžíva v tom, že ju rozčuľuje a ponižižuje.

Upokoj sa Cara, nedaj na sebe nič poznať, opakovala si v duchu stále dookola.

"Prepáčte mi Vaša výsosť za môj neskorý príchod," sklonila hlavu a on sa uškrnul.

"Tak sa mi to páči a teraz mi nalej víno," gestom ruky jej naznačil aby k nemu podišla a naliala mu víno. Až s hrozivo chladným pokojom to urobila.

Gilgamesh sa napil a zatváril sa znechutene.

"No to je hnus," zašomral a Care od zlosti zapulzovala žila na krku.

"Samozrejme, sme v škole, čo si čakal? Vináreň s tým najkvalitnejším vínom? Nie je tu kvalitná ani tá vŕzgajúca podlaha," vyprskla na neho a v tom momente ju opantala číra hrôza. To prehnala, on ju naozaj zabije.

Chvíľku na ňu nemo hľadel, jeho červené oči ju prepalovali skrz na skrz, no nakoniec sa rozosmial.

Prekvapene zažmurkala akoby neverila tomu čo sa pred ňou deje.

"Nerád to hovorím ale čakať od tejto diery veľa bolo prehnané," zazubil sa.

Od šoku sa nezmohla ani na slovo. Gilgamesh sa postavil a vybral sa k dverám. Cara sa za ním obzrela.

"Kam ideš?" Spýtala sa.

"Pozrieť si tento môj nepodarený svet a zase si sa ma spýtala bez dovolenia," zašomral a ani sa na ňu neotočil.

"Prepáčte Vaše veličenstvo ale mohla by som vám položiť ešte jednu otázku?" Za normálnych okolnosti by jej to Gilgames nedovolil ale v tomto momente ho drzá, hnedovlasá dievčina niečím zaujala, to čo predtým povedala o tom víne akoby znovu počul šomrať niekoho na koho sa už dlho neodvážil pomyslieť.

"Akú?" Zamrmlal otrávene.

"Povedal si môj svet, ale toto predsa nie je tvoje," povedala a jemu sa na tvári objavil obrovský úškrn. Otočil sa na ňu, v očiach mu planula moc.

"Ale samozrejme, že je. Som absolútny kráľ, všetko na svete mi patrí," zasmial sa a vytratil sa v zlatom prachu, ktorý po ňom zostal ale aj ten sa pochvíľke rozplynul.

Cara za ním chvíľku zazerala a potom sa otočila na päte.

"Namyslený debil," zašomrala si popod nos, prezliekla sa zo školskej uniformy do domáceho oblečenia, ktoré našla zabalené v škatuli a vybrala sa k Shinjimu.

Hrala s ním hry až do neskorej noci a nakoniec sa rozhodla u neho aj prespať. Odmietla byť v jednej izbe s tým mačom bez mozgu.

Ráno si privstala pretože chcela ísť pohľadať nejakých tých ľudí, ktorí by im pomohli dostať sa odtiaľto.

"Hej, prečo sa ku mne rovno nenasťahuješ?" Spýtal sa jej Shinji, keď odchádzala.

"Môj služobník by mi dal určite do tela," zamrmlala namosúrene.

"Neverím tomu, že máš z neho taký strach," uškrnul sa Shinji a Cara na neho nasrdene zazrela.

"Ja z neho nemám strach!" Vyprskla a Shinji sa zasmial.

"Je mi to jasné, ale ak je nebezpečný nebolo by jednoduchšie ho zo systému proste vyhodiť?" Spýtal sa a Cara sa zamylela, potom však pokrútila hlavou.

"Možno je to prvotriedny idiot ale je neuveriteľne silný, určite ho budeme ešte potrebovať a navyše, aj keď si špičkový hacker pochybujem, že by sa ti ho podarilo vyhodiť," povedala a Shinji si vzdychol.

"Prečo si, si taká istá, že by sa mi ho nepodarilo dostať preč?" Nadvihol obočie.

"Pretože," Cara sa sekla. Chcela povedať, že je to preto lebo do systému sa tiež dostal vlastnou vôlou, SE.RA.PH. ho nevyvolal, ibaže to by musela priznať, že ich kontrakt sú len slová povedané do vetra a Gilgamesh ani poriadne nie je jej služobník.

"Pretože viem," povedala nakoniec a otvorila dvere.

"Maj sa Shinji, vidíme sa," zakývala mu a zabuchla ich.

Chvíľku zostala stáť na chodbe, potom sa zhlboka nadýchla a vydýchla, nakoniec sa odvážila otvoriť dvere do svojej izby. Hneď jej pohľad padol na zlatý trón, bol prázdny. Zmätene sa poobzerala okolo seba.

"Gilgamesh?" Zavolala do prázdna. Dvere do kúpelne sa otvorili. Stál v nich Gilgamesh len s ručníkom omotaným okolo trupu. Z vlasov mu kvapkala voda a tváril sa dosť nasrdene.

"Čo vrieskaš? A ako ma to zase oslovuješ? Vážne chceš mať ten meč zapichnutý v srdci?" Spýtal sa až hrozivo ticho.

"Prepáčte Vaše veličenstvo len som nevedela kde ste zmizli," sklonila ospravedlňujúco hlavu.

"Do toho ťa nič, a keď už sme pri tých zmiznutiach, kde si bola celú noc? To sa ma až tak bojíš, že radšej spíš vonku? To je fakt úbohé," škodoradostne sa uškrnul.

"T-To nie je pravda! Nebojím sa ťa!" Vyprskla červená od zlosti a Gilgameshove oči sa zúžili.

"Naozaj?" Spýtal sa a začal k nej pomaly pristupovať. Ani si neuvedomila, že pred ním cúva až kým nenarazila o svoju posteľ. Zostala stáť stuhnutá ako socha v očiach číra hrôza.

Gilgamesh pristúpil až k nej, chytil jej bradu a pritiahol si jej tvár čo najbližšie k tej svojej.

"Chválim tvoje odhodlanie bastard, ale je na tebe veľmi vidno ako sa ma bojíš," povedal a na perách sa mu znovu zjavil obrovský úškrn.

Cara zaškrípala zubami ale nič nepovedala. Gilgamesh sa od nej odtiahol a nalial si víno, ktoré mal na stole pri svojom tróne.

"Vypadni sa dať dokopy, máme toho veľa na robote," povedal znudene a odpil si.

Nie som malé decko! Viem čo mám robiť! Pomyslela si Cara ale znovu nahlas nič nepovedala. Naozaj z neho mala obrovský strach a hnevalo ju, že si ju kráľ hrdinov tak jednoducho omotal okolo prsta.