Shitpost
Heeej, dlho som sa neozvala. A tým myslím VEĽMI dlho. Za január vidím, že som pridala len dva články. Vau, tak akčná som už dlho nebolo a toto bude 4 a asi aj posledný článok v rámci februára. Ja viem tieto dva mesiace som sa išla pretrhnúť s tými článkami na blogu. Som veľmi produktívný človek.
Tak či tak celý január som strávila na intráku pretože som mala jednu skúšku za druhou a že sa mi teda moc na tých skúškach nedarilo lebo som tam chodila ako na nejaké hodiny klavíru stále dookola.
Najviac ma dostala skúška z financií. Aby som vás trochu uviedla do skúšiek z financií, učiteľka vždy dáva jeden a ten istý test s tými istými otázkami, ktoré sa sem tam obmieňajú, ale nie moc.
Takže sa najprv vyšlú na tieto skúšky zodpovední študenti, tí ostatní a.k.a. flákači, čiže ja, ktorí vynaložili veľa času a úsilia skamarátiť sa so zodpovednými sa ich potom spýtajú čo na skúške bolo. Zodpovední (God bless them) nám napišú otázky a vôlalá skúška hotová. Teoreticky.
Prakticky je to oveľa náročnejšie lebo sa testy kôpkujú. Takže aj keď tam majú niektorí eseje ľahko môžu skúšku nespraviť.
No a keďže ako sa hovorí karma je zdarma konečne si našla aj mňa a povedala si, že je na čase aby som sa aj ja trošku potrápila lebo som lenivá sviňa a niektorými tými predmetmi prechádzam ani neviem ako. A preto aj keď som vedela otázky a aj keď som mala ťahák, lebo však na čo sa to učiť keď si môžeš spraviť ťahák, no nie, a všetko som z toho ťaháka opísala nespravila som to.
Nebudem vám klamať keď som si tam ráno našla to červené FX skoro sa mi oči z jamôk vygúľali taká istá som si bola, že som prešla. Pozdravujem ťa karma.
Ešte zaujímavejšie je však to, že keď som išla na tú skúšku druhýkrát spravila som ju aj keď som napísala oveľa menej lebo niektoré otázky boli pomenené a ja som ich nevedela.
Začal mi letný semester a ja som v ňom iba dva a pol týždňa a už ma nebaví. Stále samé prezentácie. Niekedy mám pocit, že budem vážne zvracať krv keď príde do triedy učiteľ s veľkým úsmevom na perách a povie: "Tieto semináre budú iné od tých ostatných," a potom sa mu úsmev ešte zväčší a nadšene vyhŕkne: "Pretože budeme robiť prezentácie!" a tvári sa pritom akoby vymyslel niečo inovatívne alebo našiel liek na rakovinu.
Ja neviem či sa tí učitelia medzi sebou v kanceláriach a na obedoch nerozprávajú keď si zakaždým myslia s akým super nápadom prišli keď povedia, že budeme prezentovať pritom to robíme NA KAŽDEJ JEDNEJ HODINE.
Aj tak to robíme iba preto lebo im sa nechce a takto nám rozdajú témy, ktoré nás majú učiť a mi to odprezentujeme za nich s tým rozdielom, že za to nedostávame zaplatené.
Najnovšie máme informatiku s učiteľom, ktorý je príšerne paranoidný. Minule nám rozprával ako sa hackeri dokážu už všade hacknúť dokonca aj do chladničiek- odvtedy chodím okolo svojej chladničky s veľkou nedôverou- a ako nás odvšadiaľ sledujú a nemáme žiadne súkromie. A o tom kecal celé dve hodiny. Na jednej strane obdivujem jeho vášeň k danej prolematike, na druhej strane, ak tak elektronike nedôveruje nech ju celú vyhádže z domu a zamkne sa kdesi v čiernej izbe kde strávi zvyšok života.
Na druhý týždeň keď prišiel na prednášku následovala tá istá pesnička ibaže tentokrát k tomu pridal aj to, že Bill Gates vymýšľa nejakú biologickú zbraň či čo a že nás môže ľahko všetkých zabiť. Potom sa nasral keď jeden chalan zo zadu zakričal: "Prežili sme jeho Vistu aj Microsoft 8, horšie to už nemôže byť,"
Potom pre istotu jeden z našich učiteľov chýbal tak ho prišiel zastupovať akýsi prehnane filozoficky založený mladý týpek. Akurát sme sa v triede rozprávali o tom, že by sme si mohli ísť niekde sadnúť a vypiť si na počesť letného semestra a on to počul a spustil: "Vážne potrebujete alkohol k tomu aby ste sa zabavili?"
Keď sme mu odpovedali, áno, začal tie typické múdre a tak hlboké reči, že by sa s nimi mohol prekopať až do stredu zeme typu: "A prečo? Prečo potrebujete omamné látky k tomu aby ste sa zabavili? Prečo utekáte z reality? Možno keby ste si tú realitu spravili lepšiu nemuseli by ste to robiť. Lebo väčšina ľudí len tak v živote prežíva, ale nesnaží sa ho žiť a preto sa uchyľujú k úniku do fantázie a preto pijú, fajčia, drogujú a sexujú,"
Keď povedal to posledné zrazu sa sekol lebo niektorí sa začali chichotať iní skoro prebúrali sánkou zem a opravil sa: "Nechcem povedať, že sex je zlý," - och, áno pán filozof lebo to je činnosť, ktorú robiš aj ty, však? Ale keby si to nerobil bolo by aj to zlé. A potom zase spustil: "Čo tak tešiť sa z maličkostí? A nájsť to krásne aj v reálnom živote?"
