Legend of Wolf Girl (16. Kapitola - Vznik zvláštnej svorky)

16. Kapitola

Vznik zvláštnej svorky

---

V poslednej chvíli som sa vyhla pred Hikarovými pazúrmi tým , že som skočila dole z kopca, no neudržala som rovnováhu spadla na zem a skotúľala sa až k Fujimurovi. Rýchlo som sa zdvihla a znovu sa vyhla ďalšej Hikarovej rane, ktorý sa za ten čas stiho dostať ku mne.

"Hikaru prestaň!" Zvrieskol Fujimura a snažil sa ho zadržať no Hikaru bol mimo kontrolu, s hlasným zavrčaním ho od seba odstrčil a znovu sa na mňa rozbehol.

Prikrčila som sa v absolútnom strachu, srdce mi bilo o život a v ušiach pulzovalo, každá časť môjho tela bola pripravená na útek. Hikaru sa po mne zahnal rukou a ja som sa pred jeho ranou skrčila, chcela som ujsť ale zdrapol ma za tričko a celou silou hodil dozadu. Pristála som na zadku a keď som sa chcela rýchlo dostať znovu na nohy, skočil na mňa a celou váhou ma zakvačil do zeme. Začala som okolo seba zúrivo mätať nohami a snažila si jeho hlavu rukami udržať čo najďalej od mojej tváre lebo Hikaru na mňa ceril tesáky a vážne sa mi snažil zahryzhnúť do krku.

"Prestaň!" Zvrieskla som už aj ja.

"Hikaru dosť, veď ju zabiješ!" Fujimura k nemu dobehol a snažil sa ho zo mňa dostať. Zrazu tráva neďaleko zašumela, krovie zapraskalo a niekto na Hikara skočil takou silou, že ho strhol zo mňa aj spolu s Fujimurom. Fujimura dopadol kúsok od Hikara, ktorý bol tentokrát ako ja predtým prikvačený k zemi a Sora sa mu snažil zaryť tesáky do krku pričom divoko vrčal ako rozzúrené zviera.

Obidvaja s Fujimurom sme sa postavili. Prvý zareagoval Fujimura a skočil po Sorovi aby chránil svojho druha, ktorému teraz hrozila smrť. Surovo sa nechránenému Sorovi z chrbta zahryzol do krku a ten bolestne vykríkol.

Moje telo zareagovalo úplne automaticky, vnútro mi zaplavila číra zlosť a ja som zo seba vydala tiché vražedné zavrčanie.

"Nikto nesiahne na to čo je moje, NIKTO!" Ozvala sa vo mne nejaká zúrivá šelma. Všetko ostatné sa strhlo neuveriteľne rýchlo, zrazu sa Fujimura predomnou prikŕčal, ja som mu jednou rukou zozadu surovu držala obidve ruky aby sa nemohol brániť a druhou som mu silno držla bradu takže nemohol ani trochu otočiť krkom. Hikaru prestal bojovať a v absolútnej hrôze hľadel priamo na mňa. Sora sa tiež tváril prekvapene a pritom si rukou držal krvácajúci krk.

"Čo to robíš ty malá kurva?!" Zvrieskol po mne.

"Pokloň sa," povedala som tichým, ľadovým hlasom a Hikaru nemo pootvoril ústa. Vôbec som nespoznávala samú seba akoby som bola iný človek, niekto plný hnevu.

"Siahol na to čo je moje, teraz bude pykať, bude prosiť," vrčala vlkolačica v mojom vnútri.

"Čo si to povedala?" Prehovoril pochvíľke Hikaru s neveriacím tónom.

"Pokloň sa mi, inak mu zakrútim krkom," surovo som zaryla pazúre do Fujimurovej braty a trochu ňou potočila na bok.

"Keď sa nám Hikaru teraz pokloní, uzná nás tým ako svojho vodcu, ako alfa, a to chceme. Chceme aby sa pred nami plazil za to všetko čo nám spôsobil," vrčala biela vlčica, ktorá doteraz driemala v mojom vnútri.

Hikarom trhlo keď videl ako krv jeho druha kvapká na zem.

"Čo sa deje Hikaru, zabudol si, že vlkolak môže vlkolaka ľahko zabiť? Aj keď ide len o malú kurvu?!" Zvrieskla som a tentoraz som surovejšie pootočila Fujimurovou hlavou až od bolesti vykríkol.

"Nie, nie!" Vykríkol Hikaru a rýchlo si predomnou kľakol.

"Ja...ja uznávam ťa ako alfa tak ho pusti! Hlavne mu neubližuj, prosím..." to bolo prvýkrát čo ma Hikaru o niečo poprosil, to bolo prvýkrát čo ma vlastne uznal ako silnejšiu. Vlčica vo mne pokojne zavrčala a znovu sa stiahla a ja som v šoku pustila Fujimura, ktorý padol na zem. Hikaru sa k nemu preľakane rozbehol a pritiahol si ho k sebe. Aj ja som sa ocitla v niečom náručí.

