Epilóg

Epilóg

---

Vonku sa spustil dážď, sýto červený akoby z neba padala samotná krv. Hnedovlasá dievčina oblečená v čiernej uniforme, ktorá stála obďaleč okna k nemu rýchlo pristúpila. Počula už veľa rečí o Červenom daždi, ale toto je prvýkrát čo ho videla naživo pretože sa objavoval len v Japonsku. Prvýkrát na zem začal padať pred rokom, niektorí hovorili, že s tým má niečo dočinenia zlyhanie projektu Arda Nova a smrť bývalého riaditeľa Dena Johannesa vo Schicksala, iní si mysleli, že to spôsobil vírus Blood, ktorý ešte pred tromi rokmi napádal Aragami.

Pravou rukou, na ktorej mala veľký čierny náramok sa dotkla okna.

Nečudovala by sa keby za tým boli samotní God Eaters, možno, že ich ľudia volajú ochráncami, no v skutočnosti boli skazení. Možno ešte horší ako samotní Aragami. To, že by bol za tým riaditeľ jednej z God Eaters pobočky by ju neprekvapilo. Sama bola dcérou jedného takého u nich doma v Anglicku a jej otec bol schopný všetkého len aby sa udržal pri moci.

"Tak toto je ten slávny Červený dážď," ozvalo sa za ňou a ona sa otočila na vysokého blonďavo vlasého muža oblečeného v takisto čiernej uniforme. Spolu s hlavou vlka, ktorú mali vyšitú na jej chrbte bola znakom ich jednotky. Pomaly k nej pristúpil aby si tiež z okna obzrel dážď.

"Áno, je to celkom strašidelné nemyslíš? Vyzerá ako krv," povedala znechutene a jej líder prikývol.

"Strašidelnejšie je hlavne to čo ten dážď spôsobuje," zašepkal. Dievčina na to nič viac nepovedala a znovu sa zahľadela na dážď. Vtedy si niečo všimla. V diaľke sa črtala veľká budova obklopená dookola mestom, ktoré sa skrývalo za veľkými železnými barikádami tiež známymi aj ako Anti-Aragami steny.

"To je Den?" Spýtala sa. Ani jej nestihol odpovedať keď do miestnosti vletel ďalší blonďavovlasý chlapec oblečený v tej istej čiernej uniforme.

"Kiara, Julius, už sme tu! Už sme pri Dene!" Povedal nadšene akoby ho ten krvavo červený dážď vonku vôbec nerozrušil.

Muž prikývol.

"Zachvíľku budeme vystupovať, nech sa ostatní pripravia," prikázal im a oni prikývli. Obidvaja sa vybrali preč zatiaľ čo ich líder ostal zamyslene stáť pri okne nespúšťajúc zrak z Červeného dažďa.

Spolu kráčali dlhou chodbou pričom sa ich kroky odrážali od kovovvých stien. Chlapec nadšene poskakoval.

"Už sa neviem dočkať, o Dene som počul toľko zaujímavých vecí. Ževraj tam majú tých najsilnejších bojovníkov," hovoril s takým zapálením akoby sa snáď mal ísť stretnúť s nejakými celebritami. Dievčina si povzdychla, ale potom sa len pousmiala.

"Pochybujem, že je tam niekto silnejší ako my, Romeo," povedala a on sa zaškeril.

"To je pravda, ale aj tak sa neviem dočkať. A neviem sa dočkať ani toho keď uvidia našu Blood jednotku v akcii," nadšene zdvihol do výšku ruku s veľkým čiernym náramkom.

Potom však zvážnel.

"Ale vieš, ten dážď ma celkom desí. Myslíš si, že niekedy zistíme príčinu jeho vzniku?" Spýtal sa jej.

"Myslím si, že nie," povedala prosto. Ak to je práca God Eaters, čo je veľká pravdepodobnosť, celú vec ututlú tak ako vždy. O Dene sa rozprávajú všelijaké veci, sám jej otec hovoril, že tam vedia viac ako chcú prezradiť a ona preto bola veľmi zvedavá čo ich príchod prinesie. Aké tajomstvá Den pre nich otvorí.