A potom to zakončil tým, že sa nás spýtal: "Zobrali ste si niečo z toho čo som vám práve povedal?"
Spolužiačka sa hneď ozvala: "Ani, nie," a on si na to povzdychol a tváril sa akoby sme boli nejaké stratené prípady a potom sa spýtal: "Čo to teda znamená?" a keď som mu na to odpovedala: "To znamená, že dnes sa ideme opiť," musel asi v mysli spustiť modlitbu za moju spásu.
Akoby nestačilo, že tieto keci vidím v jednom kuse na blogu medzi odporúčanými článkami tínedžerov, ktorí si myslia, že len preto lebo žijú v mieri so Zemou a hádžu na blog prudko múdre citáty z knižiek sú automaticky spasitelia nás hriešníkov alebo nejakí anjeli v tele ľudí, ktorí musia žiť medzi nami obyčajnými smrteľníkmi, ešte mi o tom bude aj rozprávať dospelý chlap s účesom Pidgeotta na hodine Marketingu len aby som ho potom na fakultnej zábave pristihla popíjať vínko v spoločnosti našich mladých učiteliek.
Ďalší z dôvodov prečo som vôbec nič nepridávala je lebo som sa hrala. Najprv som hrala No, Thank You!!! čo je yaoi hra. A táto hra ma veľmi poznačila a nie v dobrom slova zmysle. Bola to jedna z tých hier kedy som sa chytala za hlavu, škrípala zubami, privierala oči a cúvala od svojho notebooku tri metre dozadu pretože som sa miestami cítila tak nepríjemne. Najprv som si myslela, že môže byť celkom zaujímave hrať za hlavného hrdinu, ktorý konečne nie je uke ale seme. Toto nadšenie ma však opustili v tom momente ako začal trtkať o 30 rokov starších mužov...chcem povedať...nehrám vôbec divné hry, neviem prečo sa tak tvárite. Pozrite bolo to v tom období keď som mala skúšky a liezla na mňa depresia, nesúďte ma!
Potom vyšlo Kingdom Hearts 2.8 a celý KH fandom ožil pretože nielenže hra obsahovala starú hru len v HD kvalite, ale aj novú krátku hru, ktorá slúži ako úvod do KH 3 a aj zbrusu nový film, ktorý je zase prológom k celej KH sérii, yaaaaaay.
Je vždy sranda keď sa nachádzate vo fandome, ktorý je už dlhšiu dobu neaktívny, ale potom vyjde konečne niečo nové a celý fandom razom ožije a všetky stránky vám zaplavia nové obrázky, diskusie, meme a teórie.
No a nabudúci týždeň má vyjsť Nier: Automa čo je pokračovanie hry Nier. Musím povedať, že veľmi milujem Nier či už postavy alebo prostredie a Yoko God Taro je jeden z mojich najobľúbenejších tvorcov hier pretože prichádza s tými najšialenejšími nápadmi a nebojí sa ich použiť. Doteraz však mal smolu v tom, že aj keď jeho príbehy sú veľmi zaujímave hry boli slabé čo sa týka grafickej a hrateľnej stránky lebo mal vždy na prd tím. Teraz mu však s tým pomáhajú Platinum Games takže, aleluja, konečne niekto kto vie čo má robiť.
Veľmi sa mi páči dizajn hlavnej hrdinky 2B. Krásne šaty, krásny zostrih vlasov, dokonca aj tá páska cez oči je zaujímavá.
Japonci už hru dostali tento týždeň, Amerika 7.3. a my chudáčikovia v Európe až 10.3. takže bude pre mňa veľmi náročné vyhnúť sa spoilerom hlavne keď na tumblr sledujem stránky, ktoré s hrou súvisia a na youtube mi ju neustále vyhadzuje medzi odporúčanými. Sľúbila som si, že ani OST z novej Nier hry si nevypočujem dokedy hru nedohrám lebo Nier ma jeden z tých najlepších soundtrackov aké som či už v hre alebo vo filme počula, preto som si aj celé CD z prvej hry kúpila a určite si kúpim aj to z tejto. Ale už aj tento sľub som trošku porušila keď mi naskočilo jedno OST z tejto novej hry medzi odporúčanými a ja som proste neodolala už len preto lebo išlo o hlavnú tému Adama, jednej z postáv, na ktorú som aj s jeho družkou/druhom/??? Evou veľmi zvedavá. A samozrejme, že znie super, tak to počúvam stále dookola.
Nuž tento článok je z jednej polovice o tom ako nadávam na to čo mi lezie na nervy, čo vás nezaujíma, z druhej o rozplývaní sa nad vecami, ktoré mám rada a ktoré vás nezaujímaju. Ale, hej, pridala som nejaký nový článok takže...
Komentáre
Zverejnenie komentára