"Sora čo som to urobila?" Zalapala som po dychu a v očiach ma začali štípať slzy.

"Nič čo by pre nás nebolo prirodzené, chránila si to na čom ti záleží, obhájila si svoje miesto vo svorke," nežne sa mi prihovoril a pritom ma hladkal po vlasoch.

"Ale ja...pokúsila som sa ho zabiť," zhrozene som sa od Sora odtiahla a pozrela na Fujimura, ktorému Hikaru práve pomáhal na nohy.

"Fujimura mňa to mrzí, vážne ja...prepáč," po tvári sa mi spustili slzy a Fujimura na mňa prekvapene pozrel.

"O čom to rozprávaš Masaki? Len si robila to čo robí každý spútaný vlkolak keď mu napadnú partnera," povedal šokovane a Hikaru si odfrkol.

"Si spútaná a nevieš takéto základné veci? Čo ťa tvoja mamka..."

"Hej!" Zvrieskol Sora.

"Zavri si hubu lebo to urobím ja!" Zavrčal a Hikaru sa okamžite stiahol. Bola som so Sorom spútaná, keď ma Hikaru uznal ako alfa musel aj môjho partnera.

"Ale ja...ja som teda mala napadnúť Hikaru a nie teba veď ty...ty si mi nikdy nič neurobil," vzlykala som a Fujimura ku mne s úsmevom pristúpil a chytil ma za plece. Hikaru hneď spozornel asi sa bál, že jeho partnera znovu napadnem.

"Ale áno urobil, napadol som tvôjho partnera preto si skočila po mne, preto si ma chcela zabiť tak isto ako som sa o to pokúsil ja keď tvoj druh napadol toho môjho," povedal pokojne. K ničomu som sa nezmohla len som s uslzenou tvárou prikývla. Zozadu ma objal Sora.

"No tak moja ukľudni sa, toto sú normálne veci, ktoré sa stávajú keď niekto zaútočí na druha, s ktorým si spútaní," hovoril jemne a mne vtedy do nosa vrazila sladká vôňa, ľudia vždy tvrdili, že smrdí a chutí ako kov ale pre nás vlkolakov bola jej chuť a vôňa sladká ako čokoláda. Bola to krv.

Prekvapene som sa otočila na Sora a všimla som si, že má tričko pri krku krvavé.

"Ty krvácaš," zašepkala som.

"Už nie, pozri, je to zahojené," otočil sa mi chrbtom aby som videla, že na krku už nič okrem zaschnutej krvi nemá.

"No takže keď už to teda takto kurevsky dopadlo čo keby sme sa rozišli a viac sa nevideli?" Ozval sa namrzene Hikaru a Fujimura si vzdychol.

"Hikaru to predsa nepôjde, sme teraz členovia ich svorky, mali by vedieť čo sa deje," povedal pokojne a Hikaru si otrávane vzdychol.

"Nie, nebudem predsa vysvetľovať čo sa deje keď sám neviem!" Vyprskol rozčúlene.

"A čo sa deje?" Spýtal sa zvedavo Sora.

"Ty nevieš?" Fujimura prekvapene nadvihol obočie.

"Pozrite, prišiel som sem len chrániť Masaki lebo som zacítil jej neuveriteľný strach," pokrčil plecami a privinul si ma k sebe.

"Hikaru a Fujimura sú spútaní," zašepkala som a na mieste nastalo hrobové ticho. Až pochvíľke Sora spustil hurónsky smiech.

"No jasné, som rád, že sa ti vrátil zmysel pre humor Masaki," veselo so mnou zatriasol ale keď zbadal ako vážne sa všetci tvárime úškrn na perách mu okamžite zamrzol.

"Tak počkať uniká mi niečo? Akože jeden z nich je baba?" Spýtal sa ma neveriacky a ja som pokrútila hlavou.

"Obidvaja sú chalani," povedala som konečne pokojne a zotrela si posledné zvyšky sĺz. Sora na sucho otvoril ústa a potom ich zase zatvoril. Chvíľku trvalo než sa vôbec zmohol k nejakej zmysluplnej vete.

"Ale...ale to nie je možné, nemôžu byť predsa...to nie je predsa normálne...um...myslím tým, že ja nemám nič proti ga...teda homosexuálom chalani, ale chcel som tým povedať...vlkolaci toho istého pohlavia sa predsa nemôžu spútať, veď spútanie slúži hlavne na...reprodukciu potomstva takže...chápete..." zakoktal sa a Hikaru naštvane zaškrípal zubami.

