Epic of Friendship (8. Kapitola)

8. Kapitola

Boh a dievčatko so zápalkami

---

Cara vyšla na chodbu a zamyslela sa. Musí zohnať ďalších majstrov a služobníkov. Ale kde? A vôbec, existuje ešte na tejto škole niekto kto neprišiel o svojho služobníka?

Čo ak ona a Leo sú jediní? Tak to potom bude riadny prúšvih lebo Gilgamesh nevyzeral akoby sa chystal niekomu pomôcť.

Kde ma vôbec začať hľadať?

"Budeš tu ešte dlho stáť alebo sa už konečne pohneme, úbožiačka," ozval sa nervózny hlas vedľa nej a ona v šoku pozrela na Kráľa hrdinov, ktorý si ju naštvane premeriaval červenými očami.

"Neviem ako mám hľadať služobníkov," zašomrala porazenecky a on si nahlas povzdychol.

"Prečo som to s tebou vôbec uzavrel kontrakt?" Spýtal sa namrzene a vybral sa preč.

"Kam ideš?" Zakričala za ním no on sa hneď na to rozplynul v zlatom prachu. Už chcela za ním znovu zakričať keď sa ozval jeho hlas na konci chodby.

"Následuj ma úbožiačka," vyštekol na ňu a ona sa teda za ním naslepo vybrala. Ako ho má následovať keď ho nevidí? V tom si však niečo uvedomila, možno, že ho nevidí ale dokáže rozpoznať jeho prítomnosť, vie ako ďaleko sa od nej nachádza a aj kde sa nachádza. Zrovna teraz išiel dole schodmi. Rýchlo sa rozbehla za ním.

Gilgamesh sa zastavil pri jednej z tried, na ktorej bolo napísané 2.B.

"Ten bastard za katedrou čo vrieska ako úplny chudák," povedal jej prosto a Cara nakukla dovnútra. Za katedrou stál muž, ktorý mohol mať okolo štyridsať, mal bielu bradu a vlasy divnej zelenej farby.

Jeho vzhľad bol podivný, mal na sebe oranžovú bundu, úplne rozopnutú takže odhaľovala jeho obnaženú hruď, na krku mal množstvo veľkých korálikov a zlatý kríž a na celom tele bol samá jazva.

"Nič sa nebojte!" So zápalom kričal na decká v triede, ktoré na neho v šoku civeli, "Boh nám pomôže odtiaľto sa dostať!" Rozhodil rukami. Cara od šoku pootvorila ústa. Boh? To myslí vážne? Naozaj sa spolieha, že ich z tohto virtuálneho väzenia dostane nejaká nadpozemská bytosť, ktorá možno ani neexistuje?

"Gilgamesh," začala ale keď počula jeho nervózne cmuknutie hneď sa opravila.

"Vaše veličenstvo ste si istý, že...že jeho služobník je tu?" Spýtala sa.

"Bohužiaľ, áno, musíš kreténov vážne priťahovať úbožiačka lebo tento vyzerá akoby padol do tohto sveta rovno hlavou," povedal posmešne a Cara naštvane zomkla pery.

Neviem kto priťahuje idiotov, či ja, alebo ty, pomyslela si.

Vošla do triedy a podišla rovno k mužovi.

"Ehm...dobrý deň, pane," prihovorila sa mu a muž ako hora sa na ňu s úsmevom otočil.

"Aha, koho to tu máme, ďalšiu veriacu! Ahoj maličká, prišla si sem sa so mnou pomodliť k Bohu?" Spýtal sa jej. Cara mohla jasne počuť ako sa Gilgamesh za ňou baví, no jasné, aspoň niekto má dobrý deň!

"Nie, vlastne som prišla za vami niečo prediskutovať ale nerada by som to tu riešila pred ostatnými," jedným okom pozrela po deckách, ktoré na nich zvedavo pokukovali.

Muž sa na ňu uškrnul.

"No samozrejme," obidvaja sa vybrali preč a zastavili sa až na konci chodby pri okne.

"Takže pán...em..." začala Cara ale hneď sa aj sekla. Veď ani len nevie jeho meno.

"Ach, aké nevychované odo mňa, ani som sa ti len nepredstavil, moje meno je Monji Gatou," podal jej s veľkým úsmevom na perách na privítanie ruku.

"Ja som Curtis Cara, teší ma," pevne stisla jeho ruku.

