Tsuki-chan

Heeej, dlho som sa neozvala. A tým myslím VEĽMI dlho. Za január vidím, že som pridala len dva články. Vau, tak akčná som už dlho nebolo a toto bude 4 a asi aj posledný článok v rámci februára. Ja viem tieto dva mesiace som sa išla pretrhnúť s tými článkami na blogu. Som veľmi produktívný človek. Tak či tak celý január som strávila na intráku pretože som mala jednu skúšku za druhou a že sa mi teda moc na tých skúškach nedarilo lebo som tam chodila ako na nejaké hodiny klavíru stále dookola. Najviac ma dostala skúška z financií. Aby som vás trochu uviedla do skúšiek z financií, učiteľka vždy dáva jeden a ten istý test s tými istými otázkami, ktoré sa sem tam obmieňajú, ale nie moc. Takže sa najprv vyšlú na tieto skúšky zodpovední študenti, tí ostatní a.k.a. flákači, čiže ja, ktorí vynaložili veľa času a úsilia skamarátiť sa so zodpovednými sa ich potom spýtajú čo na skúške bolo. Zodpovední (God bless them) nám napišú otázky a vôlalá skúška hotová. Teoreticky. Prakticky je to oveľa náročn...

17. Kapitola Dôvera Gilgameš sa obzeral po ľuďoch v miestnosti a pohľadom sa zastavil na Leovi. "Tie spomienky sú zapečatené vo vás," začal, "povedali ste, že toto nie sú vaše pravé telá. Tie niekde spia v skutočnom svete. To čo sa nachádza tu je len vaša myseľ v podobe avatara. Vlastne sa dá povedať, že toto je teraz vaša digitálna schránka, tak ako je telo v reálnom svete vaša schránka z mäsa a kostí," začal vysvetľovať, "Ibaže digitálna veci sa dajú hacknúť, preprogramovať. To preto sa hackerovi tak ľahko podarilo zapečatiť vaše spomienky. Ale nemohol ich úplne vymazať, sú súčasťou vašej mysle a tá nie je digitálna," skončil s vysvetľovaním a Leo sa zamyslel. "Takže sa musíme nejako dostať do tej časti našej mysle kde sú uzamknuté spomienky?" Zhrnul to a Gilgameš prikývol. Na to sa Leo otočil na Shinjiho. "Shinji ty si expert v hackovaní, je to možné?" Spýtal sa ho. "Myslím si, že to bude možné ale musím sa na to bližšie pozrieť...

Epilóg Vonku sa spustil dážď, sýto červený akoby z neba padala samotná krv. Hnedovlasá dievčina oblečená v čiernej uniforme, ktorá stála obďaleč okna k nemu rýchlo pristúpila. Počula už veľa rečí o Červenom daždi, ale toto je prvýkrát čo ho videla naživo pretože sa objavoval len v Japonsku. Prvýkrát na zem začal padať pred rokom, niektorí hovorili, že s tým má niečo dočinenia zlyhanie projektu Arda Nova a smrť bývalého riaditeľa Dena Johannesa vo Schicksala, iní si mysleli, že to spôsobil vírus Blood, ktorý ešte pred tromi rokmi napádal Aragami. Pravou rukou, na ktorej mala veľký čierny náramok sa dotkla okna. Nečudovala by sa keby za tým boli samotní God Eaters, možno, že ich ľudia volajú ochráncami, no v skutočnosti boli skazení. Možno ešte horší ako samotní Aragami. To, že by bol za tým riaditeľ jednej z God Eaters pobočky by ju neprekvapilo. Sama bola dcérou jedného takého u nich doma v Anglicku a jej otec bol schopný všetkého len aby sa udržal pri moci. "Tak toto je ten slávn...

V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým, ktorý túto fanfiction čítali. Veľmi veľa to pre mňa znamená pretože táto fanfiction je pre mňa dôležitá. Som rada, že ste to so mnou vydržali až dokonca a dúfam, že ste si postavy aj príbeh aspoň trošku obľúbili. Ešte raz, jedno veľké ďakujem :-) 29. Kapitola Z nemocnice som bola prepustená až po týždni. Bola som nadšená, že sa konečne môžem vrátiť do svojej izby, aj keď teda teraz to nebola už iba moja izba. Soma sa ku mne nasťahoval, už nastálo. A že to bolo vidno. Keď som vstúpila do izby bola oveľa viac preplnená ako som si pamätala. Všetci plyšiaci z mojej postele boli fuč, poukladaný na vrchu skrine. Soma vždy frflal, že mu zavadzajú takže ma to ani neprekvapilo. Môj malý botník bol celý zaprataný. Hornú poličku si zobral Soma, dolnú nechal mne. Keď som otvorila skriňu taktiež boli veci rozdelené, polka jeho polka moja. Predtým si tu vždy nechával len pyžamo, teraz tu mal ale všetko. Aj keď plyšiakov odpratal aspoň mal toľko slušnosti, že ...