"My vieme, jasné! Nevieme prečo sme sa spútali, my za to nemôžeme!" Vyprskol a ja som k nemu pristúpila o krok dopredu.

"Nikto vás z toho neobviňuje, tak sa ukľudni, mali by sme sa o tom pokojne porozprávať," pozrela som na Fujimura a ten prikývol.

Prešla hodina, rozprával iba Fujimura. Dozvedeli sme sa, že sa spútali v ten deň keď sa kvôli mne pobili. Potom sa stiahli preč od ostatných aby na seba nepútali veľa pozornosti, nevedeli prečo sa to stalo, bolo to niečo pre náš druh nemožné a predsa, tu sme sedeli so živými výnimkami.

"Takže ste sa sami vybrali na výlet aby ste mali chvíľku pre seba?" Spýtala som sa a Fujimura prikývol.

"Ale samozrejme sme museli na niekoho z našej svorky natrafiť. Čo teraz? Povieš to svojmu namyslenému papíkovi?" Spýtal sa ma s ironickým podtónom Hikaru ale ja som v jeho hlase jasne začula obavy.

"Samozrejme, že mu to nepoviem, ledva sa s ním pozdravím akoby to celá naša hlúpa svorka nevedela," odsekla som jedovato. Naznášala som Hikara a jeho namyslený, drzý postoj ku všetkému.

"Navyše teraz si predsa člen mojej svorky, nezradila by som vás," dodala som a Hikaru sa zasmial, malo to asi znieť jedovato ale v tomto smiechu som počula len čistú úľavu.

"Čo sme to vôbec za zvláštnu svorku? Chcem povedať dvaja gayovia, ktorých vedie úplna troska a tento," ukázal prstom na Sora, ktorý zavrčal.

"Smrdí až moc človečinou, predtým som si to neuvedomil lebo to dobre skrýval ale on je miešanec," zasyčal a ja som prikývla.

"Presne, takže vidíte všetci o sebe navzájom vieme svoje tajomstvá takže si budeme musieť veriť," povedala som a Fujimura prikývol.

"Viete čo, aj tak sa cítim lepšie keď už o tom niekto vie, navyše mať zvláštnu svorku, ktorú vedie miešanec, to znie zaujímavo," zazubil sa a Sora sa uškrnul. To je pravda, v histórii vlkolakov sa ešte nikdy nestalo, že by čistokrvných viedol miešanec.

"Navyše Masaki vždy som si o tebe myslel, že by bol z teba výborný vodca, lepší ako kedy bude tvoj brat," dodal a ja som prekvapene zaklipkala očami.

"Tak to asi ťažko, nie som taká silná, dokonca som sa nevedela ubrániť ani pred Hikarom," zazrela som na neho a on previnilo sklonil hlavu.

"Nejde iba o silu Masaki, máš niečo čo väčšina alfa vodcov postráda aj keď by to mala byť ich samozrejmosť, súcit," povedal s mäkkým úsmevom a ja som sa zatvárila pochybovačne. Súcit je alfe nanič, navyše nie som si ani istá či je to dobrá vlastnosť.

"A z toho čo si tu predviedla už nie si taká slabá ako kedysi," dodal.

"Aj ja som jej hovoril, že je silnejšia ako si myslí keby si ale viac verila," zašomral Sora a ja som na neho zazrela

"Alfa, nealfa, uvedomte si, že aj keď si môžeme vytvoriť našu vlastnú, malú, divnú svorku stále budeme spadať pod Kurosaki klan, v konečnom dôsledku náš absolútny vodca je tvoj foter," prerušil nás Hikaru a uvoľnená atmosféra hneď upadla. Všetci sme zvážneli. Má pravdu, náš hlavný alfa pár je môj otec a mama, musíme poslúchať ich a riadiť sa ich pravidlami a musíme si dať pozor aby nezistili o našich spútaniach, som si istá, že by to s nami nedopadlo dobre a Hikaru s Fujimorom by mohli skončiť oveľa horšie ako ja a Sora.

"Tak či tak mali by sme už ísť, ostatní budú mať strach," Sora z ničoho nič zmenil tému a ja som prikývla.

"Máš pravdu," Obidvaja sme sa zdvihli.

"Tak sa majte chalani, užite si výlet, vidíme sa v Seireitei," zakýval im Sora, no jediný kto mu odkýval bol Fujimura.

Obidvaja sme sa chytili za ruky a vydali sa preč z parku.

"Vau, odkedy som s tebou dejú sa divné veci," podotkol Sora.

"To mi hovor, od našeho spútania ako by sa na mňa všetko zvláštne hrnulo naraz," pritakala som a on sa zazubil a objal ma okolo pliec.

"Sme párik čudákov, aké romantické," zanôtil a ja som si pobavene vzdychla.