"Takže pán Monji-"

"Hovor mi len Gatou," tentokrát ju prerušil on.

"Gatou, podľa mojich informácii by ste mali mať so sebou služobníka, je to pravda?" Spýtala sa ho a on príkyvol.

"Presne tak," pritakal, "Ale načo to chceš vedieť, len mi nepovedz, že chceš so mnou bojovať teraz keď sme násilne uzavretý na tejto druhej strane Moon-Cellu?" Tentokrát jeho úsmev pochabol a premeral si ju ľadovým pohľadom.

"Nie, nie, to vôbec nie!" Rýchlo pokrútila hlavou.

"Vlastne sa snažíme dostať z tejto strany Moon-Cellu, založili sme skupinu s počítačovými expertmi a majstrami, ktorí tu majú svojich služobníkov aby sme mohli vypátrať hackera, ktorý vytvoril toto väzenie a mohli sa dostať naspäť do reálneho sveta," začala rýchlo vysvetľovať.

"Takže chcete aby som sa k vám pridal?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Presne,"

Na to sa Gatou hurónsky rozosmial a priateľsky ju buchol po pleci.

"A čo si to nepovedala skôr? Samozrejme, že sa k vám pridám," pritakal a Care sa na perách objavil obrovský úsmev.

"Ďakujem," vyhŕkla šťastne.

***

Cara tentokrát prechádzala školou oveľa veselšie. Niekoho zohnala a to v to ani nedúfala. Vlastne za to vďačí tomu namyslenému hlupákovi v zlatom brnení.

"Vaše veličenstvo," ozvala sa do prázdna a Gilgamesh zo seba vydal otrávené: "Hm?"

"Ďakujem vám za pomoc pri hľadaní služobníkov," povedala.

"Ak si myslíš, že je to zadarmo tak sa mýliš, dnes večer mi spravíš kráľovsku večeru," zavrčal a ona v šoku vytreštila oči.

"Ale ja neviem variť!" Vyhŕkla. Vlastne...nie je si istá či nevie variť, nepamätá si či doma varila. Akoby aj mohla, nepamätá si na svoj domov, nepamätá si na rodinu, nevie ani len kedy sa narodila. Prečo? Ako je možné, že jediné čo si pamätá su ľudia a zážitky zo školy Memento?

Ostatní si už spomenuli, spomenuli si na všetko, jediné spomienky, ktoré im chýbajú sú tie na vojnu o Svätý grál.

Navyše čo týmto ten hacker vôbec sleduje, prečo vytvoril túto druhu školu, v ktorej ich uväznil? Prečo nahradil ich spomienky na vojnu o Svätý grál, o ktorý bojovali v škole Memento, ktorá slúžila ako aréna, spomienkami na normálne študentské časy? Aký to má všetko význam? Stalo sa niečo v dobe keď prebiehala vojna? Niečo za čo by ich hacker chcel potrestať? Ale čo to mohlo byť? A aký význam má ich tu držať ako nejaké zvieratá v zoo?

Z myšlienok ju vytrhol Gilgamesh, aj keď ho nevidela jasne cítila, že sa zastavil. Nahnevane sa za ním otočila. Čo má zase za problém?!

A vtedy si ich všimla, dve postavy stojace pri dverách do školskej knižnice. Ženu oblečenú ako mníška hneď spoznala. Bola to tá učiteľka, ktorá sa im ešte predstavila v škole Memento, Kiara.

Takže aj ona je majster?

Potom Cara uprela svoj pohľad na malého modrovlasého chlapca, ktorý stál vedľa Kiari, mohol mať tak okolo jedenásť- dvanásť rokov. Nebol človek, tým si bola Cara istá, vyžarovala z neho tá istá moc ako z Gilgamesha a Gawaina, bol legendárna duša.

"Pani profesorka," ozvala sa a podišla k nej. Kiara aj chlapec sa na ňu otočil.

"Och, ahoj, ty si mala byť moja žiačka, oh, ako sa voláš? Prepáč ale nestihla som si zapamätať vaše mená," ospravedlňujúco na ňu pozrela.

"To je v poriadku, volám sa Curtis Cara," predstavila sa jej.

"Cara, aké krásne meno," usmiala sa. V tom modorovlasý chlapec urobil krok dopredu ku Care a na tvári sa mu objavil obrovskú úškrn.

"Aká obyčajná tvár, tak neuveriteľne obyčajná, že v mojich príbehoch by si bola len to dievča prechádzajúce po ulici, ktoré by si nikto nevšimol," povedal s hlbokým mužským hlasom tridsiatnika, ktorý vôbec nepasoval k jeho útlemu, detskému telu. Cara prekvapene zažmurkala. Čo je to za decko?

V tom chlapec uprel svoje modré oči vedľa nej.

"Povedz Gilgamesh, čo ťa zaujalo na tak obyčajnej tvári, veď takých si už ty musel vidieť stovky," Spýtal sa a Cara tentokrát šokovane pozrela vedľa seba na Gilgamesha, ktorý sa zhmotnil keďže už ďalej nemal dôvod skrývať sa.

Ako vedel, že je tu s ňou Gilgamesh?!

"Caster, snažíš sa byť zase veľmi múdry, vysvetli mi čo znamená to smiešne telo malého sopliaka?" Gilgamesh si ho premeral opovrhujúcim pohľadom.

"To by som aj ja rád vedel, Kiara niečo pohnojila pri mojom vyvolávaní," naštvane pozrel na mníšku, ktorá zalapala po dychu.

"Ale no tak Caster, vieš, že ja za to nemôžem," povedala zhrozene a on si vzdychol.

"Neschopná ženská," zašomral.

"Um, takže vy dvaja sa poznáte?" Spýtala sa Cara a obidvaja služobníci upreli svoj pohľad na ňu.

"Hej, bohužiaľ, som sa už raz s touto špinou musel babrať," povedal Gilgamesh zhnusene.

"Gilgamesh, vieš, že tvoje nadávky na mňa neplatia," odpovedal mu chlapec nezaujato.

"Tak Cara čo by si rada?" Prerušila ich argumentovanie Kiara.

"Vlastne som sa chcela opýtať-"

"Ak ide o ten váš klub superhrdinov bojujúcich proti hackerovi, nie, nemáme záujem, už sa tu bol pýtať ten blonďavý puntičkár," prerušil ju Caster a Cara mu venovala škaredý pohľad. Ten drzý, malý sopliak! Navyše Leo nie je žiadny puntičkár!

"Je mi ľúto Cara ale tuná Caster nie je tak silný aby mohol bojovať proti iným služobníkom alebo hocičomu čo si ten hacker vymyslí ale to neznamená, že vám nepomôžeme," usmiala sa na ňu Kiara.

"Tak to je pekná blbosť, už som ťa videl bojovať a síce v porovnaní so mnou to nie je žiadna sláva ale stačí to," zavrčal Gilgamesh.

"Och, áno, to by ma táto hlupaňa ale musela vyvolať v mojej dospelej forme a pritom mi nezobrať polku mojej sily," zazrel na Kiaru, ktorá sa na neho však len sladko usmiala.

"Takže nám pomôžete alebo nie?" Nechápala Kiara.

"Áno, našim spôsobom," pritakala Kiara. To je aký? Začne sa aj ona modliť k Bohu spolu s Gatom?

"Dobre, tak...spoliehame sa na vás, majte sa," Cara od nich rýchlo vyštartovala preč. Takže keď si to zhrnie koho vlastne dostali do tímu?

Náboženského extrémistu, hlúpu mníšku a drzého sopliaka, och, a jej služobníka, najväčšieho egoistu na svete plus ona obyčajná dievčina bez spomienok. Nádhera.

"Gilgamesh, čo zač je ten Caster? Poznáš jeho pravú identitu?" Spýtala sa pochvíľke.

"Hej, ten úbožiak je Hans Christian Andersen," zamumlal Gilgamesh vedľa nej a Caru skoro posadilo na zadok.

Hans Christian Andersen? Ten Hans Christian Andersen?!

Ale veď tento drzý sopliak a ten slavný spisovateľ nemajú vôbec nič spoločné! Nie, že by Andersena poznala osobne...prečo všetci hrdinovia, ktorí by mali byť milí, spravodliví a múdri sú nakoniec takí kreténi?! V knihách ich vykresľujú úplne iných a tu ich máme! Horenosov bez mozgu. Jediný kto splnil jej očakávania bol Gawain ale však čo iné sa dalo čakať od služobníka Lea?

Cara si nahlas vzdychla. Nie je si istá či chce ešte nejakú hrdinskú dušu stretnúť, zase si len zničí ilúzie.

***************************************************************************

Monji Gatou